II. ÚS 527/2014

1. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 p o r u š i l základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Ing. Karola Kocsisa, Advokátska kancelária, Sobieskeho 1739/56, Štúrovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 527/2014­37 z 11. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ nepovažuje predmetný spor za zložitý, poukazuje i na to, že „právna a faktická zložitosť veci, týkajúca sa sporov o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu viažucemu sa na nehnuteľnosť patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a preto ani dokazovanie v súvislosti s preukazovaním, či došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nebolo tak zložité, aby súd celý spor od júla 2004 nemohol doteraz rozhodnúť“. Napriek tomu, že „odporca v treťom rade sa nachádza v USA“ a priznáva, že „sám som prispel k čiastočnému predĺženiu konania z dôvodu, že pracujem v zahraničnej spoločnosti“, je presvedčený o tom, že napadnuté konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi najmä postupom okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru „nemá snahu efektívne riešiť problém ochrany vlastníctva a robí prieťahy v spore“. Sťažovateľ široko popísal chronológiu úkonov vykonaných okresným súdom a účastníkmi konania v napadnutom konaní, na ilustráciu vyhotovil tabuľkový prehľad úkonov, pričom poukázal na to, že napriek tomu, že okresný súd uskutočnil „vo veci tridsaťdva pojednávaní“, bol vo veci aj nečinný alebo koná nesústredene a neefektívne, čo napokon vyslovil aj ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 50/2012. Podľa sťažovateľa „za rok 2008 sa neuskutočnilo na Okresnom súde v Nových Zámkoch pojednávanie“ a rovnako tvrdí, že „za rok 2009 sa neuskutočnilo na Okresnom súde v Nových Zámkoch žiadne pojednávanie“. Podľa názoru sťažovateľa zbytočné prieťahy boli spôsobené aj neznalosťou zákonného sudcu „o spôsobe doručovania súdnych písomností do USA“, ako aj tým, že o predbežnom opatrení „nerozhodol v tridsaťdennej lehote“, ako aj „svojím neaktívnym prístupom(...) keď tlmočník svoje úlohy neplnil“, a najmä tým, že od „odvolania, ktoré navrhovatelia podali proti uzneseniu o odmietnutí predbežného opatrenia, do rozhodnutia o predložení spisu na Krajský súd uplynulo dva a pol roka“.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol podrobnú chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti: „(...) V danej veci sa jedná o konanie o určenie práva vecného bremena prechodu cez pozemok, ktoré konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných úkonov a zmenu účastníkov, v dôsledku ktorých je potrebné vo vzťahu k aktuálnemu odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že uvedená skutočnosť predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony vykonávať promptne. (...) V predmetnej veci sa nevyskytli žiadne prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O. s. p. Mám za to, že v predmetnej veci boli všetky úkony zo strany tunajšieho súdu vykonávané bez prieťahov. Navrhovatelia niektoré svoje procesné podania doručovali súdu osobne, napriek tomu, že sú všetci v konaní zastúpení jedným právnym zástupcom, týmto spôsobili prieťahy v konaní tým, že tieto ich podania, ktoré boli síce obsahovo rozsiahle, ale boli podávané nekvalifikovane, nejasne, nepresne, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že zo strany konajúceho sudcu bolo potrebné odstraňovať zakaždým vady týchto podaní.

Zároveň Vám týmto oznamujeme, že v súlade s § 30 ods. 2 Zákona o Ústavnom súde súhlasíme s tým, aby Ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

K niektorým dôvodom uvedeným predsedom Okresného súdu v Nových Zámkoch mám výhrady. (. . .) 1. Pokiaľ Okresný súd vo svojom vyjadrení uvádza, že V danej veci sa jedná o konanie o určenie práva vecného bremena prechodu cez pozemok, ktoré konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných úkonov a zmenu účastníkov, v dôsledku ktorých je potrebné vo vzťahu k aktuálnemu odporcovi 1 doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že uvedená skutočnosť predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony vykonávať

zmluvy. Naviac pokiaľ už tento odporca existuje, tak súd, ktorý nemal tušenia ohľadne doručovania do zahraničia a dožadoval sa informácií od Ministerstva spravodlivosti, tak ani zrejme nemá skúsenosť s tým, že nielen treba písomnosť doručiť, ale aj účastníka je potrebné vypočuť, lebo výsluch účastníka je dôležitá súčasť dokazovania, pričom doručením písomností sa nezabezpečí stanovisko tohto odporcu, ktorý na doteraz zaslané dokumenty ani nereagoval a naviac niektoré dokumenty nebola potreba ani zasielať, lebo to vyplýva i z ustanovení riešiace konanie ohľadne predbežného opatrenia. Týmto konaním sám súd sa značnou mierou podieľa na prieťahoch. Ďalej je potrebné poukázať na to, že na Ústavný súd Slovenskej republiky sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátili navrhovatelia

. .), (. . .), pričom o ich sťažnosti rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou III. ÚS 383/2012. (. . .) Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní okrem navrhovateľov sa obrátila i obec , ktorá je v procesnom postavení odporcu vo štvrtom rade, pričom o sťažnosti obce rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou III. ÚS 118/2013(.

rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uznesením z 1. februára 2013. S poukazom na uvedené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a z obsahu spisu vyplýva, že naďalej pretrváva neefektívny postup súdu o čom svedčí aj tá skutočnosť, že Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí uznesení zo dňa 30. júla 2013 č. k.

. .) Z uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre je zrejmé, že návrh na vydanie predbežného opatrenia podaný navrhovateľmi v piatom a šiestom rade mal všetky náležitosti na to, aby Okresný súd v Nových Zámkoch mohol vydať predbežné opatrenie. Od 5. apríla 2011 do dnešného dňa t. j. 5. decembra 2014 uplynulo 1340 dní, pričom o predbežnom opatrení sa má rozhodnúť do tridsiatich dní, teda lehota na vydanie predbežného opatrenia je prekročená takmer štyridsaťsedemnásobne. Z uvedeného vyplýva,

Pokiaľ Okresný súd vo svojom vyjadrení podrobne uvádza, jednotlivé úkony, tak toto je iba obrana a snaha ospravedlniť prieťahy. Pri pozastavení sa nad dôvodmi odročenia pojednávaní, je treba konštatovať, že konajúci sudca nepožadoval hodnoverný doklad, ktorým by sa preukázali dôvody neúčasti účastníkov, predovšetkým odporcu v treťom rade. Súd postupne strácal autoritu až nakoniec došlo k tomu, že došlo k odpredaju nehnuteľností patriacich bývalým odporcom v prvom a druhom rade terajšiemu odporcovi v prvom rade. Tento predaj bol iba formálny a mal poslúžiť na predĺženie procesu rozhodovania, prípadne znemožniť vydať rozhodnutie vo veci samej. Tejto úvahe nasvedčuje skutočnosť, že podpis kupujúceho na kúpnej zmluve a v návrhu na vklad, čo je možné overiť v spise, ktorý bol prílohou vyjadrenia predsedu Okresného súdu Nové Zámky, k sťažnosti sťažovateľa, je diametrálne odlišný od podpisov súčasného odporcu v prvom rade , rodeného , ktoré sa nachádzali na dokladoch potvrdzujúce prevzatie dokumentov doručených mu Okresným súdom.

S poukazom na uvedené malo byť vykonané dokazovanie navrhnuté navrhovateľmi v piatom a v šiestom rade. Nakoľko boli vykonané výsluchy všetkých účastníkov, až na terajšieho odporcu v prvom rade, súd žiadne ďalšie dokazovanie by nemusel vykonávať, až na to, pokiaľ by súd nechcel preveriť podozrivý odpredaj nehnuteľností, patriacich bývalým odporcom v prvom a v druhom rade, . Na základe uvedeného by súd už nemusel vykonávať ďalšie dokazovanie a preto súdu nič nebráni, aby rozhodol vo veci samej. Nečinnosť súdu, alebo jeho benevolentný prístup k veci iritoval terajšieho odporcu v druhom rade k tomu, že zničil pôvodnú prístupovú cestu a naviac postavil betónový múr, ktorý nahradil doterajší drôtený plot s bránou, čím definitívne znemožnil prístup vlastníkov k ich nehnuteľnostiam.

V tejto súvislosti je treba poukázať na ustanovenie § 75 odseku 8 O. s. p., kde sa uvádza, že „O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.“ Súd zrejme prehliadol, že až rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Zrejme súd opomenul, že iba ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý (stalo sa právoplatné), súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania. Pokiaľ konajúci sudca konal inak, tak svojím konaním sa pričinil o prieťahy v konaní. S poukazom na uvedené teda aj preklad dokumentov a jeho doručovanie do USA bolo nadbytočné a aj tým súvisiace dotazy na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a vyčkanie odpovede.

Preto konajúcemu sudcovi musí byť známe ako sa doručujú písomnosti do zahraničia, lebo Haagsky dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965 bol zverejnený Zbierke zákonov z roku 1982 pod číslom, ako Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach.

Teda je zrejmé, že súd nadbytočné robí prieťahy v konaní pričom základnou povinnosťou konajúceho sudcu ako i súdu je taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníci konania obrátili na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Treba tiež poukázať na to, že sudca je podľa § 117 odsek 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP v znení účinnom v relevantnom čase, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ďalej treba poukázať i na to, že doručovanie písomností vydaných počas súdneho konania je upravené ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a preto súd pri predvolávaní účastníkov, na to, aby zabezpečil ich účasť na pojednávaní, predvolanie súd mal doručiť všetkým účastníkom konania ako i ich právnym zástupcom a nie iba právnym zástupcom, pokiaľ sa súd odvoláva na to, že sa účastníci nedostavili, tak nepostačilo sa informovať od ich právnych zástupcov na dôvod, ale skúmať, či došlo k prevzatiu predvolania a pokiaľ účastník predvolanie prevzal, tak súd mohol pojednávať i bez prítomnosti účastníka, ktorý o konaní pojednávania mal vedomosť.

. .) Predseda Okresného súdu v Nových Zámkoch vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa uvádza, že dňa 9. decembra 2011 voči zamietavému uzneseniu z čísla listu 558 bolo doručené odvolanie navrhovateľov v 5. a 6 rade, tak súd doručil listiny tlmočníčke za účelom ich prekladu. Ako bolo uvedené vyššie, tak tento úkon bol nadbytočný, ale za povšimnutie stojí, že tlmočník v uloženej lehote nepredložil preklad listín a napriek súd mu vyplatil odmenu bez krátenia za prieťahy. Treba si povšimnúť aj tú skutočnosť, že dňa 30.10.2012 navrhovatelia v 5. a 6 rade písomne požiadali o vydanie predbežného opatrenia, resp. oznámenie, čo bráni tomu, že o ňom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Na to dňa 04.12.2012 doručil navrhovateľ v 5. rade písomnú sťažnosť na nečinnosť súdu, ktorá bola riešená odpoveďou pod Spr 1578/12 a 1579/12. Konajúci sudca úpravou zo dňa 07.06.2013 predložil spis na Krajský súd Nitra. Teda pokiaľ dňa 9. decembra 2011 bolo podané odvolanie navrhovateľov v 5. a 6 rade voči zamietavému uzneseniu z čísla listu 558, tak do

25Co 23/13 865 zo dňa 31.07.2013 uznesenie súdu, ktorým bol odmietnutý návrh navrhovateľa v 5. rade na nariadenie predbežného opatrenia zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie o zamietnutí návrhu odporcu 4. rade potvrdil a súčasne odvolanie odporcu v 4. rade proti uzneseniu o zamietnutí návrhu odporcu v 4. rade na ustanovenie opatrovníka odmietol. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu 26.08.2013. Úpravou zo dňa 30.08.2013 bolo predmetné uznesenie uložené doručiť účastníkom konania.

dní. Treba podotknúť, že účelom civilného konania je zabezpečiť účastníkovi ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Vyplýva to z práva každého na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je zakotvené v ústavnom zákone číslo 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“). Z doterajšieho postupu Okresného súdu v Nových Zámkoch je zrejmé, že ochranu jeho práv a oprávnených záujmov účastníkov nie je zaistená nakoľko doterajšie konanie svedčí o neefektívnosti konania a pri podrobnom rozbore jednotlivých úkonov konajúceho sudcu vrátane nariadenia pojednávaní ako i odročovaní pojednávaní je zrejmé, že nekonal razantne a vôbec nereagoval na neúčasť účastníkov konania na väčšine nariadených pojednávaní, ktoré z týchto dôvodov boli odročené, pričom ani v jednom prípade nevyužil poriadkové opatrenie podľa § 53 OSP, ktoré mal k dispozícii. Obdobne je možné vytýkať postup konajúceho súdu v prípade konania o predbežnom opatrení. Napriek tomu, že konajúci sudca obdržal od Krajského súdu v Nitre spis spisovej značky 6 C 129/2004, už v auguste 2013, v ktorom bolo i uznesenie 25Co 23/13

S poukazom na uvedené navrhujem, aby II. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod spisovou značkou II. ÚS 527/2014, rozhodol v súlade s § 30 odsek 2 Zákona o Ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania o sťažnosti sťažovateľa a vyhovel sťažnosti sťažovateľa a aby vo veci samej vyslovil tento nález : 1. Základné práva sťažovateľa (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli postupom konajúceho sudcu Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004, porušené, tým, že súd vo veci samej doteraz nerozhodol a spôsobuje prieťahy vo veci samej a preto by mal byť Okresný súd v Nových Zámkoch zaviazaný Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 urýchlene konať a rozhodnúť. 2. Z dôvodov, že doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sa minuli účinkov a Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci spisovej značky 6 C 129/2004 nerešpektoval, napriek tomu, že bol nútený doterajším sťažovateľom vyplatiť primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch a to vo výške 12.000,­ €, preto Ústavný súd v zmysle § 56 odsek 4 a 5 zákona č. 38/1993 v znení neskorších zákonov priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch za jemu spôsobenú ujmu v bode 1 tohto článku, v sume 10.000,­ €,­ (slovom desať tisíc eur), ktorú je povinný Okresný súd v Nových Zámkoch zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky 3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia sťažovateľa, ktoré súvisia so zastupovaním sťažovateľa na Ústavnom súde Slovenskej republiky, právnym zástupcom sťažovateľa JUDr. Ing. Karolom Kocsisom, vo výške 413,91 € (za tri úkony a za trikrát režijný paušál podľa Vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách advokátov). Teda 130,16 € za jeden úkon t. j. za tri úkony 390,48 €, za prevzatie a príprava zastúpenia a za písomné podanie na Ústavný súd SR a za vypracovanie a zaslanie stanoviska sťažovateľa k vyjadreniu predsedu Okresného súdu v Nových Zámkoch, trikrát režijný paušál po 7,81 €, t. j. 23,43 €, spolu odmena advokáta za právne zastúpenie sťažovateľa 413,91 €.»

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde sp. zn. 6 C 129/2004: Namietané konanie začalo 19. júla 2004, keď bol okresnému súdu doručený návrh na „určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na jeho trpenie“. Po zámenách v účastníkoch konania ku koncu roku 2014 účastníkmi napadnutého konania boli 1. (ďalej len „žalobca v 1. rade“), 2. (ďalej len „žalobkyňa v 2. rade“), 3. (ďalej aj „žalobca v 3. rade“), 4. (ďalej aj „žalobkyňa vo 4. rade“), 5. (ďalej aj „žalobca v 5. rade“) a 6. (ďalej aj „žalobkyňa v 6. rade“) proti 1. (ďalej aj „žalovaný v 1. rade“), 2. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“), 3. , 4. obec (ďalej aj „žalovaná vo 4. rade“), 5. Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „žalovaný v 5. rade“) a 6. (ďalej aj „žalovaná v 6. rade“).

Pojednávanie uskutočnené 9. augusta 2010 bolo odročené na neurčito na vykonanie ohliadky na mieste samom, ktorú okresný súd nariadil na 8. september 2010. Okresný súd po dvoch neuskutočnených pojednávaniach nariadených na 22. november 2010 a 14. január 2011 rozhodol uznesením z 13. apríla 2011, ktorým pripustil, aby do konania namiesto odporcov v 1. a 2. rade vstúpil ako odporca v 1. rade účastník s bydliskom v USA, a ďalším uznesením z toho istého dňa vyzval , aby odstránil nedostatky podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 5. apríla 2011. Odporcovia v 2. rade podali návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol okresnému súdu doručený 26. apríla 2011. Okresný súd 15. novembra 2011 vydal tri uznesenia. Prvým uznesením pribral do konania tlmočníčku z anglického jazyka, druhým odmietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a tretím uznesením vyzval odporcov v 2. rade na doplnenie ich návrhu z 21. apríla 2011 na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením zo 16. novembra 2011 zamietol návrh odporcu vo 4. rade zo 6. júna 2011 na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením z 18. novembra 2011 zamietol návrh odporcu vo 4. rade na ustanovenie opatrovníka pre odporcu v 1. rade. Žalovaná vo 4. rade (obec ) podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 16. novembra 2011, ktoré bolo okresnému súdu doručené 9. decembra 2011 a v ten istý deň bolo okresnému súdu doručené aj jeho ďalšie odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 18. novembra 2011. Žalovaná vo 4. rade podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 16. novembra 2011 (doručené 9. decembra 2011). Tlmočníčka z anglického jazyka ustanovená uznesením okresného súdu z 15. novembra 2011 bola poverená vykonaním prekladu uznesenia okresného súdu z 13. novembra 2011, ktorým namiesto odporcov v 1. a 2. rade do konania ako žalovaný v 1. rade vstúpil s trvalým pobytom v USA. Ustanovená tlmočníčka podaním doručeným okresnému súdu 30. januára 2012 oznámila, že úradný preklad nemôže vykonať zo zdravotných dôvodov. Okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 pribral do konania nového tlmočníka.

. . navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade. . .“ berú späť žalobu voči žalovanej „. . . v 7. rade. . .“ (okresný súd vo výzve nesprávne označil účastníkov konania, pretože podľa jeho uznesenia zo 16. apríla 2012 boli a jeho manželka žalobcami v 5. a 6. rade, a nie v 3. a 4. rade, obdobne bola žalovanou nie v 7. rade, ako to uviedol okresný súd, ale bola žalovanou v 6. rade, pozn.).

Právna zástupkyňa a spol. 17. augusta 2012 oznámila, že na výzvu okresného súdu už reagovala 7. augusta 2012 s tým, že upozornila aj na pochybenie v označení účastníkov konania, a tiež vyjadrila počudovanie nad tým, prečo ju okresný súd opätovne vyzýva na späťvzatie žaloby voči žalovanej v 6. rade, keď a žalobkyňa v 6. rade žalobu nezobrali späť, ale žiadali, aby žalovaná v 6. rade z konania vystúpila a aby na jej miesto vstúpil nový vlastník sporného pozemku, pretože vecné bremeno malo byť zriadené k nehnuteľnosti, a nie

tejto výzve vyhovel 24. septembra 2012. Právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. 2. októbra 2012 súdu oznámila, že zmenu účastníkov konania nenavrhovala, a teda ani neoznamuje mená osôb, ktoré by mali vstúpiť do konania na strane žalovanej v 6. rade. Žalobkyňa v 6. rade 30. októbra 2012 urgovala rozhodnutie okresného súdu o jej návrhu zo 7. apríla 2012 na vydanie predbežného opatrenia a tiež žiadala, aby žalovanému v 1. rade, ktorý je štátnym príslušníkom USA, bol ustanovený opatrovník, súčasne žalobca v 5. rade a žalobkyňa v 6. rade navrhovali vykonanie dôkazov (napr. vypočutie svedkov) a samostatným podaním žalobca v 5. rade urgoval rýchlosť konania. Okresný súd 6. novembra 2012 oznámil žalobcovi v 5. rade a žalobkyni v 6. rade, že vo veci nemôže konať, pretože spis je na ústavnom súde (z ústavného súdu bol však spis vrátený okresnému súdu už 2. novembra 2012, pozn.). Dňa 12. novembra 2012 okresný súd uznesením rozhodol o odmene tlmočníka.

údaje. Dňa 2. apríla 2013 okresný súd vyzval mesto Štúrovo na oznámenie „mien, priezvisk a adries pobytu rodinných príslušníkov“ žalobcov v 3. a 4. rade. Okresnému súd boli 8. apríla 2013 vrátené nedoručené zásielky s uznesením z 1. februára 2013, ktoré boli adresované žalobcom v 3. a 4. rade, s poznámkou, že ich pobyt je „neznámy“.

Právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. 11. apríla 2013 urgovala nariadenie pojednávania a tiež upozornila, že uplynuli dva roky, odkedy vstúpil do konania žalovaný v 1. rade, a dosiaľ sa k veci nevyjadril. Dňa 16. apríla 2013 okresný súd vyzval syna a dcéru žalobcov v 3. a 4. rade, aby oznámili adresu svojich rodičov. Dňa 18. apríla 2013 okresný súd oznámil právnej zástupkyni žalobcu v 5. rade a spol. dôvody, kvôli ktorým nie je možné nariadiť pojednávanie (okresný súd oznámil, že nevie doručiť uznesenie z 1. februára 2013 žalobcom v 3. a 4. rade, a v tomto smere ju požiadal ako ich právnu zástupkyňu o súčinnosť, okresný súd tiež podotkol, že preložené listiny spolu s výzvou na vyjadrenie boli žalovanému v 1. rade do USA doručené 27. decembra 2012, a tiež podotkol, že spis je potrebné predložiť na odvolacie konanie krajskému súdu na konanie o odvolaní žalovaného vo 4. rade proti uzneseniu z 18. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na ustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade. Dňa 24. apríla 2013 syn žalobcov v 3. a 4. rade oznámil súdu, že nevie, kde sa jeho rodičia zdržiavajú, a že sú „bezdomovci“. Spis bol 20. jún 2013 predložený krajskému súdu na odvolacie konanie proti uzneseniu z 18. novembra 2011. Krajský súd uznesením sp. zn. 25 Co 203/2013, sp. zn. 25 Co 204/2013 a sp. zn. 25 Co 205/2013 z 13. júla 2013 zrušil uznesenie okresného súdu z 15. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, na predbežné zabezpečenie prechodu k jeho nehnuteľnosti, a čo sa týka tohto návrhu, krajský súd vrátil vec okresnému súdu, súčasne okresný súd potvrdil uznesenie okresného súdu zo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného vo 4. rade na vydanie predbežného opatrenia, a napokon krajský súd odmietol odvolanie žalovaného vo 4. rade proti uzneseniu z 18. novembra 2011, ktorým okresný súd zamietol jeho návrh na ustanovenie opatrovníka pre žalovaného v 1. rade. Dňa 13. septembra 2013 okresný súd zaslal uznesenie krajského súdu z 13. júla 2013 tlmočníkovi na jeho preklad do anglického jazyka pre žalovaného v 1. rade. Tlmočník prevzal uvedené uznesenie krajského súdu 14. novembra 2013. Zákonný sudca 4. decembra 2013 urgoval preklad predmetného uznesenia u tlmočníka. Dňa 13. decembra 2013 tlmočník doručil okresnému súdu preklad uznesenia krajského súdu č. k. 25 Co 205/2013­865 spolu s vyúčtovaním za prekladateľský úkon.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...) Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o určenie práva vecného bremena prechodu cez pozemok postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...) Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa (ktorý je od 5. februára 2009 v procesnom postavení žalovaného v 3. rade) v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Napokon vo vzťahu k sťažovateľovi ani predseda okresného súdu nepoukázal na jeho nesúčinnosť alebo iné správanie, ktoré by spomaľovalo napadnuté konanie.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v preskúmavanej veci, pričom v zásade sa stotožňuje so závermi štvrtého senátu vyjadrenými v náleze sp. zn. IV. ÚS 50/2012 z 10. mája 2012 (toto hodnotenie si neskôr osvojil aj tretí senát vo svojich rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 383/2012 z 23. októbra 2012 a sp. zn. III. ÚS 118/2013 z 11. júna 2013), ktorý už raz konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní bol poznačený najmä neefektívnosťou, ako aj nesústredenosťou. Keďže podrobné dôvody neefektívnej práce a nesústredenej činnosti okresného súdu sú tomuto súdu a aj sťažovateľovi dobre známe, ústavný súd sa nimi už opätovne nezaoberal, a v tomto smere preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že okresný súd v danej veci konal bez prieťahov.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už v napadnutom konaní opakovane prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy konať vo veci bez zbytočných prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, pričom aj keď do napadnutého konania vstúpil 5. februára 2009, poukázal najmä na svoj dlhotrvajúci stav právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na to, že ústavný súd vo vzťahu k napadnutému konaniu už 3 x vyslovil porušenie základného práva účastníkov na bezprieťahové konanie, a opakovane sa ukázalo, že neúčinne prikázal okresnému súdu postupovať bez zbytočných prieťahov, považuje pre sťažovateľa za primerané zadosťučinenie vo výške 2 500 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015