← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·10/30/2013 00:00:00

II. ÚS 559/2013

Spája konaniaOdmieta
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
IČS
13616/2013
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 559/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne uvedenými v prílohe tohto uznesenia a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami Rvp 13616/2013Rvp 13691/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13616/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., odmieta pre nedostatok právomoci.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. apríla 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v prílohe tohto uznesenia.

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) žaloby, ktorými sa domáhala svojich nárokov na náhradu škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv zo strany okresného súdu, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

3. Popisom procesných úkonov vykonaných v konaniach vedených pred okresným súdom, v ktorých tak na základe návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, ako aj žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií došlo zo strany okresného súdu k oneskorenému rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a k oneskorenému udeleniu poverení na vykonanie exekúcií, sťažovateľka poukázala na to, že práve nesprávny úradný postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom podania jej žalôb o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa zákona súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie týchto vecí.

4. Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala v úvode podaných žalôb „požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Revúca sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.

5. V rámci odôvodnenia svojich požiadaviek okrem iného poukázala na to, že „Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor“, a ďalej na to, že „Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady nemo debet esse iudex in propria causa“, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

6. Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vecí, ktoré sú vedené na okresnom súde a sú označené v úvode týchto sťažností.

7. Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky „nesprávne, zakladajúce zásah do... základných práv, konkrétne: - základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy... t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom; - základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru..., t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom“.

8. Sťažovateľka poukazuje tiež na to, že objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov okresného súdu majú byť prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí.

9. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd v napadnutých uzneseniach.

10. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu, zruší tieto rozhodnutia krajského súdu a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

11. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

12. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými značkami Rvp 13616/2013Rvp 13691/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 18. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

20. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutými uzneseniami krajského súdu, ktorými krajský súd nevylúčil sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veciach sťažovateľkou iniciovaných súdnych konaní. Krajský súd tak rozhodol napriek tomu, že škoda, ktorú si sťažovateľka uplatnila v podaných žalobách, vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom toho istého okresného súdu.

21. Ústavný súd už vo veci sťažovateľky, napr. sp. zn. II. ÚS 393/2013, uviedol, že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. l ústavy je v Občianskom súdnom poriadku garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 14 až § 16 OSP). Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej prejednávaní a rozhodovaní vylúčený, je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

22. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (v danom prípade sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu) a vylúčiť nimi označených sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto prípade návrh na vylúčenie všetkých sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť) a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých „všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje“ (I. ÚS 9/00), v dôsledku čoho do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť iba vtedy, ak by ich rozhodnutia (a im predchádzajúci postup) boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu (I. ÚS 24/00), ktoré nebolo napravené ani v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov. Inými slovami, za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy pomocou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho poriadku, nie je možné domáhať sa ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

23. Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi, postupov a judikatúry všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy) dôvodom na podanie odvolania (§ 201 a nasl. OSP), ako aj na podanie dovolania [§ 237 písm. g) OSP (pozri napr. IV. ÚS 26/04, IV. ÚS 201/04)]. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a napadnutými uzneseniami rozhodol zjavne neodôvodnene, potom sa jej sťažnosti podané ústavnému súdu v tomto štádiu konania javia ako predčasne podané, keďže v ďalšom konaní o merite veci pred okresným súdom môže sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu (m. m. II. ÚS 393/2013, II. ÚS 356/2013, I. ÚS 313/2013, III. ÚS 295/2013, IV. ÚS 463/2013).

24. V tomto prípade v predmetných konaniach teda existuje „iný súd“, a to krajský súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré sú povolané aj v ďalšom priebehu konania na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľky. Najvyšší súd napr. vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 153/96 z 21. augusta 1997 inter alia uviedol: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) O. s. p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“

25. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Takýto postup však vylučuje princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto nemá dostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľkiných námietok na nezákonného sudcu, ktoré smerovali voči napadnutým uzneseniam krajského súdu.

26. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosti sťažovateľky pri ich predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

27. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti konania, sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude podávať typovo zhodné sťažnosti ako v daných veciach, ústavný súd môže využiť možnosť vyplývajúcu z § 25 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde a odmietnutie sťažností neodôvodniť.

28. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013

Spisová zn. ÚS SR Odporca Sp. zn. odporcu Predmet konania Poznámka 1. Rvp 13616/2013 KS v 19 NcC 28/2013 Uznesenie OS RS Trenčíne z 25. januára 2013 o nevylúčení sudcov S prílohami 2. Rvp 13617/2013 KS v 19 NcC 617/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 3. Rvp 13618/2013 KS v 17 NcC 3/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 4. Rvp 13619/2013 KS v 17 NcC 4/2013 Uznesenie Trenčíne z 15. januára 2013 o nevylúčení sudcov 5. Rvp 13620/2013 KS v 17NcC/662/2012 Uznesenie Trenčíne zo 6. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 6. Rvp 13621/2013 KS v 19 NcC 656/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 7. Rvp 13622/2013 KS v 4 NcC 658/2012 Uznesenie Trenčíne z 2.novembra 2012 o nevylúčení sudcov 8. Rvp 13623/2013 KS v 17 NcC 8/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 9. Rvp 13624/2013 KS v 19 NcC 9/2013 Uznesenie Trenčíne z 21. januára 2013 o nevylúčení sudcov 10. Rvp 13625/2013 KS v 6 NcC 8/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 11. Rvp 13626/2013 KS v 4 NcC 10/2013 Uznesenie Trenčíne zo 17. januára 2013 o nevylúčení sudcov 12. Rvp 13627/2013 KS v 4 NcC 9/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 13. Rvp 13628/2013 KS v 17 NcC 9/2013 Uznesenie Trenčíne z 15. januára 2013 o nevylúčení sudcov 14. Rvp 13629/2013 KS v 6 NcC 439/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 15. Rvp 13630/2013 KS v 19 NcC 652/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 16. Rvp 13631/2013 KS v 19 NcC 615/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 17. Rvp 13632/2013 KS v 19 NcC 19/2013 Uznesenie Trenčíne z 25. januára 2013 o nevylúčení sudcov 18. Rvp 13633/2013 KS v 17 NcC 611/2012 Uznesenie Trenčíne zo 6. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 19. Rvp 13634/2013 KS v 19 NcC 645/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 20. Rvp 13635/2013 KS v 19 NcC 24/2013 Uznesenie Trenčíne z 1. februára 2013 o nevylúčení sudcov 21. Rvp 13636/2013 KS v 17 NcC 658/2012 Uznesenie Trenčíne zo 6. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 22. Rvp 13637/2013 KS v 17 NcC 659/2012 Uznesenie Trenčíne z 6. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 23. Rvp 13638/2013 KS v 6 NcC 406/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 24. Rvp 13639/2013 KS v 6 NcC 438/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 25. Rvp 13640/2013 KS v 19 NcC 10/2013 Uznesenie Trenčíne z 21. januára 2013 o nevylúčení sudcov 26. Rvp 13641/2013 KS v 6 NcC 6/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 27. Rvp 13642/2013 KS v 4 NcC 11/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 28. Rvp 13643/2013 KS v 6 NcC 405/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 29. Rvp 13644/2013 KS v 4 NcC 612/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov

30. Rvp 13645/2013 KS v 19 NcC 606/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 31. Rvp 13646/2013 KS v 6 NcC 410/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 32. Rvp 13647/2013 KS v 17 NcC 598/2012 Uznesenie Trenčíne zo 16. novembra o nevylúčení sudcov 2012 33. Rvp 13648/2013 KS v 19 NcC 5/2013 Uznesenie Trenčíne z 11. januára 2013 o nevylúčení sudcov 34. Rvp 13649/2013 KS v 19 NcC 6/2013 Uznesenie Trenčíne z 11. januára 2013 o nevylúčení sudcov 35. Rvp 13650/2013 KS v 4 NcC 13/2013 Uznesenie Trenčíne z 21. januára 2013 o nevylúčení sudcov 36. Rvp 13651/2013 KS v 4 NcC 6/2013 Uznesenie Trenčíne zo 17. januára 2013 o nevylúčení sudcov 37. Rvp 13652/2013 KS v 4 NcC 6/2013 Uznesenie Trenčíne zo 17. januára 2013 o nevylúčení sudcov 38. Rvp 13653/2013 KS v 17 NcC 26/2013 Uznesenie Trenčíne z 29. januára 2013 o nevylúčení sudcov 39. Rvp 13654/2013 KS v 17 NcC 7/2013 Uznesenie Trenčíne z 15. januára 2013 o nevylúčení sudcov 40. Rvp 13655/2013 KS v 4 NcC 8/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 41. Rvp 13656/2013 KS v 6 NcC 4/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 42. Rvp 13657/2013 KS v 19 NcC 7/2013 Uznesenie Trenčíne z 11. januára 2013 o nevylúčení sudcov 43. Rvp 13658/2013 KS v 17 NcC 654/2012 Uznesenie Trenčíne zo 6. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 44. Rvp 13659/2013 KS v 6 NcC 3/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 45. Rvp 13660/2013 KS v 19 NcC 11/2013 Uznesenie Trenčíne z 21. januára 2013 o nevylúčení sudcov 46. Rvp 13661/2013 KS v 6 NcC 7/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 47. Rvp 13662/2013 KS v 6 NcC 441/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 48. Rvp 13663/2013 KS v 4 NcC 7/2013 Uznesenie Trenčíne zo 17. januára 2013 o nevylúčení sudcov 49. Rvp 13664/2013 KS v 17 NcC 6/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 50. Rvp 13665/2013 KS v 4 NcC 655/2012 Uznesenie Trenčíne z 30. októbra 2012 o nevylúčení sudcov 51. Rvp 13666/2013 KS v 19 NcC 613/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 52. Rvp 13667/2013 KS v 6 NcC 407/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 53. Rvp 13668/2013 KS v 4 NcC 654/2012 Uznesenie Trenčíne z 30. októbra 2012 o nevylúčení sudcov 54. Rvp 13669/2013 KS v 19 NcC 597/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 55. Rvp 13670/2013 KS v 19 NcC 658/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 56. Rvp 13671/2013 KS v 4 NcC 603/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 57. Rvp 13672/2013 KS v 6 NcC 440/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 58. Rvp 13673/2013 KS v 17 NcC 11/2013 Uznesenie Trenčíne z 15. januára 2013 o nevylúčení sudcov

59. Rvp 13674/2013 KS v 19 NcC 648/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 60. Rvp 13675/2013 KS v 19 NcC 654/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 61. Rvp 13676/2013 KS v 17 NcC 12/2013 Uznesenie Trenčíne z 15. januára 2013 o nevylúčení sudcov 62. Rvp 13677/2013 KS v 6 NcC 9/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 63. Rvp 13678/2013 KS v 4 NcC 12/2013 Uznesenie Trenčíne zo 16. januára 2013 o nevylúčení sudcov 64. Rvp 13679/2013 KS v 4NcC/26/2013 Uznesenie Trenčíne z 24. januára 2013 o nevylúčení sudcov 65. Rvp 13680/2013 KS v 4 NcC 611/2012 Uznesenie Trenčíne z 30. októbra 2012 o nevylúčení sudcov 66. Rvp 13681/2013 KS v 6 NcC 399/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 67. Rvp 13682/2013 KS v 4 NcC 602/2012 Uznesenie Trenčíne z 30. októbra 2012 o nevylúčení sudcov 68. Rvp 13683/2013 KS v 4 NcC 613/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 69. Rvp 13684/2013 KS v 4 NcC 651/2012 Uznesenie Trenčíne z 30. októbra 2012 o nevylúčení sudcov 70. Rvp 13685/2013 KS v 17 NcC 10/2013 Uznesenie Trenčíne z 15. januára 2013 o nevylúčení sudcov 71. Rvp 13686/2013 KS v 19 NcC 653/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 72. Rvp 13687/2013 KS v 17 NcC 661/2012 Uznesenie Trenčíne zo 6. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 73. Rvp 13688/2013 KS v 17 NcC 600/2012 Uznesenie Trenčíne z 30. októbra 2012 o nevylúčení sudcov 74. Rvp 13689/2013 KS v 6 NcC 401/2012 Uznesenie Trenčíne z 2. novembra 2012 o nevylúčení sudcov 75. Rvp 13690/2013 KS v 19 NcC 8/2013 Uznesenie Trenčíne z 21. januára 2013 o nevylúčení sudcov 76. Rvp 13691/2013 KS v 19 NcC 614/2012 Uznesenie Trenčíne z 5. novembra 2012 o nevylúčení sudcov

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie II. ÚS 559/2013 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik