II. ÚS 642/2015

1. Základné právo , správcu konkurznej podstaty, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 54 Cb 23/2008 p o r u š e n é bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 54 Cb 23/2008 konal bez zbytočných prieťahov. 3. , správcovi konkurznej podstaty, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť , správcovi konkurznej podstaty, trovy právneho zastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Róberta Faturu, Centrum 18/23, Považská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2015 doručená sťažnosť , správcu konkurznej podstaty , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Faturom, Centrum 18/23, Považská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 54 Cb 23/2008.

Termín prvého pojednávania vo veci vytýčil konajúci súd na deň 19. 03. 2009 pod sp. zn. 54 Cb/23/2008, ktoré bolo na základe žiadosti účastníkov konania pred začatím pojednávania za účelom prípadného mimosúdneho vyriešenia sporu uznesením súdu

Súd prvého stupňa vydal uznesenie zo dňa 05. 05. 2010, ktorým bol ustanovený znalec , keďže tento znalec dospel k záveru, že nie je oprávnený k vypracovaniu znaleckého posudku, súdny spis vrátil súdu. Následne súd ustanovil uznesením zo dňa 16. 11. 2010 ďalšieho znalca

sťažovateľ ako správca vykonať a to z dôvodu, že konanie v tejto veci nie je ukončené ani na prvom stupni. Až uznesením zo dňa 21. 01. 2014 Okresný súd Bratislava II rozhodol o námietke zaujatosti voči znalcovi zo dňa 03. 07. 2012. Súd dospel k záveru, že znalec je bez akéhokoľvek vzťahu k prejednanej veci tak aj k samotným účastníkom konania a k osobe

na ustanovenie § 63 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov odstúpená na priame vybavenie predsedovi Krajského súdu v Bratislave dňa 07. 02. 2014. Krajský súd oznámením zo dňa 26. 02. 2014 rozhodol o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti do 10. 04. 2014.

Avšak vzhľadom na úkony vykonané Okresným súdom Bratislava II, ktoré smerovali k odstráneniu prieťahov, dospela podpredsedníčka Krajského súdu Bratislava k názoru, že nie je potrebné prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Sťažovateľ sa listom zo dňa 10. 04. 2014 označeným ako „Stanovisko k vybaveniu sťažnosti zo dňa 25. 03. 2014, č. k. 54 Cb/23/2008“ obrátil na podpredsedníčku Krajského súdu Bratislava s tým, že jej vysvetlenie akceptuje. Má však za to, že sťažnosť nebola vyriešená „v tom, aby prvostupňový súd vo veci vytýčil urýchlene pojednávanie a vec v čo najkratšom čase rozhodol.“ Predmetné podanie bolo Krajskému súdu Bratislava doručené 15. 04. 2014. Listom podpredsedníčky Krajského súdu Bratislava zo dňa 07. 05. 2014 bolo sťažovateľovi oznámené, že Krajský súd Bratislava v plnom rozsahu zotrváva na obsahu odpovede z 25. 03. 2014, ktorá bola doručená sťažovateľovi 31. 03. 2014. Listom zo dňa 15. 05. 2014 sa sťažovateľ obrátil na podpredsedníčku Krajského

Listom generálnej riaditeľky sekcie právnych služieb zo dňa 02. 07. 2014 bolo sťažovateľovi oznámené, že prešetrenie vybavenia sťažnosti už nie je možné vzhľadom na to, že podanie zo dňa 19. 06. 2014 sťažovateľ doručil ministerstvu až po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia odpovede predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 67 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Taktiež konštatuje, že jeho podanie zo dňa 19. 06. 2014 zaslal na ministerstvo poštou dňa 20. 06. 2014 a je teda jednoznačné, že podanie, ktorým žiada o pomoc o prešetrenie nečinnosti súdu v sporovej veci zaslal 14 dní po poslednom obdržaní stanoviska k jeho opakovanej sťažnosti

. . Máme za to, že uvedeným postupom porušil Okresný súd Bratislava II právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko je v konaní nečinný, posledné súdne pojednávanie bolo ku dňu podania tejto sťažnosti nariadené pred viac ako piatimi rokmi z dôvodu vykonávania znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej ceny nájmu, pričom od podania námietok v auguste 2012 na znalecký posudok, ktorý bol založený do spisu v marci 2012, ubehli viac ako tri roky a súd nový termín pojednávania nevytýčil pričom nie je známe, z akých dôvodov súd vo veci nekoná. Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd počas trojročného obdobia bol vo veci samej takmer úplne nečinný a nedokázal organizovať svoj procesný postup tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo , správcu konkurznej podstaty, , ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 54 Cb/23/2008 porušené bolo. 2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. 3. , správcovi konkurznej podstaty, , ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 2.000,00 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný ... vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu). 4. , správcovi konkurznej podstaty, –v konkurze priznáva trovy konania a právneho zastúpenia v sume vo výške 355,73 Eur, a to za dva úkony právnej služby – prevzatie veci a prípravu a spísanie sťažnosti na Ústavný súd, 2 x á 139,83 Eur + 2 x 8,39 Eur paušálna náhrada + 20 % DPH, ktoré je Okresný súd Bratislava povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Róberta Faturu... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 642/2015-8 zo 6. októbra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 7. októbra 2015 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 28. októbra 2015 právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril k stanovisku podpredsedníčky okresného súdu. Sťažovateľ vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2015 okrem iného uviedol: „Dňa 9. novembra 2015 nám bolo doručené vyjadrenie Okresného súdu Bratislava II č. spr. 2105/2015 k ústavnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 21. 09. 2015 s výzvou o zaujatie stanoviska k predmetnému vyjadreniu a oznámenie či súhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospejeme k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Po preskúmaní predmetného vyjadrenia Okresného súdu Bratislava II a po porade s klientom sme dospeli k nasledujúcim záverom: skutočnosti uvádzané Okresným súdom Bratislava II vo vyjadrení k sťažnosti nepovažujeme za právne relevantné, nakoľko sú založené len na subjektívnych domnienkach danej strany a neopierajú sa hodnoverne o príslušné dôkazné podklady. Z toho dôvodu naďalej trváme na podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa vrátane všetkých skutočností v nej zmienených a na ich základe ju považujeme za dôvodnú a plne opodstatnenú. V tomto zmysle preto záverom navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky predmetnej ústavnej sťažnosti vyhovel a zaviazal protistranu Okresný súd Bratislava II na náhradu trov konania, a to v znení petitu formulovaného v predmetnej ústavnej sťažnosti, vrátane trov za tento úkon, t. j. príprava a spísanie stanoviska k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II vo výške 139,83 Eur + 8,39 Eur paušálna náhrada + 20 % DPH, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Róberta Faturu... do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).“

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Okresný súd na pojednávaní 30. marca 2010 prijal uznesenie, že vo veci bude vykonané znalecké dokazovanie (na určenie všeobecnej ceny nájmu). Okresný súd ďalej uznesením z 5. mája 2010 ustanovil znalca , ktorý vrátil súdny spis po zistení, že nie je oprávnený vypracovať znalecký posudok. Okresný súd následne 16. novembra 2010 ustanovil ďalšieho znalca , ktorý takisto vrátil spis 29. marca 2011 s odôvodnením, že nie je kompetentný odpovedať na otázku, ktorá je predmetom znaleckého posudku. Uznesením z 23. júna 2011 okresný súd ustanovil znalca .

Súdny znalec predložil 15. marca 2012 okresnému súdu znalecký posudok. Sťažovateľ sa na základe výzvy okresného súdu 10. apríla 2012 vyjadril k znaleckému posudku, žalovaný v konaní podal 13. júla 2012 námietku zaujatosti voči súdnemu znalcovi.

Okresný súd rozhodol o námietke zaujatosti voči znalcovi uznesením z 21. januára 2014 tak, že súdny znalec je bez akéhokoľvek vzťahu k predmetnej veci aj k účastníkom konania.

Sťažovateľ podal 3. februára 2014 sťažnosť predsedovi okresného súdu na nečinnosť okresného súdu v konaní sp. zn. 54 Cb 23/2008. Keďže predsedníčka okresného súdu bola vo veci sťažovateľa zákonnou sudkyňou, bola sťažnosť postúpená predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Po oznámení krajského súdu o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti sťažovateľa do 10. apríla 2014 krajský súd odpovedal na sťažnosť 8. apríla 2014. V odpovedi konštatoval čiastočnú opodstatnenosť sťažnosti vzhľadom na zistené prieťahy v konaní v období od podania námietky žalovaného voči ustanovenému znalcovi do vydania rozhodnutia o nej.

Ústavný súd dospel k záveru, že so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania, v ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, došlo v konaní okresného súdu sp. zn. 54 Cb 23/2008 jeho nečinnosťou v období od 3. júla 2012 do 21. januára 2014 (približne 18 mesiacov), resp. jeho neefektívnou činnosťou v období viac ako päť a pol roka od 30. marca 2010, počas ktorého nenariadil žiadne pojednávanie vo veci, k zbytočným prieťahom (z toho dva roky zabezpečoval vypracovanie znaleckého posudku). V uvedenej súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre (II. ÚS 311/06, IV. ÚS 279/08, IV. ÚS 327/2013, IV. ÚS 625/2013) už uviedol, že všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil tento stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická (alebo právnická) osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje, aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi (IV. ÚS 31/05). Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02). Uplatnenie námietky zaujatosti voči znalcovi a potreba o nej rozhodovať však nemôže ísť na vrub konajúcemu súdu.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd rozhodol, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „Takto uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že sťažovateľovi bola spôsobená imateriálna ujma, nastala právna neistota sťažovateľa ako aj veriteľov prihlásených do konkurzného konania a taktiež sa predĺžilo trvanie konkurzného konania. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu a povahu veci považujeme toto finančné zadosťučinenie za primerané, keďže od 21. 1. 2008, kedy bol spis postúpený Okresnému súdu Bratislava II do 19. 03. 2009, kedy bolo vytýčené prvé pojednávanie vo veci, bol konajúci súd viac ako jeden rok nečinný; od posledného pojednávania dňa 30. 3. 2010 do predloženia znaleckého posudku dňa 15. 03. 2012 bol konajúci súd nečinný dva roky a od podania námietky zaujatosti žalovaného voči znalcovi do rozhodnutia o tejto námietke bol súd nečinný viac ako jeden rok.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vykonané v roku 2015 (za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 v sume 139,83 € spolu s režijným paušálom 8,39 €), t. j. spolu za dva úkony právnej služby 2 x 139,83 € a režijný paušál 2 x 8,39 €, pričom túto sumu ústavný súd zvýšil o 20 % DPH (59,29 €). Celková suma trov konania tak predstavuje sumu 355,73 €, ktorú je okresný súd povinný uhradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Za tretí úkon ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu trov konania, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015