II. ÚS 499/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 499/2015-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o prijatej sťažnosti , , zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013, za účasti Krajského súdu v Bratislave, takto

rozhodol:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013 o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. 44 C 126/2011-297 zo 6. mája 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: «... Sťažnosť podávam z dôvodu, že som dňa 05. 04. 2005 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „úrad práce“), o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Úrad práce rozhodnutím č. 2005/03496 zo dňa 15. 04. 2005 nevyhovel tejto žiadosti a bez právneho odôvodnenia veci zamietol. Dňa 07. 09. 2005 som opäť požiadal úrad práce, o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Úrad práce rozhodnutiami č. 2005/05936 a 2005/05937 zo dňa 11. 10. 2005 opätovne nevyhovel mojej žiadosti a opätovne bez právneho odôvodnenia vec zamietol.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom rozhodol takto: „1. Základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 2 Co/ 430/2013, porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 2 Co/430/2013 konal bez zbytočných prieťahov. 3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc EUR), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť M. P. na jeho účet trovy konania v sume 26,- EUR.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto ju uznesením č. k. II. ÚS 499/2015-11 z 20. augusta 2015 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. októbra 2015 predsedu krajského súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského súdu z 30. októbra 2015 (doručenom ústavnému súdu 5. novembra 2015) uviedol: „Dňa 21. 10. 2014 (pred rokom) podal pán sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Bratislave pre prieťahy v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co/430/2013... Ku sťažnosti zaujal stanovisko podpredseda Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 10. 2014 listom pod sp. zn. 2327/14. Sťažnosť na prieťahy vyhodnotil ako dôvodnú (pred rokom) a sťažovateľa ubezpečil, že senát bude vo veci konať v priebehu prvého štvrťroka 2015... Napriek zásahu podpredsedu KS v Bratislave senát vo veci podaného odvolania sťažovateľom ďalej nekonal. Vyjadrenie predsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, k výzve Ústavného súdu SR považujem za nekompetentné. Už pred rokom, dňa 30. 10. 2014, Krajský súd v Bratislave sťažnosť pána uznal za dôvodnú. Vo vyjadrení predsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, po ďalšom roku neodôvodnenej nečinnosti, však predseda súdu tvrdí, že prieťahy sú spôsobené zaťažením súdu, sudcov a že v danej veci sa nejedná o vec, ktorej súdne konanie by malo prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou. Odvolanie sťažovateľa v konaní, kde ako invalidný dôchodca žiada o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, zrejme podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, dôležité nie je. Z obsahu vyjadrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave je ďalej zrejmé, že príslušný senát začal vo veci konať až po intervencii Ústavného súdu SR, t. j. po doručení výzvy na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Zo sťažnosti a zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ podal krajskému súdu 18. júna 2013 odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd po viac ako dvoch rokoch nečinnosti nariadil pojednávanie na 21. október 2015 a na pojednávaní rozhodol o uvedenom odvolaní sťažovateľa.

Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení krajského súdu z 22. októbra 2015, že „postup tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 2 Co/430/2013 bol ovplyvnený objektívnym stavom súdnych oddelení (t. j. 2 Co, 2 CoPr, 2 CoD, 2 Cop, 2 NcC) vo veci konajúceho senátu a prednostným vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú prednostne podľa poradia, v akom boli podané... pričom v r. 2014 na tunajší súd nadmerne stúpol počet podaní v občianskoprávnych veciach, okrem iného aj v takých, ktoré sa vybavujú prednostne“. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06, IV. ÚS 665/2013), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd, vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel k záveru, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 430/2013 a predovšetkým jeho nečinnosťou v období od podania odvolania od 18. júna 2015 do nariadenia pojednávania a rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa (28 mesiacov) došlo k zbytočným prieťahom. Z toho vyplýva, že postupom krajského súdu došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. III.

Sťažovateľ požadoval finančné odškodnenie v sume 2 000 €.

So zreteľom na dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn. 2 Co 430/2013, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (povaha konania, skutočnosť, že krajský súd v čase rozhodovania ústavného súdu už vo veci rozhodol), ústavný súd považoval za odôvodnené priznať mu sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom a ktoré uplatnil doplnením petitu sťažnosti o bod 5 v podaní doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2015. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej doplnenie, vyjadrenie k stanovisku krajského súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 139,83 €, t. j. celkovo 3 x 139,83 €, ktoré spolu s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) tvoria celkovú sumu 444,66 €.