II. ÚS 501/2014

Základné právo obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 p o r u š e n é b o l i .

Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

Obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Miroslava Pekára, Krížna 44, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Vo vzťahu ku kritériám, ktoré ústavný súd štandardne uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažovateľka uvádza: „1. Právna a faktická zložitosť veci Predmetom žalobného návrhu je vymáhanie peňažnej pohľadávky ­ doplatenie ceny diela. Vo všeobecnosti ide o právnu problematiku, ktorá patrí do bežnej rozhodovacej činnosti súdov, aj keď v podmienkach prejednávanej veci vykazovala táto problematika určité špecifiká. Po skutkovej stránke súd vo veci vykonal tri v zásade totožné znalecké dokazovania, naviac ďalšie znalecké dokazovanie z odboru ekonomiky nebolo z neznámych dôvodov vykonané, rovnako nebolo vykonané doplnenie posudku , naopak bol vypracovaný nový znalecký posudok STÚ BA. Samotná potreba znaleckého posúdenia v danom prípade netvorí podstatu problému a prieťahov v konaní, keďže je zrejmé, ako to vyplýva zo zrušujúceho uznesenia KS TT, právne a odborné posúdenie veci spočíva v troch jednoduchý krokoch: ­ z hľadiska včasnej notifikácie rozdelenie uplatnených vád na zjavné a skryté (čo v zásade spravil KS TT vo svojom zrušujúcom uznesení) ­ identifikácia skrytých (následných vád) a zistenie prípadnej zodpovednosti najmä z hľadiska zodpovednosti odporcu za predloženú projektovú dokumentáciu, ­ následne, ak sa za tú ktorú vadu zistí aj zodpovednosť navrhovateľa, tak vyčíslenie nákladov na jej odstránenie.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 porušené bolo. 2. Okresnému súdu v Dunajskej Strede sa prikazuje, aby v konaní vedenom 5 Cb 281/2001 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.500 €, ktoré je Okresný súd Dunajská Streda povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia... 4. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania..., ktoré je Okresný súd Dunajská Streda povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Miroslava Pekára... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Náklady právneho zastúpenia sú... 338,06 €.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 501/2014­25 z 10. septembra 2014 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 265/2014 z 13. marca 2015 okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní uviedla: „Podľa môjho názoru ide o vec skutkovo a právne zložitú, napriek tomu, že podľa predmetu ide o zaplatenie istiny a jej príslušenstva. Pohľadávka sťažovateľa pochádza z plnenia zmluvy o dielo. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie nariadením znaleckých posudkov (aj na návrh žalobcu) a zadovážením listinných dôkazov. Nariaďoval pojednávania, ktoré viackrát boli odročené z dôvodu neúčasti žalovaného a jeho pr.

Dňa 18. 6. 2002 pojednávanie bolo odročené na 23. 8. 2002 z dôvodu, že sa účastníci konania, ani pr. zástupcovia nedostavili. Dňa 27. 8. 2002 pojednávanie opäť bolo odročené a to na 3. 10. 2002 z dôvodu, že sa nedostavili účastníci konania, ani pr. zástupca žalovaného. Žalobca svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Dňa 3. 10. 2002 pojednávanie opäť bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa nedostavili účastníci. Dňa 4. 10. 2002 sudkyňa určila termín pojednávania na 31. 10. 2002. Dňa 31. 10. 2002 na pojednávaní boli prítomní účastníci konania, ktorí boli vypočutí. Pojednávanie bolo odročené na 3. 12. 2002 za účelom predvolania svedkov. Žalovanému bolo uložené doložiť do spisu kompletnú stavebnú dokumentáciu. Dňa 3. 12. 2002 pojednávanie bolo odročené na 9. 1. 2003 z dôvodu, že sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky dňa 3. 12. 2002 a žiadal odročiť pojednávania z dôvodu, že chce byť prítomný pri vypočutí svedkov.

Znalec dňa 4. 8. 2003 oznámil súdu, že od roku 2000 nie je už znalcom. Dňa 16. 9. 2003 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pribratému znalcovi, aby súdu vrátil spisový materiál, výzvu prevzal 29. 9. 2003. Dňa 21. 10. 2003 súd do konania pribral iného znalca. Dňa 12. 1. 2004 sudkyňa dala pokyn na urgovanie predloženia znaleckého posudku. Jej pokyn bol vykonaný 12. 1. 2004. Dňa 6. 2. 2004 znalec predložil na súd znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného. Dňa 18. 2. 2004 súdnemu znalcovi bola priznaná odmena za vyhotovenie znaleckého posudku. Vyjadrenie k znaleckému posudku na súd bolo doručené od žalovaného 12. 3. 2004. Žalobca prostredníctvom pr. zástupcu dňa 17. 3. 2004 zaslal súdu splnomocnenie pre pr. zástupcu, žiadal predĺžiť lehotu na vyjadrenie k znaleckému posudku a zaslanie fotokópií zápisníc zo súdnych pojednávaní. Dňa 13. 4. 2004 sudkyňa dala pokyn na vydanie urgencie pre žalobcu na predloženie vyjadrenia k znaleckému posudku. Žalobca dňa 17. 5. 2004 žiadal predĺžiť

Pojednávanie bolo odročené na neurčito a znalcovi bolo uložené v lehote 10 dní vyjadriť sa k námietkam účastníkov konania. Spis bol uložený na lehotu 4. 7. 2004. Dňa 6. 7. 2004 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pre súdneho znalca na predloženie vyjadrenia k námietkam účastníkov. Dňa 16. 7. 2004 v spise bol urobený záznam o tom, že súdny znalec písomne oznámil, že svoje vyjadrenie už zaslal. Následne do spisu bolo založené stanovisko znalca k námietkam účastníkov, ktoré na súd bolo doručené 8. 7. 2004. Dňa 5. 8. 2004 sudkyňa dala pokyn, aby stanovisko znalca bolo ofotené a doručené pr. zástupcom účastníkov konania na vyjadrenie a predloženie ďalších dôkazov v lehote 15 dní. Dňa 17. 9. 2004 sudkyňa určila termín pojednávania na 5. 11. 2004. Dňa 5. 11. 2004 na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, bol prítomný jeho pr. zást. Pr. zást. žalobcu navrhol nariadiť nové znalecké dokazovanie, z dôvodu, že podľa neho znalecký posudok nevyriešil tie otázky, ktoré boli kladené znalcovi a žiadal prípade

a . Pribratý súdny znalec dňa 2. 5. 2006 požiadal súd o doplnenie materiálov k znaleckému posudku a o poskytnutie preddavku na vykonanie znaleckého úkonu. Dňa 28. 6. 2006 súd pribratému súdnemu znalcovi poskytol preddavok na vykonanie znaleckého úkonu. Dňa 13. 11. 2006 sudkyňa dala pokyn na urgovanie vyhotovenia znaleckého posudku. Súdny znalec výzvu prevzal 28. 11. 2006 a jeho odpoveď na súd bola doručená 15. 12. 2006. Dňa 21. 1. 2007 sudkyňa dala pokyn, aby uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo doručené aj druhému pribratému znalcovi s tým, že spisový materiál v tom čase sa už nachádzal u znalca . O tejto úprave bol upovedomený aj

. Dňa 10. 5. 2007 pribratá znalkyňa oznámila súdu, že už nevykonáva činnosť v oblasti projektovania v stavebníctve a požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov v uvedenom odvetví. Dňa 5. 5. 2007 súd zrušil svoje uznesenie zo dňa 7. 3. 2007 v časti poverenia znalkyne a do konania ako druhého znalca pribral znalkyňu

­ Dňa 6. 7. 2007 pribratá znalkyňa oznámil súdu, že žiada Ministerstvo spravodlivosti SR o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov pre odvetvie projektovanie v stavebníctve. ­ Dňa 19. 11. 2007 súd svoje uznesenie zo dňa 5. 5. 2007 v časti pribratia znalkyne zrušil a do konania ako druhého znalca pribral . Znalkyňa uznesenie súdu neprevzala, zásielka na súd bola vrátená 5. 12. 2007. ­ Dňa 11. 3. 2008 sudkyňa dala pokyn na opätovné doručenie uznesenia uvedenej znalkyni, ktorá uznesenie prevzala 19. 3. 2008. ­ Dňa 22. 4. 2008 sudkyňa dala pokyn na uloženie spisu na lehotu 15. 6. 2008. Dňa 19. 6. 2008 sudkyňa dala pokyn na urgovania vykonania znaleckého úkonu. Súdni znalci urgenciu prevzali 10. 7. 2008 a 12. 7. 2008. Na urgenciu reagoval znalec a oznámil súdu, že doteraz sa mu nepodarilo spojiť s druhým pribratým znalcom. ­ Dňa 5. 9. 2008 sudkyňa dala pokyn, aby bol vyzvaný druhý pribratý znalec na oznámenie prečo sa nekontaktoval so znalcom . Jej pokyn bol vykonaný 8. 9. 2008. Súdny znalec výzvu prevzal 2. 10. 2008. Na výzvu súdu znalec nereagoval. ­ Dňa 20. 11. 2008 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pre znalca , aby oznámil súdu, či už druhý pribratý znalec s ním spolupracuje. Súdny znalec výzvu prevzal 29. 12. 2008. Reagoval na ňu oznámením doručeným na súd 5. 1. 2009 a oznámil, že znalecký posudok vyhotoví v priebehu februára 2009. ­ Dňa 12. 1. 2009 sudkyňa dala pokyn, aby spis bol uložený na lehotu 15. 2. 2009 a súdny znalec bol telefonicky upovedomený o tom, že súhlasí s tým, aby posudok bol vyhotovený v mesiaci február. ­ Dňa 27. 2. 2009 súdny znalec predložil na súd znalecký posudok. ­ Dňa 2. 3. 2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie znaleckého posudku pr. zástupcom účastníkov, ktorí znalecký posudok prevzali 5. 3. 2009 a 11. 3. 2009. Vyjadrenia na súd boli doručené 23. 3. 2009 a 20. 5. 2009. ­ Dňa 31. 3. 2009 sudkyňa určila termín pojednávania na 26. 5. 2009.

Oznámenie na súd bolo doručené 26. 6. 2009 s tým, že v archíve predmetný spis sa nenachádza. Dňa 14. 8. 2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie výzvy pr. zást. žalovaného, aby oznámil súdu adresu , projektanta stavby. Jej pokyn bol vykonaný 14. 8. 2009. Odpoveď pr. zást. žalovaného na súd bola doručená 8. 9. 2009. Dňa 16. 9. 2009 sudkyňa určila termín pojednávania na 27. 10. 2009. Dňa 28. 9. 2009 pr. zást. žalobcu doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania. Dňa 1. 10. 2009 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pr. zást. žalobcu na doručenie lekárskeho potvrdenia o hospitalizácii konateľa žalobcu. Odpoveď na súd bola doručená 20. 10. 2009. Dňa 27. 10. 2009 na pojednávaní pr. zástupcovia účastníkov predniesli konečné návrhy a pojednávanie bolo odročené na 13. 11. 2009 za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa 13. 11. 2009 na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok.

Spisový materiál dňa 28. 12. 2009 bol doručený na Krajský súd v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 31. 5. 2010 krajský súd napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, následne spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 9. 7. 2010. Dňa 18. 8. 2010 sudkyňa dala pokyn na opakované vyžiadanie spisu bývalého Okresného úradu. Jej pokyn bol vykonaný 19. 8. 2010. Dňa 27. 8. 2010 bol na súd doručený spis od Obvodného úradu Dunajská Streda. Dňa 25. 8. 2010 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu k uzneseniu krajského

Dňa 1. 2. 2011 sudkyňa určila termín pojednávania na 29. 3. 2011. Dňa 23. 03. 2011 pr. zást. žalovaného predložil súdu požadované doklady, návrh na výsluch svedkov a žiadosť o odročenie pojednávania. Dňa 29. 3. 2011 na pojednávaní boli vypočutí znalec a svedok, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd vyhodnotí vykonané dôkazy a zváži ďalší postup vo veci. Dňa 1. 4. 2011 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie ďalšieho spisu bývalého Obvodného úradu Dunajská Streda.

Jeho pokyn bol vykonaný 26. 10. 2011. Odpoveď znalca bola na súd doručená 08. 11. 2011.

­ Dňa 30. 11. 2012 Ústav súdneho znalectva oznámil súdu dátum vykonania miestnej obhliadky a žiadal súhlas k použitiu motorového vozidla na miestnu ohliadku. ­ Dňa 16. 1. 2013 bol na súd doručený znalecký posudok. ­ Dňa 21. 1. 2013 sudkyňa dala pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom konania. Žalovaný dňa 6. 2. 2013 požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckému posudku o 25 dní. Pr. zást. žalobcu vyjadrenie k znaleckému posudku zaslal dňa 21. 2. 2013. ­ Dňa 21. 2. 2013 vyšší súdny úradník dal pokyn na vydanie výzvy znaleckému ústavu na špecifikáciu znaleckej odmeny. Jeho pokyn bol vykonaný 21. 2. 2013. ­ Dňa 18. 3. 2013 pr. zást. žalovaného zaslal vyjadrenie k znaleckému posudku. ­ Dňa 21. 3. 2013 znalecký ústav zaslal súdu špecifikáciu vyúčtovania znalečného. ­ Dňa 28. 3. 2013 súd rozhodol o odmene znalca. ­ Dňa 18. 07. 2013 sudkyňa určila termín pojednávania na 30. 8. 2013. ­ Dňa 1. 8. 2013 a 2. 8. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie znaleckého ústavu k projektu sanácií. ­ Dňa 14. 8. 2013 pr. zást. žalobcu žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky, aj pr. zást. žalovaného zaslal súdu vyjadrenie k žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania. ­ Dňa 15. 8. 2013 sudkyňa dala pokyn na odročenie termínu pojednávania zo dňa 30. 8. 2013 na 3. 10. 2013. ­ Dňa 5. 9. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a návrh na výsluh svedka. Návrhu na výsluch svedka súd vyhovel a svedok bol predvolaný na 3. 10. 2013. ­ Dňa 2. 10. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného. ­ Dňa 3. 10. 2013 na pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a prítomný svedok. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd urobí dotaz na Slovenskú sporiteľňu a na znalecký ústav. ­ Dňa 10. 10. 2013 žalovaný predložil súdu zmluvu o dielo. ­ Dňa 11. 10. 2013 sudkyňa dala pokyn na vydanie žiadosti znaleckému ústavu na vyjadrenie k výpovedi svedka. Odpoveď na súd bola doručená 20. 11. 2013.

Keďže prehľad procesných úkonov uvedený v prípise predsedníčky okresného súdu zodpovedá zisteniam ústavného súdu vyplývajúcim zo zapožičaného súdneho spisu, ústavný súd ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky.

Ústavný súd následne vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedníčky okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 13. apríla 2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu predovšetkým uviedol: „1. Okresný súd v Dunajskej Strede „medzitýmnym rozsudkom“ rozhodol o nároku, ktorý nikto v konaní nespochybňoval! Nikto, ani sám všeobecný súd (viď podrobne už spomínaná strana 3 a 4 rozsudku zo dňa 13. 11. 2009), ani súd odvolací, ani samotný odporca a už vôbec nie navrhovateľ predsa nespochybnili základ uplatneného nároku! Nie je zrejmé, prečo po 13 a pol roku súd medzitýmne rozhodoval o niečom, čo nebolo sporné! Tento zmätočný postup súdu a medzitýmny kvázirozsudok prekvapil tak navrhovateľa ako aj odporcu, pričom žiaden z účastníkov nepodal opravný prostriedok, pretože nebolo voči čomu. Medzitýmny rozsudok o základe nároku uplatneného navrhovateľom je ďalším príkladom neefektívnej činnosti súdu prvého stupňa, keďže ten rozhodol o niečom, čo nebolo nikdy sporné, ide o rozsudok, ktorý žiadnym spôsobom neodstránil, a to ani čiastočne, právnu neistotu v postavení účastníkov konania, zároveň ide o rozsudok, ktorý žiadnym spôsobom neprispeje k rozhodnutiu vo veci samej. Ide o

rozsudok

zbytočný. 2. Čo sa týka zadováženia listinných dôkazov, tak súd v priebehu takmer 14 rokov zadovažoval podľa vedomosti navrhovateľa jedine príslušný spis zo stavebného úradu, ktorý sa týkal stavby diela. Vyžiadanie si spisu stavebného úradu nijak nedopadá na obťažnosť či zložitosť konania, ide o jednoduchý a nenáročný úkon, ktorým by všeobecný súd nemal vôbec argumentovať. Čo sa týka znaleckého dokazovania je nesporné, že v konaní bolo vykonaných viacero znaleckých posudkov. V tomto smere je však nutné poukázať na zrušujúce uznesenie

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Vo vzťahu k právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmet napadnutého konania (sťažovateľka sa ako žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 17 806,73 € s príslušenstvom z titulu nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo) po skutkovej ani právnej stránke nemožno hodnotiť za taký zložitý, aby mohol ospravedlniť jeho doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku (takmer 14 rokov). Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že ústavný súd čiastočne akceptuje obranu okresného súdu v časti týkajúcej sa faktickej zložitosti veci, predovšetkým z hľadiska časovo náročnejších požiadaviek na uskutočnenie objektívneho znaleckého dokazovania.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo spisovej dokumentácie nezistil žiadne zásadnejšie okolnosti, ktorými sťažovateľka mohla prispieť ku vzniku prieťahov v napadnutom konaní. V tejto súvislosti k tvrdeniam predsedníčky okresného súdu o nevyhnutnosti odročenia pojednávaní z dôvodu neprítomnosti sťažovateľky ústavný súd odkazuje na obranu sťažovateľky k týmto tvrdeniam vyplývajúcu z vyjadrenia jej právneho zástupcu doručeného ústavnému súdu 13. apríla 2015 (bod 3 podania právneho zástupcu sťažovateľky, pozn.).

Z doterajšieho priebehu konania popísaného v časti I tohto nálezu vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní v zásade konal plynulo, t. j. bez období dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (k obdobiam krátkodobej nečinnosti došlo napr. v období od januára 2003, keď okresný súd uskutočnil pojednávanie, do mája 2003, keď uznesením č. k. 5 Cb 281/2001­102 nariadil znalecké dokazovanie, alebo v období od marca 2013, keď rozhodol o priznaní odmeny ustanovenému znaleckému ústavu, do júla 2013, keď okresný súd určil termín pojednávania, a od 5. decembra 2013, keď sťažovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie, až do apríla 2014, keď bol vo veci nariadený termín pojednávania na 10. jún 2014, pozn.). Bez ohľadu na túto skutočnosť ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou (napr. IV. ÚS 121/2011, IV. ÚS 188/2011) konštatuje, že doterajšiu zjavne neprimeranú dobu napadnutého konania, ktoré ani po takmer 14 rokoch nie je právoplatne skončené, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska považovať za akceptovateľnú, keďže vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci celkom zjavne naznačuje, že postup okresného súdu bol ako celok nesústredený a neefektívny, a teda nerešpektujúci požiadavky vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento záver okrem doterajšej dĺžky napadnutého konania potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21 Cob 486/2009 z 31. mája 2010, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu z 13. novembra 2009 vydaný v napadnutom konaní. Z označeného uznesenia odvolacieho súdu totiž vyplýva, že dôvodom zrušenia označeného rozsudku okresného súdu bol predovšetkým nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie.

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že okresný súd na pojednávaní 10. marca 2015 vyhlásil medzitýmny rozsudok s výrokom „nárok žalobcu čo do základu nároku je daný, o výške pohľadávky a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku“. Napadnuté konanie vo veci sťažovateľky, čo sa týka „výšky pohľadávky“ a „trov konania“ (teda vo veci predmetu konania – zaplatenia finančnej pohľadávky, pozn. ), nie je teda do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti skončené ani v prvostupňovom súdnom konaní, a preto ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, za jeden úkon vykonaný v roku 2015 priznal 139,83 €, čo spolu s režijným paušálom 8,39 € po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 518,76 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015