II. ÚS 50/2015

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2014 (t. j. šesť dní po komunálnych voľbách konaných 15. novembra 2014) osobne doručená a v rovnaký deň, ako aj 8. decembra 2014 doplnená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 37 S 2/2014­21 z 2. októbra 2014 (dostupným na www.justice.gov.sk; identifikačné číslo súdneho spisu 7114224356), rozhodnutím miestnej volebnej komisie v mestskej časti Košice­Ťahanovce (ďalej len „miestna volebná komisia“ alebo „MVK“) č. 1 z 25. septembra 2014 a uznesením Ústrednej volebnej komisie v Bratislave (ďalej aj „ÚVK“) č. 67 z 13. novembra 2014. Sťažovateľ svoju sťažnosť podáva ako „nezaregistrovaný kandidát“ na funkciu starostu mestskej časti Košice­Ťahanovce (ide o „obec“, ktorú je potrebné odlišovať od mestskej časti, ktorá je sídliskom) v komunálnych voľbách v roku 2014, pričom ju označil ako „Sťažnosť pre porušenie občianskych práv pri voľbe starostu mestskej časti Košice – Ťahanovce obec v r. 2014 podľa čl. 30 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 127 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 129 ods. 2) Ústavy SR“.

2. Podstatou sťažnosti je návrh sťažovateľa, uchádzača o nezávislú kandidatúru na starostu, na zneplatnenie, a teda opakovanie volieb starostu v mestskej časti Ťahanovce a vyslovenie porušenia „základného práva sťažovateľa na kandidatúru vo voľbách na miesto starostu“, pretože volebné komisie a okresný súd neuznali v petícii na podporu jeho kandidatúry označenie „KE“ namiesto riadneho pomenovania mesta Košice, čím mu zamedzili zúčastniť sa volieb na starostu mestskej časti. Sťažovateľ vo svojom druhom doplňujúcom podaní podal aj „Návrh na prijatie predbežného opatrenia“.

4. Sťažovateľ sa obrátil na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. Vo svojom návrhu poukázal aj na to, že z petičných hárkov jednoznačne vyplýva, že petícia bola podpísaná 262 voličmi, pričom je nepochybné, že podpísaní voliči majú trvalé bydlisko v mestskej časti Košice­Ťahanovce. Zdôraznil, že údaj „KE“ je všeobecne zaužívaný a niet najmenších pochýb o tom, že ide o voličov danej mestskej časti. V úvodnej časti petície bolo na každom hárku uvedené: „Petícia na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta na funkciu starostu mestskej časti Košice­Ťahanovce vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014.“ Petícia bola podpísaná voličmi mestskej časti Košice­Ťahanovce.

5. Okresný súd napadnutým uznesením č. k. 37 S 2/2014­21 z 2. októbra 2014 zamietol návrh sťažovateľa na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. V uznesení je zopakované, priam prepísané len to, čo v rozhodnutí uviedla miestna volebná komisia, a vyjadrený súhlas súdu s týmto právnym názorom.

6. Sťažovateľ sa obrátil listom z 11. novembra 2014 na Ústrednú volebnú komisiu so sťažnosťou na postup miestnej volebnej komisie. Tá nasledujúci deň vzala sťažnosť na vedomie a vo svojom uznesení č. 67 z 13. novembra 2014 konštatovala, že „registrácia kandidátov patrí do výlučnej kompetencie miestnej volebnej komisie, ktorej rozhodnutie je preskúmateľné súdom“.

II.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

III.

12. Podstatou sťažnosti je návrh sťažovateľa, uchádzača o nezávislú kandidatúru na starostu, na zneplatnenie, a teda opakovanie volieb starostu v mestskej časti Ťahanovce a vyslovenie porušenia „základného práva sťažovateľa na kandidatúru vo voľbách na miesto starostu“, pretože volebné komisie a okresný súd neuznali v petícii na podporu jeho kandidatúry označenie „KE“ namiesto riadneho pomenovania mesta Košice, čím mu zamedzili zúčastniť sa volieb na starostu mestskej časti.

17. Každé z týchto osobitných konaní pred ústavným súdom (odhliadnuc od iných odlišností) má iný predmet ochrany pred porušením ústavy, ktorému zodpovedá aj iný predmet rozhodovania ústavného súdu. Kým podľa čl. 127 ústavy predmetom ochrany ústavného súdu sú len základné práva alebo slobody fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ich ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (v spojení aj s § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde) môže byť predmetom takejto ochrany ústavnosť alebo zákonnosť volieb aj do orgánov územnej samosprávy.

18. Odlišnému predmetu ochrany musí zodpovedať aj odlišný predmet návrhu navrhovateľa (sťažovateľa) na rozhodnutie ústavného súdu (tzv. petit). Kým v konaní o sťažnostiach sťažovateľ musí tvrdiť, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jeho základné práva alebo slobody [pozri § 49 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], navrhovateľ v konaní vo veciach volieb do orgánov územnej samosprávy musí v návrhu na začatie konania uviesť návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 zákona o ústavnom súde.

19. Vzhľadom na to, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane zastúpený advokátom, podal svoju sťažnosť „podľa čl. 127 ods. 1) Ústavy SR a podľa čl. 129 ods. 2) Ústavy SR“, ústavný súd musel teda identifikovať konanie, v ktorom má požadovanú ochranu proti porušeniu ústavy poskytnúť. Zo sťažnostného návrhu, tzv. petitu návrhu, vyplýva, že sťažovateľ navrhuje vyhlásiť voľby „na miesto starostu MČ Košice­Ťahanovce obec zo dňa 15. 11. 2014“ za „neplatné“, v okolnostiach danej veci by pripadalo do úvahy konanie vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

20. Z hľadiska ústavnej sťažnosti sa v predmetnej veci stretávajú na jednej strane osobitnosť volebných konaní a na druhej strane univerzalita, generálna klauzula ústavnej sťažnosti. V teórii volebného súdnictva sa hovorí o „súslednosti jednotlivých prieskumných fází“. Doc. Šimíček ju charakterizuje takto: „«Specifikem rozhodování ve věcech volebních je rovněž souslednost jednotlivých přezkoumávaných fází. To znamená, že po ukončení některé fáze volebního procesu ji nelze znovu „otevírat“ a zpětně zpochybňovat. Nikoliv náhodně totiž zákonná úprava zakotvuje tři samostatná řízení, která spadají pod volební soudnictví: řízení ve věcech seznamu voličů, řízení ve věci registrace kandidátních listin a konečně řízení o návrhu na vyslovení neplatnosti voleb, volby kandidáta nebo hlasování. Prakticky viděno platí, že ve fázi registrace kandidátních listin není namístě zpochybňovat údaje v seznamech voličů, a při rozhodování o neplatnosti voleb se soud již nemůže zabývat tím, zda v registračním řízení nebyl porušen zákon.» (porov. Šimíček, V. Soudní přeskum voleb v České republice. In: Orosz, L., Majerčák, T. Aktuálne problémy volebného práva a volebného súdnictva v Slovenskej republike – II. ústavné dni: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie: Košice 25. septembra 2013, s. 12). Ústavný súd takto napríklad zamietol volebnú sťažnosť týkajúcu sa nezákonných volebných obvodov [PL. ÚS 34/99 – voľby Rožňava; porov. tiež uznesenie ES 6/01 a rozhodnutie Výboru pre ľudské práva István Mátyus v. Slovakia (Communication No. 923/2000); PL. ÚS 50/99 – voľby Zeleneč].

22. Teoreticky prichádzajú do úvahy dve možnosti. (1) Úplná exkluzivita volebných rozhodnutí všeobecných súdov bez ingerencie ústavnej sťažnosti alebo (2) vstup ústavnej sťažnosti do týchto procesov s rizikom zložitých časových súvislostí. Ústavný súd v záujme ochrany ústavnosti a tiež usmerňovania judikatúry jednostupňových rozhodnutí volí prvú možnosť. Týmto spôsobom vstúpil do reklamačného konania (IV. ÚS 121/07) a registráciou kandidátov sa zaoberá aj po uplynutí volieb (III. ÚS 523/2014, II. ÚS 294/2014, III. ÚS 691/2014). Plní tak prevenčnú a zjednocovaciu úlohu, a tak chráni nielen subjektívne práva, ale napĺňa aj objektívnu funkciu ústavnej sťažnosti (Obdobne uvažuje aj český ústavný súd. V náleze III. ÚS 277/96 zrušil uznesenie najvyššieho súdu, ktorý akceptoval nezaregistrovanie kandidáta do Senátu, pretože v rodnom čísle za lomkou mali byť číslice „060“ namiesto „06“. Tamojšie volebné lehoty umožnili zohľadniť rozhodnutie ešte v riadnom termíne volieb. Podobne aj v náleze III. ÚS 283/96.). Ústavný súd je v režime ústavnej sťažnosti pri rozhodovaní o registračnom konaní odhodlaný v konkrétnych časových súvislostiach pozastaviť konanie volieb samotných [ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 651/2014­28 v podstate pozastavil konanie volieb starostu v obci Buzitka (porov. rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. novembra 2014 uverejnené pod č. 322/2014 Z. z.)].

25. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

26. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).

29. Na tomto základe je potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

K napadnutému uzneseniu okresného súdu

30. V záujme ochrany volebných procesov a objektívnej funkcie ústavnej sťažnosti ústavný súd dodáva, že závažnosť predmetnej veci však nedovoľuje nevyjadriť sa k zmyslu a povahe súdneho konania o registrácii kandidátov. Interpretácia zákona vyžaduje hľadanie účelov. Účelom petície na podporu kandidatúry je získať legitimitu pre podporu kandidatúry kandidátov bez straníckeho pozadia. Účelom adresy petentov je uvedenie ich plnej identity, čím sa umocňuje vážnosť ich podpory a prípadná verifikácia. Účelom plnej apelácie v konaní podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku je umožniť, aby súd, ktorý je nezávislý od verejnej správy (od lokálnych a miestnych pomerov) a znalý práva, mohol nahradiť rozhodnutie volebných komisií svojím rozhodnutím chrániacim participačné základné práva. Ak už miestnej volebnej komisii a hlavne okresnému súdu nestačilo, že v petícii uvedené adresy sú zjavne z danej mestskej časti, pričom skratka KE je aj formalizovanou skratkou pre (okres) Košice, tak si to mohli pre verejné autority bežnými dôkaznými prostriedkami overiť. Okresný súd sa v rozhodnutí obmedzil na prepísanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie a prepísanie učebnicových viet z komentárovej literatúry, ktoré rozhodnutím vlastne poprel a v rozhodnutí nijako nenaznačil vlastné uvažovanie o veci. Ústavný súd si námatkovo v databáze súdnych rozhodnutí na www.justice.gov.sk prezrel viacero rozhodnutí z konania podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku a nemálo z nich sa javilo podobne z hľadiska zmyslu registračného konania.