II. ÚS 394/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 394/2015­34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti , zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, Kukučínova 19, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009, za účasti Okresného súdu Rimavská Sobota, takto

rozhodol:

Ústavnému súdu Slovenskej republika (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2015 osobne doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, Kukučínova 19, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu 21. decembra 2009 návrh na zverenie maloletej dcéry (ďalej len „maloletá“) do výchovy matky a určenie výživného na maloletú, ktorým sa domáhala zverenia svojej dcéry do osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi maloletej (odporcovi, pozn.) prispievať na jej výživu sumou 1 000 švajčiarskych frankov mesačne.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

Súd i napriek ďalším návrhom sťažovateľky na vykonanie dokazovania za účelom skúmania majetkových pomerov otca mal. , ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by do času rozhodnutia vo veci samej boli dočasne upravené práva a povinnosti účastníkov konania spočívajúce v zverení mal. do starostlivosti sťažovateľky (keďže mal. by si odporca mohol kedykoľvek vziať mimo územia SR proti jej vôli a toto by nebolo možné ani len kvalifikovať ako medzinárodný únos) a vo výživnom (keďže súd ani len čiastočne nemal za preukázané majetkové pomery odporcu) nevyhovel a vydal dňa 27. novembra 2012 meritórne rozhodnutie. Voči rozsudku, čo do výroku o výživnom a ďalších výrokov (okrem zverenia mal. do starostlivosti matky) bolo zo strany sťažovateľky v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie, ktorému Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením pod sp. zn. 16CoP/36/2013 zo dňa 05. septembra 2013 vyhovel, rozhodnutie vo veci samej v napadnutej časti zrušil a ohľadom povinnosti odporcu platiť výživné nariadil predbežné

! !) po pojednávaní dňa 02. júna 2014 začal uskutočňovať úkony smerujúce k lustráciám majetku odporcu. Tieto úkony však súd žiadal vykonať prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej aj len ako „centrum“), čo je absolútne nelogické, keďže centrum nie je oprávneným subjektom na preverovanie majetkových pomerov v takomto type súdneho konania a po doručení upovedomenia centra zo dňa 09. júna 2014 o tom, že nie je v kompetencii centra preverovať majetkové pomery odporcu a žiadať macedónsky ústredný orgán o zabezpečenie súdnych dôkazov (č. l. 253 a 254), ako aj vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie a možnosť vymáhať na základe tohto rozhodnutia výživné do cudziny po doručení žiadosti sťažovateľky o poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní výživného do cudziny zo dňa 14. júla 2014 (č. l. 255 – 257) súd až o ďalšie tri mesiace, dňa 13. októbra 2014 pribral do konania znalca – prekladateľa z jazyka slovenského do jazyka macedónske za účelom prekladu žiadosti konajúceho súdu o vykonanie dôkazu zistením majetkových pomerov otca mal. (č. l. 259); medzitým

K právnej a faktickej zložitosti napadnutého konania sťažovateľka uvádza, že si je vedomá, že existencia medzinárodného prvku kladie zvýšené nároky na procesnú činnosť všeobecného súdu a vzhľadom na to spravidla objektívne nemožno očakávať ukončenie konania v zákonom ustanovenej šesťmesačnej lehote, napriek tomu je „... toho názoru, že pokiaľ by konanie Okresného súdu Rimavská Sobota nebolo poznačené neefektívnosťou, nesústredenosťou a neznalosťou v oblasti starostlivosti súdu vo veciach s medzinárodným prvkom (čo ale samozrejme nemôže byť na ťarchu sťažovateľke a mal. ), promptnejšie, ráznejšie a dôkladnejšie konanie zo strany súdu by minimálne viedlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej čo i len v prvom stupni. Súd však svojim doslova laxným prístupom vo veci samej a úkonmi (často krát doslova nezmyselnými) robenými s veľkým časovým odstupom len prispel a i naďalej prispieva k nepriaznivej životnej i finančnej situácii základných životných potrieb.“.

Sťažovateľka zastáva názor, že „svojim konaním nedala dôvod na neodôvodnené prieťahy, ktorými je konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7P/172/2009 poznačené. Súdu dokonca na základe jeho telefonických dopytom poskytovala súčinnosť či už pri oznamovaní jej známej adresy odporcovi, alebo adresy súdu na území Švajčiarskej konfederácie, ktorú zistila z verejne dostupných informácií na internete; v súvislosti s uvedeným dávame súdu do pozornosti, že v konečnom dôsledku súd ako orgán verejnej moci mohol a mal si tieto informácie o právomoci, resp. kompetencii orgánu príslušného v štáte dožiadania zistiť prostredníctvom MS SR, prípadne MZV SR.“.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k sťažnosti a vhodnosti ústneho pojednávanie vo veci. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 602/15 z 22. júla 2015 k sťažnosti predovšetkým uviedol: „Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do výchovy matky a určenie výživného bol súdu doručený dňa 21. 12. 2009. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 09. 02. 2010, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu, že zásielka s predvolaním odporcu bola súdu vrátená ako neprevzatá. Súd začal vykonávať úkony spojené s doručovaním písomností a výsluchom otca, avšak keďže ide o vec starostlivosti o maloletého s medzinárodným prvkom, zahraničné orgány často nereagujú na výzvy súdu a tak vznikajú problémy ovplyvňujúce plynulosť vybavovania veci. Okrem riešenia prekladov listín a postupov doručovania v cudzine v súlade s európskymi predpismi a medzinárodnými zmluvami súd vykonával šetrenie ohľadom pobytu otca maloletého dieťaťa, ktorý sa pohyboval na území Švajčiarska a Macedónska. V čase pobytu otca vo väzení vo Švajčiarsku bol na pojednávaní dňa 27. 11. 2012 vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému matka dieťaťa podala odvolanie. Počas doby šiestich mesiacov, kedy sa spis nachádzal na Krajskom súde v Banskej Bystrici, bola tunajšiemu súdu doručená správa o prepustení otca z výkonu trestu a neúspešnom nadviazaní kontaktu pri doručovaní písomností. Právny zástupca matky oznámil súdu adresu otca v Macedónsku až 24. 01. 2014. V septembri 2013 v súdnom oddelení 7P došlo k organizačným zmenám na poste asistentky, čo mohlo spôsobiť zdržanie pri odovzdávaní a preberaní agendy. Sudkyňa tiež dňa 20. 02. 2013 upozornila predsedu súdu na neúmerný nápad vecí do súdnych oddelení 7P a 7C spôsobený hromadnými podaniami spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. a prerozdelením vecí po odchádzajúcich kolegoch s tým, že pri vybavovaní takéhoto počtu pridelených vecí nebude možné postupovať plynulo a bez prieťahov. Napriek tomu, že takáto situácia v r. 2013 vznikla vo všetkých súdnych oddeleniach C tunajšieho súdu, v súdnych oddeleniach je v súčasnosti stav vybavovania vecí, na rozdiel od niektorých oddelení C, uspokojivý. Spis bol zaradený medzi veci sledované predsedom súdu a pri vybavovaní sa postupuje v zmysle ustanovení krajského súdu – poskytnutím dokladov potrebných k vymáhaniu výživného z cudziny Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a zisťovaním majetkoprávnych pomerov otca maloletého dieťaťa prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Macedónska v Skopje. Pojednávanie konané dňa 16. 06. 2015 bolo odročené na 03. 09. 2015 za účelom doručenia získaných dôkazov o majetkových pomeroch z Ministerstva spravodlivosti SR Okresnému súdu Rimavská Sobota a ich prekladu.“

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 22. augusta 2015 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň využil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu; vo svojom stanovisku predovšetkým

Navyše, zo spisu je zjavné, že tri mesiace potom, ako všeobecný súd doručoval žiadosť o doručenie písomností a o vykonanie dôkazu príslušnému orgánu vo Švajčiarsku, mal súd už výpoveď odporcu k dispozícii (13. júla 2012), preto tvrdenie predsedu súdu, že zahraničné orgány na výzvu súdu nereagovali, je v tomto prípade

Nečinnosť orgánu verejnej moci bez toho, aby mu vo vykonávaní procesných úkonov bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné, v právnom štátne neakceptovateľné prieťahy v konaní. Ani v tomto prípade tvrdené nadmerné množstvo vecí a nedostatočné personálne obsadenie nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v konaní, keďže nemajú povahu okolností vylučujúcich zodpovednosť orgánu verejnej moci a samozrejme nemôžu byť na ťarchu sťažovateľke a jej

Právny zástupca sťažovateľky súčasne upravil svoj návrh v časti týkajúcej sa úhrady trov konania; podľa upraveného návrhu sa domáha úhrady trov konania v sume 533,59 €.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 7 P 172/2009, z písomných vyjadrení účastníkov konania, ako i vlastným šetrením ústavný súd zistil o doterajšom priebehu napadnutého konania tieto skutočnosti:

Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 9. februára 2010, bolo odročené na neurčito na účely doručenia zásielky odporcovi, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom. 4. Dňa 10. júna 2010 okresný súd uznesením č. k. 7 P 172/2009

6. Dňa 18. marca 2011 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľku na preklad dožiadania výsluchu odporcu a žiadosti o doručenie písomností podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (ďalej len „nariadenie Rady“) prostredníctvom príslušného súdu vo Švajčiarsku.

8. Dňa 14. apríla 2011 ministerstvo spravodlivosti doručilo okresnému súdu odpoveď s požiadavkami o prepracovanie zaslaných žiadostí podľa príslušných ustanovení Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach (Haagský dohovor), keďže Švajčiarsko nie je členským štátom Európskej únie, takže vo veci nemožno postupovať podľa nariadenia Rady a o odstránenie formálnych nedostatkov. 9.

11. Dňa 30. augusta 2011 bol okresnému súdu doručený preklad žiadosti o vykonanie dôkazu do jazyka nemeckého a vyúčtovanie za preklad a 13. septembra 2011 bol okresnému súdu doručený preklad žiadosti o vykonanie dôkazu do jazyka macedónskeho a albánskeho a vyúčtovanie odmeny za tento preklad.

13. Dňa 27. februára 2012 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka nemeckého na vypracovanie prekladu žiadosti o doručenie písomností a žiadosti o vykonanie dôkazu. 14. Dňa 5. marca 2012 bol okresnému súdu doručený list ministerstva spravodlivosti, ktorého prílohou bol list Ministerstva spravodlivosti Macedónskej republiky o nevybavení dožiadania z dôvodu pobytu odporcu vo Švajčiarsku, a zároveň bol doručený preklad žiadosti o vykonanie dôkazu z jazyka slovenského do jazyka nemeckého a vyúčtovanie odmeny za tento preklad.

16. Dňa 28. marca 2012 zákonný sudca vydal pokyn na doručenie žiadosti priamo prijímaciemu orgánu dožiadaného štátu. Dňa 28. mája 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď Civilného súdu v Bazilej, Švajčiarsko o tom, že odporca sa nachádza vo väzení. Dňa 13. júla 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného súdu Willisau, Švajčiarsko na žiadosť o vykonanie dôkazu.

18. Dňa 26. septembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2012. Dňa 27. septembra 2012 bola okresnému súdu zo strany sťažovateľky doručená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu jej dočasnej práceneschopnosti, na základe ktorej bolo pojednávanie nariadené na 27. november 2012.

21. Proti rozsudku okresného súdu z 27. novembra 2012 podala sťažovateľka 29. januára 2013 odvolanie. Okresný súd následne 14. februára 2013 pribral do konania súdnu prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka nemeckého na preklad rozsudku okresného súdu z 27. novembra 2013 a odvolania sťažovateľky proti tomuto rozsudku; okresný súd zároveň vyzval úrad práce na vyjadrenie sa k odvolaniu sťažovateľky. Preklad listín bol doručovaný odporcovi 14. marca 2013, zásielka bola 25. marca 2013 vrátená ako nedoručená. 22. Dňa 17. apríla 2013 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 27. novembra 2012 Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“). 23. Dňa 17. júla 2013 okresný súd pribral do konania súdnu prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka nemeckého na preklad správy z Úradu justičného výkonu vo Švajčiarsku, z ktorej vyplýva, že doručenie podkladov odporcovi bolo neúspešné. 24. Krajský súd uznesením č. k. 16 CoP 36/2013­22 z 5. septembra 2013 (ďalej len „uznesenie z 5. septembra 2013“) rozsudok okresného súdu z 27. novembra 2012 vo výrokoch, ktorými rozhodol o vyživovacej povinnosti a o nedoplatku na výživnom k maloletému dieťaťu a o trovách konania, zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že nariadil predbežné opatrenie v tomto znení: „Otec... je povinný prispievať na výživu maloletej... sumou 100 € mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám matky...“ (výrok, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ostal nedotknutý). 25. Dňa 18. septembra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý následne doručoval uznesenie krajského súdu z 5. septembra 2013; sťažovateľke bolo doručené 12. decembra 2013 a úradu práce 7. januára 2013, pričom vo vzťahu k odporcovi bolo neúspešné, rovnako ako opätovné doručovanie. 26. Dňa 24. januára 2014 bola okresnému súdu prostredníctvom právneho zástupcu sťažovateľky oznámená adresa, na ktorej sa zdržiaval odporca v Macedónsku na účely doručenia uznesenia krajského súdu z 5. septembra 2013, a predložená žiadosť o doručenie na uvedenú adresu. Zásielka bola vrátená okresnému súdu 7. marca 2014 ako nedoručená.

37. Pojednávanie nariadené na 16. jún 2015 okresný súd odročil na 3. september 2015 na účely predloženia dokladu o majetkových pomeroch odporcu prostredníctvom dožiadania vykonaného Ministerstvom spravodlivosti Macedónska (správa bola doručená 19. júna 2015 a okresný súd ju 29. júna 2015 predložil na preklad súdnej prekladateľke).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

1. V súvislosti s posudzovaním právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o zverení maloletej do výchovy matky a určení výživného na maloleté dieťa, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, v rámci ktorej existuje ustálená judikatúra obsahujúca aj metodiku postupu všeobecných súdov, a preto nemožno považovať vec sťažovateľky za právne zložitú.

Vzhľadom na skutočnosť, že účastníkom napadnutého konania, proti ktorému návrh smeruje, je cudzí štátny príslušník s miestom pobytu v niekoľkých štátoch, ústavný súd hodnotí vec z faktického hľadiska ako zložitú. Cudzí, resp. medzinárodný prvok v konaní totiž môže mať za následok zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov si vyžaduje súčinnosť s orgánmi cudzieho štátu, preklady písomností do cudzieho jazyka a určovanie termínov pojednávaní s dostatočným predstihom. Doručovanie súdnych písomnosti a dožiadaní na vykonanie dôkazov sa v súdnych konaniach s medzinárodným prvkom realizuje na základe medzinárodných zmlúv, ku ktorým pristúpila aj Slovenská republika. Faktická zložitosť veci nemôže však ospravedlniť dlhšie obdobia nečinnosti okresného súdu, príp. jeho neefektívnu činnosť.

Z hľadiska povahy veci ústavný súd zdôrazňuje, že vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o výživnom, resp. sa vymáha výživné pre maloleté dieťa, ide o existenčné veci v rámci agendy starostlivosti súdu o maloletých, ktoré vyžadujú zo strany všeobecných súdov mimoriadnu pozornosť. Tejto skutočnosti zodpovedá aj § 176 ods. 3 OSP, ktorý ukladá súdom vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov.

Kľúčové pochybenie v postupe okresného súdu v napadnutom konaní podľa názoru ústavného súdu však spočíva v tom, že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou súvisiacou s rozhodovaním o návrhu sťažovateľky na určenie výživného pre maloletú. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že zásada iura novit curia, podľa ktorej súd nielenže pozná právo, ale je si zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv, tvorí integrálnu súčasť nielen základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Postup okresného súdu popísaný bližšie v sťažnosti a vyplývajúci z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní spočívajúci v nesprávnej aplikácii právnej úpravy procesného charakteru (napr. vrátenie žiadostí ministerstvom spravodlivosti 14. apríla 2011 a 26. marca 2012, ako aj odpoveď centra z 9. júna 2014 o nedostatku jeho pôsobnosti vo veci zisťovania majetkových pomerov odporcu a dožiadania príslušného orgánu v cudzine) nemožno charakterizovať ako postup smerujúci efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a teda taký, ktorý je zlučiteľný so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Neefektívny postup okresného súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho meritórne rozhodnutie (rozsudok z 27. novembra 2012) bolo krajským súdom zrušené v časti týkajúcej sa určenia výživného pre maloletú z dôvodu závažných procesných pochybení spočívajúcich v nevykonaní výsluchu sťažovateľky, nezisťovaní osobných, príjmových a majetkových pomerov sťažovateľky a odporcu a nezisťovaní pomerov na strane maloletej, t. j. v nezisťovaní skutočností rozhodných pre určenie výšky vyživovacej povinnosti voči maloletej.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 172/2009 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

139,83 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 3 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 444,66 €. Uvedenú sumu bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH, keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 533,59 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015