II. ÚS 503/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 503/2014­31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnostiach , , , , a , , zastúpených advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, Rovinka 651, ktorými namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, za účasti Okresného súdu Námestovo, takto

rozhodol:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. júla 2014 doručené sťažnosti , , , , a , (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, Rovinka 651, vedené pod sp. zn. Rvp 8180/2014, sp. zn. Rvp 8181/2014 a sp. zn. Rvp 8182/2014, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľky sú účastníčkami dedičského konania po poručiteľke , zomrelej , ktoré na okresnom súde začalo 6. mája 2003 a je vedené pod sp. zn. 2 D 21/2008.

Sťažovateľky okrem podrobného prehľadu procesných úkonov okresného súdu v sťažnosti uvádzajú: „Skutočnosť, či je alebo nie je možné dosiahnuť medzi dedičmi dohodu o všeobecnej cene dedičstva alebo dohodu o rozdelení dedičstva nemôže byť pre konajúci súd dôvodom pre vytváranie zbytočných prieťahov, práve naopak, konajúci súd sa mal s touto skutočnosťou vysporiadať už dávno a poskytnúť právam jednotlivých dedičov efektívnu a včasnú ochranu v záujme určenia všeobecnej ceny a rozdelenia dedičstva zákonným spôsobom. Okresným súdom nepriamo naznačovaná zodpovednosť účastníkov konania neschopných dospieť k dohode o všeobecnej cene dedičstva a rozdelení dedičstva za dĺžku konania je priam absurdná, nakoľko procesné predpisy upravujúce konanie o dedičstve ukladajú konajúcim súdom jasné povinnosti aj v prípadoch, ak nie je možné dosiahnuť dohodu dedičov.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd rozhodol, že ich základné práva „na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 boli porušené“.

Okresnému súdu prikázal, „aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 konal bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľkám priznal každej „finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR (slovom desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu“ a zaviazal okresný súd uhradiť im trovy konania.

Ústavný súd sťažnosti sťažovateliek predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 503/2014­13 z 10. septembra 2014 ich spojil na spoločné konanie, prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008 a vo zvyšnej časti odmietol ako zjavne neopodstatnené.

Po prijatí sťažností na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného súdu, aby sa k nim vyjadrila a oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu reagovala na výzvu ústavného súdu v prípise sp. zn. Spr 916/14 z 3. novembra 2014. Popri prehľade procesných úkonov súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že súhlasí „s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.

Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania zo sťažností, z obsahu spisu okresného súdu, spisu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 18/2014 a z písomného vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ktorá v rámci podrobného prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní najmä uviedla: „­ dňa 6. 5. 2003 bol Okresnému súdu Námestovo doručený úmrtný list , zomr. a konanie bolo vedené pod spisovou značkou 1D 200/03 ­ uznesením súdu zo dňa 19. 5. 2003 bolo začaté dedičské konanie a zároveň bol poverený ako súdny komisár na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke ­ dňa 2. 6. 2003 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení ­ dňa 3. 6. 2003 boli žiadané PK (pozemnoknižné, pozn.) lustrácie a identifikácie parciel na meno poručiteľky z príslušnej správy katastra ­ dňa 12. 11. 2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 11. 2003, ktoré bolo odročené na 18. 12. 2003 ­ dňa 18. 12. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom prítomní dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2003 ­ dňa 5. 10. 2004 bolo generálnym prokurátorom podané Najvyššiemu súdu SR mimoriadne dovolanie v uvedenej veci ­ rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5 M Cdo 10/2004 zo dňa 31. 3. 2005 bolo osvedčenie o dedičstve vydané notárom zrušené a vec vrátená Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie, ktorému bol spis doručený 12. 5. 2005 ­ dňa 18. 7. 2005 bolo nariadené pojednávanie na deň 30. 8. 2005, ktoré však bolo zrušené a bol určený nový termín pojednávania na deň 20. 9. 2005 ­ pojednávanie dňa 20. 9. 2005 bolo odročené ­ dňa 12.12.2005 bola žiadaná príslušná správa katastra o výpis z PK prot. č. 723 a identifikácia ­ dňa 11. 1. 2006 bolo nariadené pojednávanie na deň 19. 1. 2006, ktoré bolo odročené na deň 23. 3. 2006 z dôvodu, že sa nedostavili dedičia okrem

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd Námestovo zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/2007 Z. z.“), bola predmetná vec odovzdaná na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Námestovo, kde jej bola pridelená nová spisová značka 2 D 21/2008. Ďalší priebeh konania je vo vyjadrení okresného súdu opísaný takto: „­ dňa 25. 4. 2008 bolo zaslané odvolanie na vyjadrenie ostatným dedičom a dňa 23. 5. 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline za účelom rozhodnutia o odvolaní ­ uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7 CoD 12/2008­132 zo dňa 25. 6. 2008 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená dňa 1. 10. 2008 na ďalšie konanie. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania, bol spis predložený dňa 9. 12. 2008 súdnemu komisárovi (skutočnosť zistená z histórie spisu v elektronickom registri súdu)

zálohu na znalecké dokazovanie súd uznesením č. k. 2 D 21/2008 154 zo dňa 13. 5. 2011 ustanovil znalca z odboru starožitnosti súd uznesením č. k. 2 D 21/2008 155 zo dňa 13. 5. 2011 ustanovil znalca z odboru

30. 1. 2012 dňa 1. 3. 2012 boli súdom vyzvaní dedičia, aby oznámili, resp. presne určili miesto, kde sa nachádzajú predmety pre ocenenie príslušným znalcom ustanoveným súdom, na ktorú výzvu reagoval len jeden z dedičov, a preto súd dňa 27. 4. 2012 opätovne urgoval ostatných dedičov na podanie správy, na ktorú výzvu reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11. 6. 2012 súd vyzval právneho zástupcu dedičky , aby súdu zaslal presný zoznam hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľke, ktoré boli predmetom predaja v roku 2004 a zároveň vyzval ostatných dedičov opätovne na oznámenie, kde sa nachádzajú ostatné predmety patriace do dedičstva uznesením súdu č. k. 2 D 21/2008 197 zo dňa 8. 10. 2012 boli zrušené uznesenia o ustanovení znalcov č. k. 2 D 21/2008 154 a č. k. 2 D 21/2008

poručiteľky dňa 16. 5. 2013 súdny komisár žiadal Správu katastra Námestovo o podanie ďalšej správy dňa 27. 5. 2013 súdny komisár vyzval dedičov (právnych zástupcov) na predloženie návrhu dohody o všeobecnej cene pozemkových nehnuteľností dňa 28. 5. 2013 súdny komisár požiadal Centrálne elektronické registratúrne stredisko Liptovský Mikuláš o doručenie kópie právoplatného Rozhodnutia Okresného

správy katastra súdny komisár dňa 21. 6. 2013 opätovne žiadal Centrálne elektronické registratúrne stredisko Liptovský Mikuláš o doručenie kópie právoplatného Rozhodnutia Okresného úradu Námestovo – katastrálny odbor zo dňa 17. 3. 1999 a zároveň žiadal Správu katastra Námestovo o vyhotovenia listov vlastníctva dňa 8. 7. 2013 súdny komisár zaslal dedičom návrh dohody o cene nehnuteľností

Ústavný súd zo spisu zistil, že prehľad úkonov okresného súdu obsiahnutý v písomnom vyjadrení jeho predsedníčky zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno v zásade považovať za zložité (II. ÚS 181/2010). Zo skutkového hľadiska ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorú možno považovať za fakticky zložitejšiu, a to z dôvodu potreby zabezpečiť pre rozhodovanie zoznam hnuteľných vecí patriacich do dedičstva spolu s ich ohodnotením. Ústavný súd ale zároveň konštatuje, že faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po uplynutí jedenástich rokov od začatia konania nie je dosiaľ právoplatne skončená.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateliek, ktoré sú účastníčkami dedičského konania, v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

O neefektívnosti postupu v konaní svedčí aj skutočnosť, že po podaní mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti osvedčeniu o dedičstve sp. zn. 1 D 200/2003, Dnot 118/2003 z 27. novembra 2003 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 5 M Cdo 10/2004 z 31. marca 2005 osvedčenie o dedičstve z 27. novembra 2003 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku z 31. marca 2005 okrem iného uviedol: „V prvom rade treba uviesť, že ak v konaní o dedičstve jeden z dedičov navrhol i v zastúpení druhého z dedičov dohodu, ktorá sa svojimi dôsledkami blíži k odmietnutiu dedičstva (§ 463 Občianskeho zákonníka), je potrebné pred rozhodnutím o vydaní osvedčenia skúmať, či medzi splnomocniteľom a splnomocnencom neexistuje rozpor v záujmoch (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je preto v takom prípade potrebné, najmä ak nie je táto možnosť na uzavretie dohody výslovne obsiahnutá v predloženej plnej moci udelenej dedičom inému dedičovi, vypočuť ho na jej obsah a tak zistiť, či je taká dohoda výrazom skutočnej zhodnej vôle dedičov, alebo nie je. V prejednávanej veci konajúci notár neskúmal dôsledne rozpor medzi záujmami syna a dediča nebohej , ktorý v konaní bol aj splnomocnencom dedičiek a , a týmito splnomocniteľkami. Nezaoberá sa ani rozsahom tohto písomne udeleného plnomocenstva a dôsledne nezisťoval oprávnenie na uzavretie dohody o vyporiadaní dedičstva. Z obsahu spisu je tiež nepochybné, že pojednávanie na prejednanie dedičstva bolo notárom nariadené na 27. novembra 2003 o 12.00 hod. na podpísanom notárskom úrade. Pojednávanie bolo odročené na 18. decembra 2003 o 8.00 hod., ktoré pojednávanie uskutočnilo, a ako vyplýva z obsahu zápisnice, dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, o čom notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve, avšak s dátumom rozhodnutia 27. novembra 2003. Treba súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že prejednanie dedičstva sa uskutočnilo s neskorším dátumom ako je na rozhodnutí uvedené. Za daných okolností nemožno preto vylúčiť, či dedičky mali vôbec vedomosť o prebiehajúcom prejednávaní dedičstva 18. decembra 2003.“

Ústavný súd napokon dodáva, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby napadnuté konanie nebolo skončené ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľky sa tiež domáhali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd tejto časti sťažností nevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že okresnému súdu už nálezom č. k. IV. ÚS 18/2014­25 zo 16. apríla 2014 prikázal, aby konal v tomto konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každej zo sťažovateliek priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 402 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri troch sťažovateľkách vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu predstavuje sumu 450,24 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2015