II. ÚS 420/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015 doručená sťažnosť , , a , (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 3. júna 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľom ako povinným sa na okresnom súde viedlo exekučné konanie v prospech oprávnenej Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. (ďalej len „oprávnená“), a to pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Došlo pritom k porušeniu ich práv.

Predovšetkým je podstatné, že podľa § 43 Exekučného poriadku, ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie už zabezpečil. V prípade sťažovateľov bola ich povinnosť plnenia viazaná na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti zo strany oprávnenej, preto mal okresný súd odmietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu. Exekučným titulom bola v danom prípade notárska zápisnica, pričom okresný súd sa pred vydaním poverenia z 2. decembra 2005, ako ani v priebehu exekučného konania nezaoberal otázkou, či došlo k splneniu podmienky.

Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vydala upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. K predaju však nedošlo, lebo sťažovatelia dlh vrátane trov uhradili.

II.

Z opravného uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005­348 z 29. marca 2010 vyplýva, že ním bola opravená časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005­317 z 11. februára 2010, a to v súvislosti s označením meny, v ktorej sa má súdny poplatok za námietky zaplatiť.

Z podania sťažovateľov bez označenia dátumu – doručeného okresnému súdu 14. apríla 2010 ­ vyplýva, že toto podanie je označené ako odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005­348 z 29. marca 2010.

Z oznámenia súdnej exekútorky vo veci sp. zn. Ex 166/05 z 12. júla 2013 vyplýva, že exekučné konanie vedené proti sťažovateľom je skončené, pretože celá pohľadávka aj s príslušenstvom bola uspokojená.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti možno dedukovať, že táto smeruje jednak proti povereniu okresného súdu z 2. decembra 2005 udelenému súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie, ako aj proti uzneseniu okresného súdu z 11. februára 2010, ktorým bolo konanie o námietkach sťažovateľov zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyzvať právneho zástupcu sťažovateľov na spresnenie petitu sťažnosti, teda na označenie konkrétnych rozhodnutí, resp. postupov, ktorými malo dôjsť k porušeniu označených práv, pretože z oznámenia súdnej exekútorky z 12. júla 2013 je nepochybné, že exekúcia bola k uvedenému dňu už skončená, čo znamená, že k porušeniu práv sťažovateľov mohlo dôjsť najneskôr do 12. júla 2013.

Za uvedeného stavu treba sťažnosť podanú ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu 3. júna 2015, považovať za oneskorenú.

Vychádzajúc z oneskoreného podania sťažnosti, ako aj z toho, že z hľadiska namietaného porušenia práv je smerodajný petit sťažnosti, nebolo potrebné požiadať právneho zástupcu sťažovateľov ani o vysvetlenie rozdielu pri definovaní porušených ustanovení, ktorý vyplýva z údajov na prvej strane sťažnosti v porovnaní s obsahom petitu.

Napokon v súvislosti s námietkou, podľa ktorej nikdy nebolo rozhodnuté o odvolaní sťažovateľov proti opravnému uzneseniu okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005­348 z 29. marca 2010, treba uviesť, že tvrdená skutočnosť nezakladá porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy. Ide skôr o námietku zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o odvolaní, čo by predstavovalo možné porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré však sťažovatelia nežiadali vysloviť.