II. ÚS 491/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 491/2023-25

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Tost/15/2022 zo 4. júla 2022 a o jeho ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Tost 19/2022 z 24. augusta 2022 takto

rozhodol:

1. Ústavné sťažnosti p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. augusta 2022 (ďalej len „prvá ústavná sťažnosť“) domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 6 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1Tost/15/2022 zo 4. júla 2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie zo 4. júla 2022“). Navrhuje napadnuté uznesenie zo 4. júla 2022 zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhuje napadnuté uznesenie z 24. augusta 2022 zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 50 000 eur (v prípade jeho nezaplatenia do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia navrhuje jeho zvýšenie o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia). 3. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 54/2022-7 z 9. novembra 2022 prvú ústavnú sťažnosť (Rvp 1903/2022) a druhú ústavnú sťažnosť (Rvp 2094/2022) spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. Rvp 1903/2022. Podľa čl. XI bodu 4 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 v znení jeho dodatku č. 2 z 27. septembra 2023 (ďalej len „rozvrh práce“) bola predmetná vec, pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej, pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi, ktorý sa v súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce stal členom druhého senátu ústavného súdu.

5. Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté uznesenie zo 4. júla 2022 je arbitrárne, resp. nedostatočne odôvodnené. V konkrétnostiach namieta a) absenciu vysporiadania sa všeobecného súdu s otázkou existencie originálu, resp. skenu originálu európskeho zatýkacieho rozkazu a v súvislosti s tým aj porušenie zásady kontradiktórnosti a práva na „rovnosť zbraní“; b) porušenie práva na obhajobu nepredložením celého spisového materiálu z tzv. predbežného vyšetrovania obhajobe, ako ani všeobecným súdom; c) nevysporiadanie sa s námietkou premlčania; d) porušenie práva na prezumpciu neviny, keďže „nový“ európsky zatýkací rozkaz bol vydaný sudkyňou Krajinského súdu v Grazi, ktorá nie je nestrannou z dôvodu zjavnej zaujatosti, pričom odôvodnenie najvyššieho súdu k tejto otázke odporuje právu Európskej únie; e) skutočnosť, že európsky zatýkací rozkaz bol už predmetom konania na krajskom súde, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté procesne relevantným spôsobom; f) nevysporiadanie sa s otázkou nemožnosti opätovného vzatia „do vydávacej väzby po tom ako táto osoba bola prepustená z vydávacej väzby a to pre ten istý

na slobodu. 6. Z druhej ústavnej sťažnosti vyplýva, že krajský súd uznesením č. k. 3 Ntc 7/2022 z 2. augusta 2022 rozhodol tak, že sa európsky zatýkací rozkaz Krajinského súdu v Grazi zo 7. mája 2020 vykoná.

Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Z odôvodnenia druhej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol následne vydaný rakúskym justičným orgánom a v čase podania druhej ústavnej sťažnosti sa nachádzal vo výkone väzby v Grazi. 7. Podstatou sťažovateľovej argumentácie v druhej ústavnej sťažnosti sú dva okruhy námietok. Sťažovateľ namieta a) arbitrárnosť vysporiadania sa najvyššieho súdu s námietkou premlčania, ktoré bránilo vykonaniu európskeho zatýkacieho rozkazu, a b) neakceptovateľný spôsob vysporiadania sa s tvrdením, že európsky zatýkací rozkaz nebolo možné vykonať, keďže bol vydaný sudkyňou Krajinského súdu v Grazi, ktorá nemá „štatút nestrannosti“ z dôvodu, že vo vzťahu k sťažovateľovi porušila jeho právo na prezumpciu neviny. Podľa názoru sťažovateľa argumentácia všeobecného súdu v tejto otázke odporuje judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. V nadväznosti na uvedené malo dôjsť aj k porušeniu jeho práva na prezumpciu neviny.

II. Predbežné prerokovanie ústavných sťažností

II.1. K namietanému porušeniu práv napadnutými uzneseniami zo 4. júla 2022 a z 24. augusta 2022:

11. Sťažovateľ prvou ústavnou sťažnosťou navrhuje, aby ústavný súd nariadil dočasné opatrenie tým spôsobom, že prikáže najvyššiemu súdu prepustiť ho z väzby na slobodu. 12. Podľa § 130 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. 13. V danom prípade sa sťažovateľ návrhom na nariadenie dočasného opatrenia domáha vydania príkazu všeobecnému súdu prepustiť ho z väzby na slobodu, ku ktorému má ústavný súd možnosť pristúpiť, resp. pristupuje (ak dospeje k záveru o potrebe prikázať všeobecnému súdu prepustiť osobu z väzby na slobodu, pozn.) v nadväznosti na vyhovenie ústavnej sťažnosti. Inak povedané, v prípade, ak ústavný súd v niektorých prípadoch prikázal všeobecnému súdu prepustiť toho- ktorého sťažovateľa z väzby na slobodu, urobil tak v nadväznosti na vyslovenie porušenia ním uvedených práv, a zároveň v nadväznosti na § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v rámci rozhodovania vo veci samej. Z odôvodnenia druhej ústavnej sťažnosti zároveň vyplýva, že sťažovateľ sa už nenachádza vo výkone väzby v Slovenskej republike, keďže po podaní prvej ústavnej sťažnosti bol vydaný rakúskym justičným orgánom. 14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).