II. ÚS 53/2025

Stručne ku skutku 1. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom uložil dvom dlžníčkam povinnosť zaplatiť banke, ktorá je sťažovateľkou pred ústavným súdom, spoločne a nerozdielne sumu 2 377,62 eur s prísl. a náhradu trov konania v sume 617,10 eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť len vo vzťahu k žalovanej II. Vo vzťahu k žalovanej I, ktorej súd platobný rozkaz nedoručil, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a v tejto časti bola po podaní návrhu na pokračovanie v konaní vec postúpená Okresnému súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“). 2. Žalovaná I bola aj po postúpení veci okresnému súdu pasívna. Okresný súd prvým výrokom rozsudku zaviazal žalovanú I na rovnaké plnenie, na aké bola zaviazaná žalovaná II platobným rozkazom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd takto: „žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanej, pričom do sumy 617,10 eur je žalovaná zaviazaná spoločne a nerozdielne s , , zaviazanou na toto plnenie platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

uzneseniu podala banka sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd (sudca) napadnutým uznesením tak, že sťažnosť banky zamietol. V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd poukázal na to, že právoplatným platobným rozkazom (vo vzťahu k žalovanej II) a právoplatným rozsudkom (vo vzťahu k žalovanej I) bola banke priznaná náhrada trov konania od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne, teda tak, ako to navrhla banka v žalobe. Vzhľadom na uvedené nebolo možné priznať samostatné trovy konania uplatnené výlučne len proti žalovanej I. K odôvodneniu nálezu

5. Na druhej strane som toho názoru, že z komplexného hľadiska je dôležité aj v takom štádiu, akým je rozhodovanie „len“ o výške trov, vykonať ex offo súdnu kontrolu naplnenia cieľov smerníc EÚ, ku ktorým už Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) podal výklad, podľa ktorého sa tieto ciele musia ex offo naplniť, akonáhle sa súd dozvie o skutkových a právnych okolnostiach veci1 vrátane ex offo vyvodenia konzekvencií z (i) neprijateľných zmluvných podmienok, (ii) nedostatku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a (iii) nevyhodnotenia bonity.

7. Preskúmavaná pôžičková právna záležitosť teda môže vyvolávať (bez odpovede Súdneho dvora predčasne a vzhľadom na dôležitosť jeho výkladu preto aj nesprávne) dojem, že ide už len o skompletizovanie rozhodovania o trovách konania pre banku, ktorá bola úspešná v spore o vrátenie požičaných prostriedkov a zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania.

8. Z rozsudku okresného súdu vyplýva záver, že okresný súd vykonal kontrolu všetkých právnych záležitostí, na ktoré dopadá ex offo súdna kontrola. Okresný súd skonštatoval správnosť náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane údaja o RPMN a tiež správnosť výšky dohodnutej odplaty.

10. Z rozsudku nevyplýva, že by súd akúkoľvek zmluvnú podmienku podrobil testu neprijateľnosti. Z rozsudku tiež nevyplýva, ako sa súd vyrovnal s posúdením schopnosti dlžníkov splácať úver (bonitu dlžníkov), a nie je z neho zrejmé ani vyrovnanie sa súdu s otázkou, či vstupné údaje na výpočet RPMN boli v zmluve uvedené v súlade s požiadavkami práva Európskej únie, ktorú otázku aktuálne posúdil Súdny dvor vo veci C-677/23 [rozsudok Slovenská sporiteľňa (Informations dans les contrats de crédit aux consommateurs) z 23. 1. 2025, ECLI:EU:C:2025:37] tak, že cit. „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90,sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť

výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“. Z rozsudku ďalej nie je zrejmé ani vyrovnanie sa ex offo s plnením informačnej povinnosti. 11. Z rozsudku tiež nevyplýva, ako sa súd vyrovnal s otázkou neprijateľnosti zmluvnej podmienky o predčasnej splatnosti, keď Súdny dvor tento inštitút vo veci C-598/23 (rozsudok P-Apart/EUIPO z 2. februára 2024, ECLI:EU:C:2024:110) interpretoval ako odporujúci právu EÚ. Podľa zmluvy by pre prípad neprijateľnosti zmluvnej podmienky o predčasnej splatnosti mohli dlžníci splácať spornú pôžičku ešte aj v roku 2026 (96 splátok od uzavretia zmluvy 27. februára 2018). Občiansky zákonník bol v tejto súvislosti novelizovaný, keď v § 879y ods. 2 normuje, že sa zmluvné podmienky o predčasnej splatnosti v predchádzajúcom období nepoužijú, ak nebolo toto právo uplatnené, čo zakladá dôvod na vyhodnotenie eurokonformnosti tejto výhrady vo vzťahu k záverom rozsudku C-598/23 (už citovaný). 12. Okresný súd sa nijako nevyjadril ani k transparentnosti poplatku zahrnutého do systému splácania, ktorú otázku v čase rozhodovania okresného súdu (22. mája 2024) práve posudzoval Súdny dvor vo veci C-280/24. 13. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky znamená, že sa má privodiť stav, ako keby nikdy neexistovala bez možnosti jej modifikácie (rozsudok Súdneho dvora Banco Español de Crédito zo 14. júna 2012, C-618/10, ECLI:EU:C:2012:349). Otázne zostávajú dopady prípadných porušení cieľov relevantných smerníc EÚ nielen na výsledok priznanej sumy, ale aj čo sa týka výšky náhrady trov konania. 14. Súdny dvor už rozhodol (rozsudok C-714/22, už citovaný), že „Vzhľadom na tieto úvahy treba na šiestu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje uložiť spotrebiteľovi povinnosť znášať časť trov konania, ak v nadväznosti na konštatovanie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy sa jeho návrhu na vrátenie súm, ktoré boli na základe tejto podmienky zaplatené bez právneho dôvodu, vyhovelo len čiastočne, pretože je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké určiť rozsah práva tohto spotrebiteľa na vrátenie týchto súm.“. 15. Podcenenie bonity alebo neuvedenie vstupných údajov pre výpočet RPMN môže za určitých okolností viesť k strate práva na úroky a poplatky (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V posudzovanej veci by to ale znamenalo, že banka by bola prevažne neúspešná, čo má zásadný význam na účely trov konania. 16. Pred súdom stojí preto otázka, či v štádiu po rozhodnutí veci samej má mať dopad na rozhodnutie zistenie, že došlo k porušeniu cieľov relevantných smerníc EÚ, no spotrebiteľ nepodal ani len odvolanie. Vo veci C-869/19 (rozsudok Unicaja Banco zo 17. mája 2022, ECLI:EU:C:2022:397) Súdny dvor konštatoval, že zásada reformatio in peius nemôže brániť tomu, aby sa pri naplňovaní cieľov smernice 93/13 v opravnom konaní posúdil nárok spotrebiteľa, ktorý odvolanie nepodal, no zjavne nemohol mať vedomosť o relevantnej judikatúre Súdneho dvora.