II. ÚS 48/2016

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: „Do roku 2013 vykonával súd len administratívne činnosti, ale nerozhodol o žiadnom postupe v predmetnom konaní. Do dnešného dňa nebolo nielenže vo veci rozhodnutí, ale neuskutočnilo sa ani len jedno pojednávanie. Sťažovateľka podávala niekoľko sťažností na prieťahy v konaní 8. 4. 2014, 16. 7. 2014 ako aj predsedovi Okresného súdu Piešťany 20. 8. 2014 a 26. 8. 2015, pričom k tejto sťažnosti predkladám list predsedu Okresného súdu Piešťany Spr. 608/2015 zo dna 30. 10. 2015, ktorý považuje za dôvodnú uvedenú sťažnosť s prihliadnutím na celkovú dĺžku súdneho konania. Napriek uvedenej odpovedi predsedu Okresného súdu Piešťany, príslušný súd do dňa vyhotovenia tejto sťažnosti nekoná a termín pojednávania neurčil. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 3 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľky neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy...“

Podľa názoru sťažovateľky „... zdĺhavým rozhodovaním vo veci 7 C 388/2012 došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti uvádza, že žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 891/15 z 29. decembra 2015, v ktorom okrem iného uvádza: „... dňa 08. 10. 2012 bol doručený súdu návrh sťažovateľky v zastúpení advokátom, ktorý jej bol určený Centrom právnej pomoci, kancelária Hlohovec a ktorej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur. Právny zástupca navrhovateľky do návrhu uviedol, že táto je oslobodená od súdneho poplatku. Po preverení veci poverenou vyššou súdnou úradníčkou táto zadala úpravu na vyrušenie súdneho poplatku z návrhu v časti, v ktorej navrhovateľka nebola oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Výzva na úhradu súdneho poplatku bola realizovaná 12. 7. 2013 opravnému zástupcovi navrhovateľky doručená 22. 7. 2013. Súdny poplatok z návrhu nebol zaplatený a právny zástupca navrhovateľky v prípise uviedol, že jej patri plné oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 2. 7. 2013 bolo preverované, či bol súdny poplatok z návrhu uhradený. Dňa 5. 8. 2013 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o zastavení konania. Dňa 7. 8. 2013 bolo uznesením konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Právnemu zástupcovi navrhovateľky bolo doručené 13. 8. 2013. Dňa 19. 8. 2013 bol súdny poplatok z návrhu zaplatený a 21. 8. 2013 bolo doručené odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania. Dňa 30. 8. 2013 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie rozhodnutia o zrušení uznesenia o zastavení. Na základe osobitného poverenia pre vyššiu súdnu úradníčku bolo dňa 22. 11. 2013 vydané rozhodnutie o zrušení uznesenia o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2013. Dňa 16. 7. 2014 právny zástupca navrhovateľky urgoval konanie vo veci. Zákonná sudkyňa, ktorej bol spis pridelený JUDr. Lucia Chrapková, PhD. dňom 1. 9. 2015 odišla na ročnú zahraničnú stáž, preto bol spis dňa 22. 9. 2015 náhodným výberom pridelený Mgr. Andree Hadnagyovej spolu s ďalšími 140 vecami v pojednávacej agende, ktoré sudkyňa popri svojich 775 veciach v pojednávacej agende musí postupne vybavovať, pričom veci prevzaté po sudkyni JUDr. Lucii Chrapkovej musí nanovo naštudovať. Okolnosť, že vo veci doposiaľ nebolo nariadené pojednávanie je podmienená množstvom vecí v senátoch sudcov, čo im nedovoľuje v pridelených veciach konať plynulejšie a bez prieťahov. Nesprávna interpretácia oslobodenia navrhovateľky od súdnych poplatkov jej právnym zástupcom spôsobila, že konanie bolo zbytočne zastavené.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci samej ešte nezačal konať, konanie sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzalo v štádiu prípravy pojednávania, preto prípadná právna či faktická zložitosť napadnutého konania nemohla mať žiadny vplyv na jeho doterajší priebeh.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka v súdom určenej lehote nezaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania, v dôsledku čoho okresný súd konanie zastavil. V odvolacej lehote bol následne súdny poplatok uhradený a proti uzneseniu o zastavení konania podala sťažovateľka odvolanie, čo viedlo k zrušeniu uznesenia o zastavení konania. Tento procesný postup okresného súdu možno pripísať na ťarchu sťažovateľky, avšak v okolnostiach posudzovanej veci ho nemožno považovať za okolnosť, ktorá výraznou mierou prispela k prieťahom v napadnutom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016