II. ÚS 541/2015

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 67/2012 p o r u š i l základné právo Klubu cystickej fibrózy, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Klubu cystickej fibrózy p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Klubu cystickej fibrózy p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Pavla Šteinera, Steiner & Associates s. r. o., Moyzesova 46, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 541/2015-9 z 3. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Klubu cystickej fibrózy, Löfflerova 2, Košice (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 67/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v hore uvedenej právnej veci inicioval súdne konanie podaním Žaloby na vydanie platobného rozkazu, ktorá bola Okresnému súdu Košice I doručená dňa 24.02.2011. Sťažovateľ sa podaním tejto žaloby domáhal voči žalovanej predovšetkým náhrady škody spôsobenej trestným činom, za ktorý bola žalovaná právoplatne odsúdená trestným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 02.02.2010, vydaným pod sp. zn. 4T/15/2008-432, pričom súd v tomto trestnom rozsudku sťažovateľa s jeho nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Okresný súd Košice I na základe tejto žaloby vydal dňa 24.03.2011 platobný rozkaz so sp. zn. 15Ro/75/2011-45, ktorý bol následne doručený obidvom sporovým stranám. Dňa 28.04.2011 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala proti tomuto platobnému rozkazu odpor, na základe ktorého bol tento platobný rozkaz zrušený. Prvé ústne pojednávanie v tejto právnej veci bolo zo strany Okresného súdu Košice I nariadené až na deň 09.01.2013, teda až 21 mesiacov po tom, čo tomuto súdu bol doručený odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovanou. V uvedenom období súd v tejto právnej veci nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej. V doterajšom priebehu tohto súdneho konania bolo nariadených 8 termínov pojednávaní, na ktorých však nedošlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej a všetky tieto pojednávania boli odročené na neskorší termín(...) (...) k prejednaniu a rozhodnutiu v tejto právnej veci nedošlo z toho dôvodu, že žalovaná sa opakovane nedostavila na nariadené pojednávania, pričom svoju neprítomnosť opakovane ospravedlňovala svojou dočasnou pracovnou neschopnosťou. Avšak ani v jednom prípade jej ospravedlnenie neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že jej zdravotný stav neumožňuje účasť na nariadenom pojednávaní, ktoré v zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku musí byť nevyhnutnou súčasťou návrhu na odročenie pojednávania. Sťažovateľ na túto skutočnosť upozornil konajúci súd písomným podaním zo dňa 08.07.2013 a požadoval čo najskoršie nariadenie nového termínu pojednávania. V tomto písomnom podaní zároveň sťažovateľ konajúcemu súdu, aby ten zvážil procesný postup podľa ustanovenia § 52 Občianskeho súdneho poriadku (predvedenie žalovanej) alebo podľa ustanovenia § 53 Občianskeho súdneho poriadku (uloženie poriadkovej pokuty), a to v súlade s poučením uvedeným na písomnom vyhotovení predvolania na pojednávanie.

Dňa 17.07.2014 sťažovateľ podal predsedovi Okresného súdu Košice I sťažnosť na postup súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/67/2012, v ktorej namietal všetky skutočnosti uvedené v tejto časti ústavnej sťažnosti.

pokuta. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v trestnom konaní, ktoré predchádzalo podaniu civilnej žaloby v právnej veci 13C/67/2012 bola výška škody spôsobenej sťažovateľovi ustálená znaleckým posudkom, pričom trestný súd v tejto súvislosti uznal p. vinnou zo spáchania trestného činu sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ taktiež v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že škoda je v zmysle platnej právnej úpravy jedným zo znakov objektívnej stránky tohto trestného

Okresnému súdu Košice I teda v tejto súvislosti zostáva zistiť osobné a majetkové pomery účastníkov, teda či na priznanie výhody platenia peňažného plnenia v splátkach sú v tomto prípade dané dôvody. Z uvedených skutočností podľa názoru sťažovateľa teda vyplýva záver, že v právnej veci vedenej pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 13C/67/2012 nejde o nejako zvlášť zložitú vec, ktorá by vyžadovala náročnejšie právne posúdenie zo strany konajúceho súdu.

samej. Okresný súd Košice I však na tieto návrhy sťažovateľa nereflektoval. (. . .) sťažovateľ sa domnieva, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR došlo v dôsledku správania protistrany (p. - žalovanej) v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 13C/67/2012. Žalovaná sa v tejto právnej veci úmyselne a bez dostatočného ospravedlnenia vyhýba nariadeným pojednávaniam, čím marí riadny priebeh tohto súdneho konania. Okresný súd Košice I však takéto správanie žalovanej opakovane toleruje, pričom v doterajšom priebehu súdneho konania nevyužil žiadny z procesných prostriedkov na zabezpečenie riadneho priebehu súdneho konania v zmysle platného znenia Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ má za to, že v prípade, ak by Okresný súd Košice I využil aspoň niektorý z procesných prostriedkov na zabezpečenie účasti žalovanej na pojednávaní (napr. predvedenie alebo uloženie poriadkovej pokuty), tak v tejto právnej veci už skôr mohlo byť vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, čo by nepochybne prispelo k odstráneniu právnej

Súd však aj napriek uvedenému nedostatku jej neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil. (. . .) sťažovateľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia za porušovateľom spôsobenú morálnu, ako aj finančnú ujmu. Sťažovateľom uplatnený rozsah zadosťučinenia predstavuje sumu 10.000,- € (slovom: desaťtisíc EUR) a sťažovateľ má zo to, že je plne odôvodnený. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že škoda, ktorej náhrady sa v predmetnom súdnom konaní domáha mu bola spôsobená trestným činom ešte v roku 2006 a do dnešného dňa nedošlo k uspokojeniu tohto nároku sťažovateľa, pričom sťažovateľ si riadne uplatnil všetky dostupné právne možnosti na jeho uspokojenie. Od vzniku škody takto do dnešného dňa uplynulo viac ako 8 rokov, počas ktorých sa sťažovateľ márne snaží o nápravu vzniknutého protiprávneho stavu. Sťažovateľ ďalej na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že je neziskovou organizáciou vykonávajúcou všeobecne prospešné služby, ktorá nevykonáva žiadnu

súdne konanie vedené pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 13C/67/2012, ktoré do dnešného dňa nebolo ukončené, čím sa stále nepodarilo u sťažovateľa odstrániť stav jeho právnej neistoty. (. . .) Na základe vyššie uvedeného má sťažovateľ za to, že Okresný súd Košice I svojim postupom v právnej veci vedenej pod sp. zn. 13C/67/2012 porušil jeho ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu zaujal toto stanovisko: «(...) oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní ústavného súdu.

K vyjadreniu predsedu Okresného súdu Košice I zo dňa 15.10.2015 uvádzame nasledovné: Súdne konanie trvalo takmer štyri roky, nakoľko Návrh na začatie konania bol na súde podávaný dňa 24.02.2011 a vec bola právoplatne ukončená až Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 31.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.01.2015. Podľa názoru sťažovateľa toto súdne konanie, vzhľadom na pomerne nízku zložitosť právnej veci, trvalo neprimerane dlho. Sťažovateľ má za to, že konanie súdu po vydaní Platobného rozkazu zo dňa 24.03.2011 nedostatočné, nakoľko do vytýčenia prvého pojednávania v tejto právnej veci prešiel viac ako jeden rok. Prvé pojednávanie sa nakoniec konalo až 09.01.2013, t.j. takmer dva roky od podania návrhu na začatie konania. V priebehu celého súdneho konania bolo vytýčených deväť súdnych pojednávaní, pričom až šesť z nich bolo odročených z dôvodu práceneschopnosti žalovanej, hoci ospravedlnenia žalovanej neobsahovali vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav neumožňuje účasť na týchto nariadených pojednávaniach. Žalovaná sa v tejto právnej veci úmyselne a bez dostačujúceho ospravedlnenia vyhýbala nariadeným pojednávaniam a sťažovateľ má za to, že konajúci súd umožnil naťahovanie celého súdneho konania nakoľko opakovane toleroval žalovanej jej neospravedlnenú účasť a nevyužil žiaden z procesných prostriedkov, ktoré umožňuje Občiansky súdny poriadok na zabezpečenie riadneho súdneho konania. V súlade s uvedeným sťažovateľ považuje svoju ústavnú sťažnosť za dôvodnú, nakoľko v súdnom konaní dochádzalo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. (...)»

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 67/2012: Dňa 24. februára 2011 podal sťažovateľ na okresnom súde proti (ďalej len „odporkyňa“) návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 7 500,83 € s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 Ro 75/2011 a na rozhodnutie bola pridelená súdnej tajomníčke . Dňa 25. februára 2011 bolo okresnému súdu predložené doplnenie sťažovateľovho návrhu. Dňa 24. marca 2011 súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 15 Ro 75/2011-45. Dňa 28. apríla 2011 podala odporkyňa proti platobnému rozkazu sp. zn. 15 Ro 75/2011 odpor. Dňa 20. mája 2011 okresný súd odoslal sťažovateľovi podaný odpor. V ten istý deň okresný súd uložil odporkyni zaplatiť za podaný odpor súdny poplatok. Dňa 15. júla 2011 bol okresnému súdu doručený návrh odporkyne na oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 30. marca 2012 bola vec prevedená do oddelenia Občianskoprávne veci pod sp. zn. 13 C 67/2012 a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Blažene Szpyrcovej. Dňa 30. apríla 2012 okresný súd vyzval odporkyňu na dokladovanie jej pomerov na účely rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 1. júna 2012 bolo okresnému súdu predložené tlačivo odporkyne na dokladovanie jej pomerov. Dňa 15. augusta 2012 okresný súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a Okresný dopravný inšpektorát Gelnica o zaslanie správy o odporkyni. Dňa 31. augusta 2012, 3. septembra 2012 a 10. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Dňa 26. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená správa Okresného dopravného inšpektorátu Gelnica.

Dňa 9. decembra 2013 boli okresnému súdu doručené údaje o manželovi odporkyne. V ten istý deň okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice o oznámenie požadovaných údajov o príjme jej manžela. Dňa 15. januára 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu dočasnej práceneschopnosti odporkyne odročené na 11. apríl 2014. Dňa 11. apríla 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu dočasnej práceneschopnosti odporkyne odročené na 20. jún 2014. Dňa 15. apríla 2014 bolo okresnému súdu predložené vyjadrenie sťažovateľa, v ktorom navrhol uložiť odporkyni „povinnosť písomne sa vyjadriť k otázkam týkajúcich sa jej osobných a majetkových pomerov, ktorých zodpovedanie zo strany žalovanej konajúci súd považuje za potrebné“. Dňa 24. apríla 2014 okresný súd vyzval odporkyňu na zdokladovanie svojich osobných, finančných a majetkových pomerov. Dňa 19. júna 2014 odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 20. jún 2014 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti. Dňa 20. júna 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu dočasnej práceneschopnosti odporkyne odročené na 16. júl 2014. Dňa 15. júla 2014 odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dočasnej práceneschopnosti. Dňa 16. júla 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo na účely vyžiadania správy o zdravotnom stave odporkyne od jej ošetrujúcej lekárky odročené na neurčito. Dňa 17. júla 2014 podal sťažovateľ sťažnosť na postup okresného súdu. Dňa 4. augusta 2014 okresný súd vyžiadal od ošetrujúcej lekárky odporkyne zaslanie písomnej správy o jej zdravotnom stave. Dňa 8. septembra 2014 bola okresnému súdu doručená lekárska správa ošetrujúcej lekárky odporkyne, v ktorej uviedla, že odporkyňa je od 1. septembra 2014 práceschopná. Dňa 9. septembra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 31. október 2014. Dňa 30. októbra 2014 boli súdu doručené požadované doklady odporkyne. Dňa 31. októbra 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok

č. k. 13 C 67/2012-191, ktorým okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť sťažovateľovi sumu 7 500,83 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15. decembra 2010 do zaplatenia. Dňa 28. novembra 2014 bola predložená žiadosť zákonnej sudkyne o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia, a to z dôvodu „preťaženosti“ a „rehabilitačného pobytu“. V ten istý deň bola táto lehota predĺžená. Dňa 1. januára 2015 nadobudol rozsudok č. k. 13 C 67/2012-191 právoplatnosť. Dňa 6. januára 2015 nadobudol rozsudok č. k. 13 C 67/2012-191 vykonateľnosť.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je náhrada škody, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd bol v preskúmavanej veci aj nečinný, konkrétne od 15. júla 2011 do 30. apríla 2012 (deväť mesiacov), a neskôr postup súdu v namietanom konaní vykazuje minimálne také dlhé obdobie neefektívnej činnosti, keď vo veci síce nariadil deväť pojednávaní, ale vo väčšine prípadov toleroval ospravedlnenie odporkyne bez toho, že by včas pristúpil k požiadaniu ošetrujúceho lekára odporkyne o vyjadrenie podľa § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu vzhľadom na povahu veci (náhrada škody) nie je ospravedlniteľná, pretože počas viac ako poldruha roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 27. augusta 2014, spísanie ústavnej sťažnosti zo 4. septembra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 4. novembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 432,30 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 518,76 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015