II. ÚS 415/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 415/2015­10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Almášiovou, Advokátska kancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s. r. o., Niťová 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 2599/2012 a jeho uznesením z 2. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. mája 2014 vzniesol sťažovateľ, ktorý má v konaní pred okresným súdom postavenie povinného, námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Dôvodom vznesenia námietky zaujatosti bola skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V exekučnom konaní vystupuje na strane oprávneného spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., v mene ktorej koná advokát a konateľ . Sťažovateľ zistil, že v čase pracovného pomeru súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., bol advokát a konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o. (oprávnený), vopred predurčený a splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., že bude konať za klientov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., a bude za nich spisovať notárske zápisnice o uznaní záväzkov a súhlase s vykonateľnosťou, ďalej v mene klientov bude uzatvárať záložné zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve pre vznik záložného práva spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vkladom do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ taktiež zistil, že advokát a konateľ oprávneného vykonával a spisoval notárske zápisnice o uznaní záväzkov, na základe ktorých vykonával vklad do katastra nehnuteľností za klientov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý taktiež zriaďoval exekučné záložné práva na tie isté nehnuteľnosti v tej istej veci pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Podľa zistení sťažovateľa vykonával tieto úkony od roku 2004, teda aj v čase, keď bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (sťažovateľ odkazuje na uznesenie

3. Sťažovateľ je toho názoru, že je dokázaná existencia prepojenia medzi súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a advokátom a konateľom oprávneného , ktorí v rovnakom čase vykonávali určité funkcie pre tú istú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Sťažovateľ je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosti, keď súdy Slovenskej republiky odmietli priznávať nároky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vykonávané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a , začal vykonávať funkciu konateľa pre spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., za ktorú koná ako advokát a konateľ a ktorá si v exekučných konaniach vyberá na vykonanie exekúcii práve súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Sťažovateľ zastáva názor, že vznesenie námietky zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého je v tomto prípade dôvodné. Keďže sťažovateľ zistil túto skutočnosť až neskôr, nemohol podať námietky zaujatosti skôr, v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemal sťažovateľ vedomosť o prepojení súdneho exekútora s konateľom oprávneného v exekučnom konaní. Nemohol preto podať námietku zaujatosti po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ale podal ju bezodkladne potom, čo sa o zaujatosti súdneho exekútora dozvedel. Sťažovateľ splnomocnil a poveril na podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora svoju manželku a udelil jej plnú moc 19. mája 2014. Manželka sťažovateľa na jeho pokyn doručila okresnému súdu námietku zaujatosti 21. mája 2014. Okresný súd výzvou č. k. 16 Er 2599/2012­54 vyzval manželku sťažovateľa, aby v lehote 15 dní v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) doložila do spisu listinný dôkaz preukazujúci získanie právnického vzdelania druhého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, že manželka sťažovateľa nemá právnické vzdelanie druhého stupňa, sťažovateľ doručil okresnému súdu 2. júna 2014 odvolanie plnej moci svojej manželke a súčasne oznámil, že na námietke zaujatosti súdneho exekútora, ktorá bola podaná 21. mája 2014, trvá a plne sa stotožňuje s jej obsahom. Výzvou z 5. novembra 2014 vyzval exekučný súd sťažovateľa, aby oznámil, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora. Sťažovateľ doručil okresnému súdu oznámenie, že o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora sa dozvedel 19. mája 2014.

5. S uvedenými tvrdeniami okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí. Sťažovateľ prejavil svoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora 19. mája 2014, kedy udelil plnú moc svojej manželke, aby za neho a v jeho mene podala a doručila okresnému súdu námietku zaujatosti súdneho exekútora podľa pokynov sťažovateľa.

až 2. júna 2014. Totiž až výzvou z 22. mája 2014, doručenou 30. mája 2014, sa sťažovateľ dozvedel, že ho manželka nemôže v exekučnom konaní zastúpiť v čase jeho neprítomnosti, až vtedy sa obrátil na advokáta, ktorý ho poučil, že v exekučnom konaní môže byť zastúpený len zástupcom s právnickým vzdelaním druhého stupňa, a vo výzve takéto poučenie absentuje. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa nemôže stotožniť s názorom okresného súdu a nie je pravdou, že svoju vôľu prejavil po prvýkrát až 2. júna 2014, keď svoju vôľu prejavil už pred spísaním a podaním námietky 19. mája 2014, aj keď na to splnomocnil svoju manželku. Už udelením plnej moci na spísanie vznesenej námietky svojej manželke sťažovateľ prejavil svoju vôľu. Sťažovateľ je toho názoru, že otázka, či je súdny exekútor zaujatý alebo nie je, pracovné zaradenie súdneho exekútora v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., či bol v riadiacej, výkonnej alebo radovej funkcii, je nepodstatná, ako aj skutočnosť, či konateľ oprávneného bol právnym zástupcom tej istej spoločnosti ako

Okrem toho, že je právnym zástupcom oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., je aj konateľom oprávneného. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre viacnásobne konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku.

Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom tej istej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pre ktorú vykonával funkciu aj konateľ oprávneného, by podľa názoru sťažovateľa mala byť okolnosťou vylučujúcou súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku.

6. Sťažovateľ má podľa jeho záverov v zmysle už citovaného článku ústavy právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že súdny exekútor, ktorý vykonáva exekúciu, bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., v čase, keď aj konateľ oprávneného vykonával funkciu pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., vzbudzuje dôvodné pochybnosti o zaujatosti súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci. Pojem nestrannosť sa v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru vzťahuje aj na orgány verejnej moci nezávisle od pojmu súd. Podľa ESĽP ide aj o niektoré orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovať za súd v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Skutočnosť predchádzajúceho prepojenia súdneho exekútora s konateľom oprávneného v tom istom čase pre tú istú spoločnosť vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti predmetného súdneho exekútora a vzbudzuje pochybnosti o spravodlivom exekučnom konaní.

7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe uvedených skutočností skonštatoval, že okresný súd postupom a napadnutým uznesením porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté

uznesenie

okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

8. Okresný súd napadnutým uznesením nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 16 Er 2599/2012, EX 10170/2012.

Exekučného poriadku je totiž podľa § 27 ods. 3 O.s.p. podmienkou zastúpenia zastúpenie advokátom. To neplatí, ak ide o blízku osobu účastníka konania a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. je síce blízkou osobou povinného, avšak nedoložila súdu doklad, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Navyše exekučný súd uvádza, že aj z iných konaní vedených na tunajšom súde, mu je známa skutočnosť, že nemá vysokoškolské právnické vzdelanie aspoň druhého stupňa. Pokiaľ ide o podanie povinného zo dňa 30.05.2014 doručené exekučnému súdu dňa 02.06.2014, v ktorom uviedol, že trvá na podanej námietke zaujatosti a plne sa stotožňuje s jej obsahom, exekučný súd uvádza, že takéto podanie nemá deklaratórne účinky. Uvedené znamená, že takéto vyjadrenie povinného, nemožno posudzovať tak, že podal námietku zaujatosti súdneho exekútora už dňa 21.05.2014. Naopak, text námietky zaujatosti manželky povinného zo dňa 21.05.2014 sa stal na základe vyjadrenia povinného súčasťou námietky zaujatosti povinného až dňa 02.06.2014, nakoľko až vtedy prejavil povinný svoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora. Nakoľko povinný podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene, exekučný súd rozhodol tak, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 16Er/2599/2012, EX 10170/12. Navyše exekučný súd uvádza, že povinný nepreukázal svoje tvrdenie, že právny zástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v čase, kedy bol zamestnancom uvedenej spoločnosti aj súdny exekútor. Exekučnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že súdny exekútor bol rádovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. po obdobie približne jedného roka. Súdny exekútor nebol v riadiacich ani výkonných funkciách v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Taktiež je exekučnému súdu známa skutočnosť, že právny zástupca oprávneného nebol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ale bol po určitú dobu právnym zástupcom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Táto skutočnosť sama osebe nepredstavuje taký dôvod, pre ktorý by mal byť súdny exekútor vylúčený pre jeho zaujatosť. Vyššie uvedené skutočnosti nepredstavujú taký pomer súdneho exekútora k právnemu zástupcovi oprávneného v zmysle § 30 ods. 1 E. P., pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o zaujatosti súdneho exekútora.“

IV.

12. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neposkytol ochranu jeho ústavným procesným právam a napadnutým uznesením porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie. Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

16. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia rozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad vzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného prostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 OSP)], obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

17. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a z ktorého musí byť zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prerokúvanú vec.

21. Podľa § 27 ods. 1 OSP účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa § 27 ods. 3 OSP v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.

22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe a v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

23. Výklad a aplikácia právnych noriem týkajúcich sa právneho zastúpenia sťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní na daný skutkový stav v sťažovateľovej veci, ako aj konštatácia, že podanie urobené prostredníctvom právneho zástupcu (manželky), kde toto právne zastúpenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti právneho zastúpenia účastníka exekučného konania (manželka hoci je osobou blízkou, ale bez právnického vzdelania), nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú námietku zaujatosti, ústavný súd hodnotí ako ústavne udržateľné a súladné s princípmi determinujúcimi základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

24. Možno súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že sťažovateľ vzniesol platne a účinne námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej 5­dňovej lehoty (§ 30 ods. 5 Exekučného poriadku), a to až 2. júna 2014. Sťažovateľ sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora dozvedel podľa vlastných slov 19. mája 2014 a prvý deň, kedy mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol 20. máj 2014. Posledný deň lehoty na podanie námietky zaujatosti pripadol na 26. máj 2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015