II. ÚS 631/2014

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 225,12 € (slovom dvestodvadsaťpäť eur a dvanásť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vednom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003.

Navrhovateľ v napadnutom konaní podal 21. mája 2004 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením zo 16. júna 2004 tak, že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) tak, že zmenil uznesenie okresného súdu a nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi, aby tento scudzil, daroval a zaťažil vecným bremenom vymedzené nehnuteľnosti. V časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza: „Súd prvého stupňa prejednal návrh odporcu v 1/ Rade na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 22. 9. 2011 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že je dôvodný a preto mu vyhovel. Dňa 19. 9. 2013 na pojednávaní bolo navrhovateľovi doručené

uznesenie

Okresného súdu Bratislava I, č. 31 Cb/133/2003­264 zo dňa 11. 9. 2013, ktorým súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 08. 2004, sp. zn. 11 Cob 174/04­86. Od návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia vydaného Krajským súdom v Bratislave po jeho zrušenie Okresným súdom Bratislava I trvalo dva roky nečinnosti. Proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, navrhovateľ podal odvolanie a krajský súd v Bratislave uznesením 5 Co 612/2013­309, zo dňa 21. 11. 2013 vyhovel odvolaniu navrhovateľa tak že uznesenie súdu prvého stupňa sa zamieta. Ako ďalší dôvod prieťahov v konaní vidíme v nesprávnych rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava I. Uvádzame napr. Okresný súd Bratislava I zrušil vlastné rozhodnutie, ktoré sám vydal dňa 14. 01. 2009, č. k. 31 Cb 133/2003­169 a to uznesením 31 Cb 133/2003­236 zo dňa 19. 9. 2011 a to až po 2,5 roku aj napriek tomu, že Krajský súd v tejto veci odvolanie odmietol. Samozrejme, že Krajský súd v Bratislave na základe navrhovateľovho odvolania zo dňa 30. marca 2012 svojim uznesením 9 Co 131/2012­248,

uznesenie

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. 9. 2011 č. k. 31 Cb 133/2003­236 zrušuje a odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 1. 2009 č. k. 31 Cb 133/2003­169 odmieta. Prieťahy od podania návrhu navrhovateľom do konca roku 2008 boli takmer 4 roky čo potvrdila aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. Súdne konanie doteraz trvá takmer 11 rokov. Na našu sťažnosť zo dňa 07. 01. 2014 terajšia predsedníčka Okresného súdu Bratislava I listom zo dňa 7. 3. 2014 doručený dňa 19. 3. 2014 oznámila, že našu sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú. Na základe iných sťažovateľov ústavnej sťažnosti Okresný súd Bratislava I vydal urýchlene dňa 19. 5. 2014 bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu Rozsudok, ktorým súd žalobný návrh zo dňa 4. 5. 2003 zamietol v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku sme podali odvolanie...“

„Z obsahu spisového materiálu sp. zn. 31 Cb/133/2003 vyplýva, že v namietanej veci boli od začatia konania, to je dňa 05. 05. 2003, kedy bol návrh vo veci samej doručený prostredníctvom faxu na Okresnému súdu Bratislava I, veci uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania: Spis pridelený zákonnej sudkyni 06. 08. 2003 − doplnený návrh na začatie konania (žaloba) + prílohy, podaný osobne na súde 21. 05. 2003 − návrh na vydanie predbežného opatrenia 24. 05. 2003 − výzva na zaplatenie SP za predbežné opatrenie 16. 06. 2004 − uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia 01. 07. 2004 − odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu č. k. 31 Cb/133/2003 (zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia) 06. 07. 2004 − pokyn na doručenie odvolania navrhovateľa v I. rade odporcovi na vyjadrenie 19. 07. 2004 − vyjadrenie odporcu k odvolaniu 27. 07. 2004 − predkladacia správa na Krajský súd v Bratislave, spis predložený s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ v I. rade 24. 08. 2004 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11 Cob 174/04­86, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I 27. 09. 2004 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave zaslané účastníkom konania 29. 10. 2004 − výzva na zaplatenie SP za návrh (SP zaplatený kolkami na rube tlačiva) 15. 12. 2004 − výzva odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania 02. 02. 2005 − vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania 28. 02. 2005 − výzva navrhovateľovi v 1. a v 2. rade na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 02. 02. 2005 10. 10. 2006 − prípis navrhovateľovi v I. rade a v II. rade na upresnenie okruhu navrhovateľov 10. 10. 2006 − výzva na doplatenie SP za návrh 10. 10. 2006 − uznesenie na odstránenie vád návrhu na začatie konania zaslané navrhovateľovi v I. a v II. rade

24. 03. 2009 − odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 ( ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu 24. 03. 2009 − odvolanie účastníka konania na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 03. 2009 ( ), ktorým súd rozhodol o pripustení vstupu účastníka do konania na strane odporcu V spise bola podaná ústavná sťažnosť právnym zástupcom odporcu, preto bol spis odovzdaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za účelom prejednania ústavnej sťažnosti Spr. 3176/09. Ústavná sťažnosť bola podaná na ÚS SR dňa 22. 12. 2008 27. 02. 2009 − spis vrátený Okresnému súdu Bratislava, pripojené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky 27. 05. 2009 − predkladacia správa Krajskému súdu o predložení spisu s opravnými prostriedkami, ktoré podali účastníci ( , ) proti uzneseniu o pripustení odporcu v 2. a 3. rade a predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu proti uzneseniu o zmene návrhu na začatie konania 22. 07. 2009 − uznesenie KS BA č. k. 14 Co/209/2009­204 o odmietnutí odvolania a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 01. 2009 26. 07. 2009 − vrátenie spisu Krajským súdom v Bratislave ako nedôvodne predložený na odvolacie konanie 03. 09. 2009 − uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania (č. k. 31 Cb/133/2003­211) 07. 10. 2009 − odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 Cb/133/2003­211 zo dňa 03. 09. 2009 12. 10. 2009 − predkladacia správa Krajskému súdu v Bratislave, predloženie spisu s opravným prostriedkom, ktorý podal PZ odporcu 19. 11. 2010 − uznesenie Krajského súdu v Bratislave 14 Co/363/2009­227, ktorým odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. 09. 2009 Spis pridelený dňa 15. 12. 2010 zákonnej sudkyni

03. 10. 2013 − písomné podanie na súd PZ navrhovateľov na pristúpenie účastníka na strane navrhovateľa 03. 10. 2013 − odvolanie PZ navrhovateľov proti uzneseniu OS BA I zo dňa 11. 09. 2013 03. 10. 2013 − návrh PZ navrhovateľov na vylúčenie sudcu z konania (námietka zaujatosti) 08. 10. 2013 − výzva na zaplatenie SP za námietku zaujatosti (SP zaplatený 18. 10. 2013) 21. 10. 2013 − predkladacia správa KS v Bratislave, predložený spis s opravným prostriedkom ktorý podali navrhovatelia + vyjadrenie zákonnej sudkyne k návrhu na vylúčenie sudcu z konania 21. 11. 2013 − uznesenie KSBA (5 Co/612/2013) , ktorým odvolací súd zmenil

uznesenie

OSBA I zo dňa 11. 09. 2013; a uznesenie KS BA (5 NcC/91/2013­312), ktorým KSBA rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde sp. zn. 31 Cb/133/2003 12. 12. 2013 − súd nariadil vo veci termín pojednávania na 19. 05. 2014 16. 04. 2013 −súd uznesením rozhodol o pripustení účastníka do konania na strane navrhovateľa 09. 05. 2014 − žiadosť PZ navrhovateľov o odročenie pojednávania 19. 05. 2014 − prejednanie veci; meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej (rozsudok).“

Následne predsedníčka okresného súdu v prípise uviedla: „Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že od podania návrhu na zrušenie predbežného opatrenia až po jeho zrušenie bol Okresný súd Bratislava I dva roky nečinný. Návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia bol súdu doručený dňa 29. 09. 2011. Je pravdou, že o predmetnom návrhu bolo rozhodnuté až uznesením súdu zo dňa 11. 09. 2013, ako je však z vyššie uvedeného procesného postupu zrejmé, súd v uvedenom období priebežne konal vo vzťahu k iným procesným návrhom účastníkov.

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo 4. decembra 2014 podala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Vo svojom podaní uvádza: „Súhlasíme s konštatovaním predsedníčky súdu, že naša sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná. Taktiež je pravdou, že Okresný súd Bratislava I dňa 19. 05. 2014 konal a rozhodol rozsudkom bez prítomnosti navrhovateľov a ich právneho zástupcu. Voči tomuto rozsudku bolo navrhovateľom podané odvolanie, ktoré sa nachádza v spise. Nesúhlasíme, že k existencii prieťahov prispeli najmä navrhovatelia Návrhy na zmenu petitu boli zväčša vykonané na základe výzvy súdu, ktoré podľa nášho presvedčenia nie vždy boli potrebné, boli tiež vykonané na základe nových skutočností napríklad zmeny v katastri nehnuteľností a to z označenia garzónky č. 0 na byt č. 1, pričom túto zmenu v katastri inicioval odporca − . V neposlednom rade je potrebné poukázať, aj na nekvalifikované odvolania odporcu ako aj nekvalifikované rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, nakoľko tieto na základe nášho odvolania boli zrušené, resp. odmietnuté odvolacím súdom. Taktiež nesúhlasíme s požiadavkou predsedníčky okresného súdu, aby v prípade, ak dospeje Ústavný súd SR k záveru, že právo sťažovateľke na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby sťažovateľke ňou uplatnené finančné zadosťučinenie nepriznal. Sme toho názoru, že sťažovateľka si po tak dlhom spore zaslúži finančné zadosťučinenie pretože je značne ukrátená tak ako aj iní navrhovatelia, nakoľko nimi zaplatený spoločný priestor − miestnosti pre správcu si bezdôvodne privlastnil odporca a preto ho nemôžu využívať a miesto navrhnutej kočikárne túto využívajú ako miestnosť pre správcu. Sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov konania.“

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania. Sťažovateľka sa stala účastníčkou konania 2. apríla 2009.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 12. novembra 2014 namieta, že k celkovej dĺžke konania prispeli najmä navrhovatelia – opakovanou zmenou návrhu, ďalšími procesnými návrhmi, o ktorých okresný súd vydal procesné rozhodnutia a proti ktorým sa účastníci konania odvolali. Vo svojej judikatúre ústavný súd uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, však k tomu poznamenáva, že procesné návrhy sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania a predstavujú uplatnenie jeho procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súdu v merite veci (podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06).

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd poukazuje na to, že tento postup bol už predmetom jeho posudzovania pri rozhodovaní o sťažnostiach navrhovateľov, resp. odporcu v 1. rade (I. ÚS 174/2014).

V rámci tohto hodnotenia ústavný súd konštatoval viaceré obdobia nečinnosti okresného súdu – napr. obdobie od 20. decembra 2010 do 19. septembra 2011, keď okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon, od 14. augusta 2012 do 11. septembra 2013, keď okresný súd vykonal jeden procesný úkon – nariadil pojednávanie na 19. september 2013.

Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne však o odvolaní navrhovateľa rozhoduje krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 732/2014.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na predmet konania – určenie vlastníckeho práva, dĺžku napadnutého konania, ako aj na to, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 300 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu) a je porovnateľná s doterajšími rozhodnutiami týkajúcimi sa iných účastníkov namietaného konania ústavného súdu (I. ÚS 179/2014).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015