II. ÚS 453/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 453/2015­19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 a jej prípisom z 13. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Riaditeľ ústavu v označenom prípise okrem iného uviedol: „Osobitne dávam do pozornosti obmedzenie odsúdeného v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia a to s poukázaním na nevyhnutnosť obmedzenia držania tlačovín s erotickým a pornografickým obsahom. Vzhľadom na to, že odsúdený nemá vo výkone trestu zabezpečené súkromie, je prakticky nemožné bez rizika ohrozenia mravnosti a morálky iných odsúdených s rôznymi resocializačnými potrebami, preferovaním rôznych spoločenských hodnôt, náboženského vierovyznania a uznávaním rôznych etických hodnôt a postojov, umožňovať odsúdeným držanie tlačovín s erotickým a pornografickým obsahom. V podmienkach väzenského zariadenia, ktoré je multikultúrnym prostredím a v ktorom nie je možné zabezpečiť súkromie, by umožnenie držania erotických a pornografických časopisov s ohľadom na vyššie uvedené heterogénne zloženie odsúdených mohlo viesť nielen k ohrozovaniu mravnosti, ale aj k narúšaniu interpersonálnych vzťahov a poriadku v ústave. Podotýka, že všetky vyššie uvedené ustanovenia sa vzťahujú na všetkých odsúdených, teda dospelých aj mladistvých. Obmedzovanie prijímania tlačovín odsúdenými realizujú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, čo je v súlade s príslušným ustanovením Ústavy Slovenskej republiky, ktorá dovoľuje vykonať obmedzenie ľudských práv a slobôd výhradne iba podľa zákona.“

Vychádzajúc zo záverov krajskej prokuratúry vyjadrených v jej prípise z 15. októbra 2014, sa sťažovateľ opakovaným podnetom zo 6. januára 2015 domáhal preskúmania postupu krajskej prokuratúry vo svojej veci.

Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 z 13. marca 2015 odložila opakovaný podnet sťažovateľa ako nedôvodný. Generálna prokuratúra sa stotožnila s dôvodmi uvedenými v prípisoch riaditeľa ústavu a krajskej prokuratúry a nad rámec ich odôvodnenia v napadnutom prípise ďalej uviedla: „Postup ÚVTOS a ÚVV ktorý Vám neumožnil objednanie časopisov s erotickou a pornografickou tematikou, nie je možné vyhodnotiť ako postup v rozpore s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania spočívajúcej v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického a iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. V prípade domnienky, že ste boli dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžete sa domáha svojich práv na súde.“

Sťažovateľ argumentuje, že ním požadované časopisy s erotickou a pornografickou tematikou nemožno považovať za tlačoviny ohrozujúce mravnosť, ktorých prechovávanie je zakázané v zmysle § 40 písm. i) zákona o výkone trestu, keďže zo skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 371 Trestného zákona s poukazom na § 132 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že voľne predajné tlačoviny s erotickým obsahom nespadajú pod pornografické diela ohrozujúce mravnosť v zmysle citovaných ustanovení Trestného zákona.

3.) ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,00 Eur (slovom tisíc Eur), ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jeho právnej zástupkyne. 4.) Generálna prokuratúra SR je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 748,43 Eur (slovom sedemstoštyridsaťosem Eur a štyridsaťtri centov) na bankový účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej... do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody kultúrno­osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajú sústavu akceptovateľných vzorcov konania a správania, medziľudských vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody odsúdený má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

Ústavný súd nemá z ústavného hľadiska výhrady proti názoru riaditeľa ústavu vyjadrenému v jeho prípise, v zmysle ktorého subsumoval sťažovateľom požadované tlačoviny s erotickým a pornografickým obsahom pod tlačoviny, ktoré ohrozujú (sú spôsobilé ohroziť) mravnosť, morálku a poriadok v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Rovnako ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľnú argumentáciu krajskej prokuratúry, podľa ktorej neexistuje súvislosť medzi § 371 a § 372 Trestného zákona a požiadavkou sťažovateľa na predplatenie ním požadovaných erotických a pornografických tlačovín. Tlačoviny, predplatenia a držania ktorých sa sťažovateľ dožaduje, nie sú tlačovinami, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky, čo však nevylučuje, že môže ísť o tlačoviny, ktoré ohrozujú (môžu ohroziť) mravnosť, morálku a poriadok v ústave.

Generálna prokuratúra sa v napadnutom prípise stotožnila s právnymi názormi vyjadrenými v prípise riaditeľa ústavu, ako aj prípise krajskej prokuratúry, ktoré ústavný súd považuje za ústavne konformné. Za týchto okolností ústavný súd zastáva názor, že medzi napadnutým prípisom generálnej prokuratúry, rozsudkom krajského súdu a obsahom základných práv, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.