II. ÚS 462/2015

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 161/2008 porušené boli.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 161/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právnej zástupkyne AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem opisu skutkového stavu uvádza: „Žaloba v predmetnej veci bola podaná pred 7 rokmi, no napriek tomu do dnešného dňa nie je vo veci právoplatne rozhodnuté. Počas týchto 7 rokov sa reálne uskutočnilo iba 7 pojednávaní, aj to niektoré až na apel právneho zástupcu sťažovateľa. K prejednaniu veci samej došlo len na polovici z týchto reálne uskutočnených pojednávaní. Vzhľadom na to, že charakter sporu patrí k bežnej agende súdov, trvanie tohto súdneho konania je neprimerane dlhé, nehospodárne, dochádza k zbytočným prieťahom v konaní a počas konania bolo aj viacero období reálnej nečinnosti súdu, a to už od podania žaloby. Vo veci už dlhodobo pretrváva stav právnej neistoty, nekoná sa riadne a plynulo a postup súdu nesmeruje k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, čím je porušované moje právo na spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...“

Podľa názoru sťažovateľky „Celé konanie je vedené v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote. ... je zrejmé, že celé konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez preukázania závažného dôvodu, či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Konanie nevedie k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/161/2008 bolo porušené. 2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/161/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,00 EUR (štyri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľky. 4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 139/12 z 10. júla 2015, v ktorom uvádza: «Dňa 1. 4. 2008 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa (sťažovateľka) domáha, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 10.162,65 EUR (306.160,- Sk) s príslušenstvom titulom nájomného za užívanie nehnuteľností, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobkyne. Súd uznesením č. k. 19 Ro/951/2008-26 z 11. 6. 2008 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

V ten istý deň súd odoslal právnemu zástupcovi žalovanej uznesenie s procesnými poučeniami a uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu. Súd dňa 23. 1. 2009 odoslal právnemu zástupcovi žalovanej vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu a jej návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11. 2. 2010, avšak bolo odročené na deň 6. 5. 2010 na základe žiadosti žalovanej a oboch právnych zástupcov za účelom uzavretia mimosúdnej dohody.

znalca . Znalecký posudok bol súdu doručený dňa 25. 1. 2011. Súd ho odoslal právnym zástupcom účastníkov konania dňa 2. 2. 2011, ktorých zároveň vyzval, aby sa do 15 dní k doručenému posudku písomne vyjadrili. Obaja právni zástupcovia požiadali o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckému

Spis bol dňa 13. 9. 2012 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Z toho dôvodu súd termín pojednávania nariadený na 13. 9. 2012 zrušil. Krajský súd uznesením č. k. 9 Co/190/2012-209 zo dňa 3. 10. 2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 2. 5. 2013.

Súd pojednávanie odročil na 31. 10. 2013. K mimosúdnej dohode medzi účastníkmi nedošlo a pojednávanie nariadené na 31. 10. 2013 bolo pre práceneschopnosť vybavujúcej sudkyne odročené na neurčito. Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 13. 2. 2014.

Uznesením č. k. 25 C/161/2008-402 zo dňa 1. 7. 2014 súd nariadil doplnenie znaleckého posudku znalcom . Dňa 25. 8. 2014 znalec doručil znalecký posudok a vyúčtovanie odmeny. Uznesením č. k. 25 C/161/2008-435 zo dňa 8. 9. 2014 súd priznal znalcovi odmenu za vypracovaný dodatok k znaleckému posudku. Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 13. 11. 2014. Toto pojednávanie po prejednaní veci bolo odročené na 29. 1. 2015. Pojednávanie dňa 29. 1. 2015 bolo pre práceneschopnosť vybavujúcej sudkyne odročené na 5. 3. 2015. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vo veci ešte ani raz nerozhodol, hodnotím sťažnosť ako čiastočne dôvodnú. K dĺžke konania však prispeli aj účastníci konania. Na základe ich žiadostí boli viaceré pojednávania odročené bez prejednania veci. Požadovaná výška finančného zadosťučinenia sa mi javí ako neprimeraná vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Súhlasím, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.»

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 25 C 161/2008 zistil, že popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedu okresného súdu zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky vychádzal. Z vyžiadaného spisu bolo navyše zistené, že okresný súd uznesením sp. zn. 25 C 161/2008 z 29. apríla 2015 zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania, vec prerokoval na pojednávaní 28. mája 2015 a odročil na neurčito. Odporkyňa podala 1. júna 2015 odvolanie proti uzneseniu sp. zn. 25 C 161/2008 z 29. apríla 2015.

Uznesením č. k. II. ÚS 462/2015-16 z 29. júla 2015 ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 161/2008.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 1. októbra 2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniam predsedu okresného súdu zaujala toto stanovisko: „Máme za to, že ak dĺžka konania bola spôsobená odročovaním pojednávaní, tak len na základe konania žalovanej a jej právneho zástupcu, ktorí opakovane ospravedlňovali svoju neúčasť a žiadali o odročovanie pojednávaní, a to: - pojednávanie nariadené na deň 2. 5. 2013 - odročené na deň 4. 7. 2013, a to bez prejednania veci z dôvodu ospravedlnenia neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu - pojednávanie nariadené na deň 31. 10. 2013 - ospravedlnenie neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupu spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, podané dňa 28. 10. 2013 - pojednávanie nariadené na deň 13. 2. 2014 - odročené na deň 6. 3. 2014, a to na základe žiadosti právneho zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania - pojednávanie nariadené na deň 6. 3. 2014 - odročené na deň 3. 7. 2014, a to bez riadneho prejednania veci samej z dôvodu ospravedlnenia neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupu - pojednávanie nariadené na deň 5. 3. 2015 sa uskutočnilo, avšak len za prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľky, a to z dôvodu, že žalovaná si zvolila ďalšieho nového právneho zástupcu, a to 3 dni pred pojednávaním a ten sa nestihol oboznámiť s obsahom spisu, preto muselo byť aj toto pojednávanie v konečnom dôsledku odročené na deň 28. 5. 2015... V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že žalobkyňa svojím konaním nezapríčinila prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25 C/161/2008. Zároveň uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia považujeme za odôvodnenú a primeranú.“

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri posudzovaní veci z hľadiska tohto kritéria ústavný súd zohľadnil skutočnosť, na ktorú poukázal predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti, a to, že sťažovateľka aj protistrana opakovane žiadali (v roku 2010 a 2013) odročiť pojednávanie na neurčito s cieľom mimosúdneho vyriešenia sporu, čo prispelo k prieťahom v posudzovanom konaní. Z uvedeného vyplýva, že aj správanie sťažovateľky objektívne spôsobilo predĺženie napadnutého konania, a preto na túto skutočnosť ústavný súd prihliadal pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo súdneho spisu sp. zn. 25 C 161/2008 vyplýva, že v doterajšom priebehu napadnutého konania sa vyskytli obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od 23. januára 2009 do 11. februára 2010, od 22. novembra 2011 do 4. júla 2013 – s výnimkou obdobia, keď bola vec predložená odvolaciemu súdu od 13. septembra 2012 do 3. októbra 2012).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2015