← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Nález·01/22/2015 00:00:00

II. ÚS 406/2014

PriznávaUkladá povinnosťNevyhovuje
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca
Sergej Kohut
IČS
3773/2014
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 406/2014­35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť , 4/B, , , , , , , , , , , , a , , zastúpených advokátom JUDr. Ing. Richardom Vanekom, Advokátska kancelária, Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 a takto

rozhodol:

1. Základné právo , , , , , a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 p o r u š e n é b o l o .

2. , , , , , a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 300 € (slovom tristo eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd je povinný , , , , , a uhradiť trovy konania v sume 1 575,84 € (slovom tisícpäťstosedemdesiatpäť eur a osemdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Advokátska kancelária, Dobrovičova 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS 406/2014­13 z 23. júla 2014 na ďalšie konanie sťažnosť , , , , , a (spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli, že 6. mája 2003 podali na okresnom súde žalobu o určenie vlastníctva proti žalovanému , pretože „ ako zhotoviteľ obytného domu na v si podvodným konaním prisvojil do svojho vlastníctva miestnosti pre správcu obytného domu za peniaze vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

. . Keďže v obytnom dome malo ísť o nadštandardné byty za veľké peniaze tak mali byť podľa projektovej dokumentácie a uzatvorenej zmluvy medzi zhotoviteľom a každým objednávateľom vyhotovené spoločné časti, spoločné zariadenia a príslušenstvo domu, ktoré budú v spoluvlastníctve objednávateľa a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v uvedenom obytnom dome, v spoluvlastníckom podiele zodpovedajúcom podielu podlahovej plochy bytu a komory k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte.

. . Vzhľadom k tomu, že nastala reálna obava, že žalovaný chce predmetnú časť nehnuteľnosti scudziť, navrhovateľ podal dňa 21. 05. 2004 na Okresný súd Bratislava 1 Návrh na vydanie predbežného opatrenia s tým, aby súd zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťou evidovanou v katastri nehnuteľností.

. . najmä ich scudziť, darovať, prenajať a zaťažiť vecným bremenom alebo právom v prospech tretích osôb. Okresný súd Bratislava I dňa 16. 06. 2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. . . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že odporcovi zakazuje, aby scudzil, daroval a zaťažil vecným bremenom byt č. , spoluvlastnícky podiel in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na Ľubinskej ul. č. 18.

. . do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I po sp. zn. 31 Cb 133/03. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa prejednal návrh odporcu v 1/ Rade na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 22. 9. 2011 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je dôvodný a preto mu vyhovel. Dňa 19. 9. 2013 na pojednávaní bolo navrhovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. 31Cb/l33/2003 264 zo dňa 11. 9. 2013, ktorým súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 08. 2004, sp. zn. 11 Cob 174/04 86.

Od návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného Krajským súdom v Bratislave po jeho zrušenie Okresným súdom Bratislava I trvalo dva roky nečinnosti. Proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, navrhovateľ podal odvolanie a krajský súd v Bratislave uznesením 5Co 612/2013 309, zo dňa 21. 11. 2013 vyhovel odvolaniu navrhovateľa tak, že uznesenie súdu prvého stupňa sa zamieta. Ako ďalší dôvod prieťahov v konaní vidíme v nesprávnych rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava I. Uvádzame napr. Okresný súd Bratislava I zrušil vlastné rozhodnutie, ktoré sám vydal dňa 14. 01. 2009, č. k. 31Cb 133/2003 169 a to uznesením 31Cb 133/2003 236 zo dňa 19. 9. 2011 a to až po 2,5 roku aj napriek tomu, že Krajský súd v tejto veci odvolanie odmietol. Samozrejme, že Krajský súd v Bratislave na základe navrhovateľovho odvolania zo dňa 30. marca 2012 svojim uznesením 9 Co 131/2012 248, uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.9.2011 č. k. 31Cb 133/2003 236 zrušuje a odvolanie

odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 1. 2009 č. k 31Cb 133/2003 169 odmieta. Prieťahy od podania návrhu navrhovateľom do konca roku 2008 boli takmer 4 roky čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. Súdne konanie doteraz trvá takmer 11 rokov. Na našu sťažnosť zo dňa 07. 01. 2014 terajšia predsedníčka Okresného súdu Bratislava I listom zo dňa 7. 3. 2014 doručený dňa 19. 3. 2014 oznámila, že našu sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú.“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľov: ..., ..., ..., ..., ..., ... a ... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 31Cb 133/2003 porušené. 2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 31Cb 133/2003 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá. 3. Sťažovateľom: ...., ..., ..., ..., ..., ... a , ... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,­ €, slovom desaťtisíc euro a náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. Evou Fulcovou, listom sp. zn. Spr 3551/2014 zo 17. septembra 2014 a právny zástupca sťažovateľov „stanoviskom“ doručeným ústavnému súdu 15. októbra 2014.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „... Z obsahu spisového materiálu sp. zn. 31Cb/133/2003 vyplýva, že v namietanej veci boli od začatia konania, to je dňa 05.05.2003, kedy bol návrh vo veci samej doručený prostredníctvom faxu Okresnému súdu Bratislava I, veci uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:... 06.08.2003 – doplnený návrh na začatie konania..., podaný osobne na súde 21.05.2003 – návrh na vydanie predbežného opatrenia 24.05.2004 – výzva na zaplatenie SP za predbežné opatrenie 16.06.2004 – uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia 01.07.2004 – odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu č. k. 31 Cb/133/2003 (zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia) 06.07.2004 – pokyn na doručenie odvolania navrhovateľa v I. rade odporcovi na vyjadrenie 19.07.2004 – vyjadrenie odporcu k odvolaniu 27.07.2004 – predkladacia správa na Krajský súd v Bratislave, spis predložený s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ v I. rade 24.08.2004 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11Cob 174/04­86, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I 27.09.2004 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave zaslané účastníkom konania 29.10.2004 – výzva na zaplatenie SP za návrh (SP zaplatený kolkami na rube tlačiva) 15.12.2004 – výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania 02.02.2005 – vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania 28.02.2005 – výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 02.02.2005

10.10.2006 – prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu navrhovateľov 10.10.2006 ­ výzva na doplatenie SP za návrh 10.10.2006 – uznesenie na odstránenie vád návrhu na začatie konania zaslané navrhovateľovi v I. a v II. rade 26.10.2006 – upresnenie / špecifikácia petitu návrhu 10.11.2006 – prípis navrhovateľovi v 1. a 2. rade na upresnenie okruhu navrhovateľov a uvedenie na základe akých skutočností je navrhovateľ v 1. a 2. rade aktívne legitimovaný v spore 21.12.2006 – ... špecifikácia petitu návrhu na základe prípisu zo dňa 10.11.2006 08.02.2007 – návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa 30.05.2007 – doloženie plnomocenstiev jednotlivých vlastníkov bytov (účastníci na strane navrhovateľa) na právne zastupovanie... 29.10.2008 – výzva, na doloženie plnej moci pre účastníkov konania na strane navrhovateľa 18.11.2008 – oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov k výzve zo dňa 29.10.2008 11.11.2008 – súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 12.01.2009; pojednávanie bolo odročené na 09.03.2009 08.12.2008 – podanie právneho zástupcu navrhovateľov na vstup účastníkov do konania na strane odporcu 14.01.2009 – uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane navrhovateľa a na strane odporcu do konania (č. k. 31Cb/133/2003­169) 02.03.2009 – uznesenie o pripustení zmeny petitu (č. k. 31Cb/133/2003­172) 09.03.2009 – prejednanie veci na pojednávaní; pojednávanie bolo odročené na neurčito 06.03.2009 – ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu odporcu (fax),doplnené originálom z 10.03.2009 18.03.2009 – odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 č. k. 31Cb/133/2003­172

24.03.2009 – odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 ( ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu 24.03.2009 – odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 ( ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚSSR dňa 22.12.2008 27.02.2009 – spis vrátený Okresnému súdu Bratislava, pripojené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky 27.05.2009 – predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými prostriedkami, ktoré podali účastníci ( , ) proti uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania 22.07.2009 – uznesenie KSBA č. k. 14Co/209/2009­204 o odmietnutí odvolania a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.01.2009 02.02.2005 – vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania 28.02.2005 – výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 02.02.2005 10.10.2006 – prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu navrhovateľov 10.10.2006 – výzva na doplatenie SP za návrh 10.10.2006 – uznesenie na odstránenie vád návrhu na začatie konania zaslané navrhovateľovi v I. a v II. rade 26.10.2006 – ... špecifikácia petitu návrhu 10.11.2006 – prípis navrhovateľovi v 1. a 2. rade na upresnenie okruhu navrhovateľov a uvedenie na základe akých skutočností je navrhovateľ v 1. a 2. rade aktívne legitimovaný v spore

21.12.2006 –­ upresnenie / špecifikácia petitu návrhu na základe prípisu zo dňa 10.11.2006 08.02.2007 – návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľa 30.05.2007 – doloženie plnomocenstiev jednotlivých vlastníkov bytov (účastníci na strane navrhovateľa) na právne zastupovanie... 29.10.2008 – výzva na doloženie plnej moci pre účastníkov konania na strane navrhovateľa 18.11.2008 – oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov k výzve zo dňa 29.10.2008 11.11.2008 – súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 12.01.2009; pojednávanie bolo odročené na 09.03.2009 08.12.2008 – podanie právneho zástupcu navrhovateľov na vstup účastníkov do konania na strane odporcu 14.01.2009 – uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane navrhovateľa a na strane odporcu do konania (č.k. 31Cb/133/2003­169) 02.03.2009 – uznesenie o pripustení zmeny petitu (č. k. 31Cb/133/2003­172) 09.03.2009 – prejednanie veci na pojednávaní; pojednávanie bolo odročené na neurčito 06.03.2009 – ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu odporcu (fax),doplnené originálom z 10.03.2009 18.03.2009 – odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 č. k. 31Cb/133/2003­172 24.03.2009 – odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 ( ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu 24.03.2009 – odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2009 ( ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu

V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚSSR dňa 22.12.2008 27.02.2009 – spis vrátený Okresnému súdu Bratislava, pripojené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky 27.05.2009 – predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými prostriedkami, ktoré podali účastníci ( , ) proti uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania 22.07.2009 – uznesenie KSBA č. k. 14Co/209/2009­204 o odmietnutí odvolania a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.01.2009 26.07.2009 – vrátenie spisu Krajským súdom v Bratislave ako nedôvodné predložený na odvolacie konanie 03.09.2009 – uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania (č. k. 31Cb/133/2003­211) 07.10.2009 – odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/133/2003­211 zo dňa 03.09.2009 12.10.2009 – predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu 19.11.2010 – uznesenie Krajského súdu v Bratislave 14Co/363/2009­227, ktorým odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.09.2009... 20.12.2010 – súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.09.2011 19.09.2011 – prejednanie veci; uznesenie č. k. 31Cb/133/2003­236, ktorým súd zrušil

uznesenie

vydané Okresným súdom Bratislava I, ktorým súd pripustil vstup účastníkov na strane navrhovateľa a účastníkov na strane odporcu zo dňa 14.01.2009 č. k. 31Cb/133/2003­236 19.09.2011 – uznesenie o pripustení zmeny petitu, č.k. 3lCb/133/2003­239 29.09.2011 – návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia

28.11.2011 – odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu o zrušení uznesenia zo dňa 14.01.2009, č. k. 31Cb/133/2003­236 08.02.2012 – predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, spis predložený s opravným prostriedkom ktorý podal navrhovateľ v 2. rade 30.03.2012 – uznesenie KSBA č. k. 9Co/131/2012­248, ktorým zrušil uznesenie OSBA I zo dňa 19.09.2011 č. k. 31Cb/133/2003­236, a odmietol odvolanie odporcu v 1. rade proti uzneseniu OS BA I zo dňa 14.01.2009, č. k. 31Cb/133/2003­169 22.06.2012 – navrhovateľ a podali návrh na späťvzatie návrhu na začatie konania, vzhľadom na Dohodu o urovnaní so spoločnosťou , a.s., podpísanou oboma účastníkmi 23.07.2012 – výzva na vyjadrenie odporcovi, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi v 1. a 2. rade 01.08.2012 – podanie odporcu, súhlas so späťvzatím 14.08.2012 – uznesenie OS BA I. o zastavení konania o návrhu navrhovateľov v 2. a 3 rade proti odporcovi v 1. rade 04.10.2012 – žiadosť PZ odporcu o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia OS BA I zo dňa 14.08.2012, č. k. 31Cb/133/2003­260 21.01.2013 – súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.09.2013 11.09.2013 – uznesenie OS BA I, ktorým súd zrušil uznesenie KS BA zo dňa 24.08.2004 o nariadení predbežného opatrenia 19.09.2013 –uznesenie OS BA I, č. k. 31Cb/133/2003­274, ktorým súd pripustil zmenu petitu 27.09.2013 – písomné podanie na súd ­ vyjadrenie PZ odporcu 03.10.2013 – písomné podanie na súd PZ navrhovateľov na pristúpenie účastníka na strane navrhovateľa 03.10.2013 – odvolanie PZ navrhovateľov proti uzneseniu OSBA I zo dňa 11.09.2013 03.10.2013 – návrh PZ navrhovateľov na vylúčenie sudcu z konania (námietka zaujatosti) 08.10.2013 – výzva na zaplatenie SP za námietku zaujatosti (SP zaplatený 18.10.2013)

21.10.2013 – predkladacia správa KS v Bratislave, predložený spis s opravným prostriedkom, ktorý podali navrhovatelia + vyjadrenie zákonnej sudkyne k návrhu na vylúčenie sudcu z konania 21.11.2013 – uznesenie KSBA (5Co/612/2013), ktorým odvolací súd zmenil

uznesenie

OS BA I zo dňa 11.09.2013; a uznesenie KS BA (5NcC/91/2013­312), ktorým KS BA rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde sp. zn. 31Cb/133/2003 12.12.2013 – súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19.05.2014 16.04.2014 – súd uznesením rozhodol o pripustení účastníka do konania na strane navrhovateľa 09.05.2014 – žiadosť PZ navrhovateľov o odročenie pojednávania 19.05.2014 – prejednanie veci; meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej (rozsudok)... Ako uvádzajú sťažovatelia v ústavnej sťažnosti, dňa 07.01.2014 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená sťažnosť zo dňa 23.12.2013... bola.... vyhodnotená ako dôvodná. ... V súvislosti s konštatovanou existenciou prieťahov v konaní mám za to, že k predĺženiu celkovej doby konania prispeli predovšetkým samotní účastníci konania, a to najmä navrhovatelia. Ja potrebné poukázať na viaceré opakované zmeny petitu návrhu vo veci samej a iné procesné návrhy, ktoré si vyžiadali potrebu vykonania viacerých procesných rozhodnutí a výraznou mierou tak prispeli k predĺženiu lehoty nariadenia pojednávania súdu vo veci samej. V namietanej veci boli rovnako opakovane podávané odvolania voči týmto procesným rozhodnutiam súdu, pre ktoré sa konanie v namietanej veci výrazne časovo predĺžilo. Ako vyplýva z uvedenej chronológie procesných úkonov, dňa 19.05.2014 bol vo veci samej vyhlásený rozsudok č. k. 31Cb/133/2003 ­ 348. Týmto by som chcela poukázať na skutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi súdu, súd v priebehu necelých štyroch mesiacov rozhodol vo veci samej, a teda aj takýmto prostriedkom bola dosiahnutá náprava porušenia práv sťažovateľov. Na základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ktoré výraznou mierou ovplyvnili celkovú dobu konania, a aby sťažovateľom nimi uplatnené finančné zadosťučinenie nepriznal...“

Sťažovatelia k vyjadreniu okresného súdu zaujali toto stanovisko: „Ku chronológii jednotlivých úkonov ako sú zaznamenané v liste predsedníčky Okresného súdu Bratislava 1 nemáme pripomienky. Súhlasíme s konštatovaním predsedníčky súdu, že naša sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná. Taktiež je pravdou, že Okresný súd Bratislava I dňa 19.05.2014 konal a rozhodol rozsudkom bez prítomnosti navrhovateľov a ich právneho zástupcu. Voči tomuto rozsudku bolo navrhovateľom podané odvolanie, ktoré sa nachádza v spise. Nesúhlasíme, že k existencii prieťahov prispeli najmä navrhovatelia. Návrhy na zmenu petitu boli zväčša vykonané na základe výzvy súdu. ktoré podľa nášho presvedčenia nie vždy boli potrebné, boli tiež vykonané na základe nových skutočností napríklad zmeny v katastri nehnuteľností a to z označenia garzónky č. na byt č. , pričom túto zmenu v katastri inicioval odporca – . V neposlednom rade je potrebné poukázať, aj na nekvalifikované odvolania odporcu ako aj nekvalifikované rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, nakoľko tieto na základe nášho odvolania boli zrušené, resp. odmietnuté odvolacím súdom. Taktiež nesúhlasíme s požiadavkou predsedníčky okresného súdu, aby v prípade, ak dospeje Ústavný súd SR k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby sťažovateľom nimi uplatnené finančné zadosťučinenie nepriznal. Sme toho názoru, že navrhovatelia si po tak dlhom spore zaslúžia finančné zadosťučinenie pretože sú značne ukrátení, nakoľko nimi zaplatený spoločný priestor ­ miestnosti pre správcu nemôžu využívať a miesto navrhnutej kočikárne túto využívajú ako miestnosť pre správcu.“ Sťažovatelia vyčíslili aj trovy konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením danej veci podľa prvého a tretieho kritéria, pretože tak urobil už v náleze č. k. I. ÚS 179/2014­31 z 13. augusta 2014, na odôvodnenie ktorého odkázal aj v náleze č. k. III. ÚS 427/2014 z 15. októbra 2014 a odkazuje na neho aj týmto nálezom. Nad rámec právnych záverov v citovanom náleze vyslovených však poukazuje aj na to, že trvanie napadnutého konania je zjavne neprimerané, keďže nie je právoplatne ukončené ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia, a z tohto dôvodu ho ako celok nemožno považovať za zlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne napr. IV. ÚS 260/04, III. ÚS 262/07, II. ÚS 3/09, III. ÚS 254/09, III. ÚS 427/2014).

Vo vzťahu k 2. kritériu ústavný súd konštatuje, že konanie pred ústavným súdom bolo iniciované sťažovateľmi, ktorí do konania (ako vlastníci jedného z bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome) vstúpili až na základe uznesenia okresného súdu č. k. 31 Cb 133/2003­169 zo 14. januára 2009 v procesnom postavení navrhovateľov. Pri hodnotení ich správania sa ústavný súd zaoberal aj námietkou predsedníčky okresného súdu, podľa ktorej „k predĺženiu celkovej doby konania prispeli predovšetkým samotní účastníci konania, a to najmä navrhovatelia. Je potrebné poukázať na viaceré opakované zmeny petitu návrhu vo veci samej a iné procesné návrhy, ktoré si vyžiadali potrebu vykonania viacerých procesných rozhodnutí a výraznou mierou tak prispeli k predĺženiu lehoty nariadenia pojednávania súdu vo veci samej. V namietanej veci boli rovnako opakovane podávané odvolania voči týmto procesným rozhodnutiam súdu, pre ktoré sa konanie v namietanej veci výrazne časovo predĺžilo.“. Ústavný súd uvádza, že využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (obdobne I. ÚS 31/01, II. ÚS 218/2013).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy v danej veci konal, pretože túto povinnosť mu už uložil nálezom č. k. II. ÚS 78/09­27 zo 14. mája 2009.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Každý zo sťažovateľov bez bližšieho odôvodnenia požadoval, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, bez toho, aby v zmysle citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde požadované finančné zadosťučinenie odôvodnil.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval ústavný súd priznanie sumy 300 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie spojené s porušením ich základného práva. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení prihliadal aj na jeho predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa namietaného konania (I. ÚS 179/2014, III. ÚS 427/2014).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľov ich listom z 9. októbra 2014 vyčíslil celkovou sumou 1 575 € [21 právnych úkonov pre každého zo sťažovateľov po 3 úkony (prevzatie veci, napísanie sťažnosti a vyjadrenie k listu predsedníčky). Odmena za jeden právny úkon podľa ustanovenia § 11 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje 1/6 z výpočtového základu 804 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 134 €, znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje sumu 67 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu 75,04 € za jeden právny úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony) predstavuje sumu 225,12 € za jedného účastníka konania, t. j. za 7 účastníkov konania je to 1 575,84 €.]

Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v nimi požadovanej sume, keďže táto neprekračuje výpočet ústavného súdu vykonaného v zmysle vyhlášky.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Nalez II. ÚS 406/2014 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik