II. ÚS 652/2025

1. Postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/113/2008 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/113/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 9 000 eur, ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 771,68 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. októbra 2025 a prijatou na ďalšie konanie v celom rozsahu uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 652/2025-20 z 13. novembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/113/2008. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zároveň žiada priznať mu finančné zadosťučinenie 20 000 eur a náhradu trov konania. 2. Z ústavnej sťažnosti a priebehu napadnutého konania, ktorého prehľad predložil okresný súd, vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 13. júna 2008 sa sťažovateľ domáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej mu pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo ešte 30. júna 2005 v obci Cabaj­Čápor. Okresný súd uznesením z 11. septembra 2008 prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti žalovanému ako obvinenému. V tomto trestnom konaní bol žalovaný trestným rozkazom zo 6. marca 2009 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a sťažovateľ ako poškodený bol s náhradou škody odkázaný na civilné konanie. V nadväznosti na to okresný súd 23. júna 2009 určil prvý termín pojednávania na 2. september 2009. Následne súd nariadil v priebehu rokov 2009 – 2012 niekoľko termínov pojednávaní, z ktorých viacero bolo z rôznych dôvodov odročených. Na pojednávaní konanom 23. januára 2013 súd pripustil zmenu petitu žaloby a 20. novembra 2013 rozhodol o vykonaní znaleckého dokazovania. V období rokov 2014 až 2017 súd vo veci nerobil úkony plynulo smerujúce k prejednaniu veci a až 28. decembra 2017 pribral do konania znalca z odboru dopravy, ktorý znalecký posudok súdu predložil 28. mája 2018. Ďalší termín pojednávania bol určený až v roku 2020, ale z dôvodu pandemickej situácie, ospravedlnení sťažovateľa, jeho právneho zástupcu, žalovaného a neskôr aj práceneschopnosti zákonnej sudkyne sa vo veci konalo až 2. novembra 2021 a potom 2. júna 2022. Sťažovateľ bol vyzvaný na úhradu preddavku na znalecké dokazovanie, ktoré sám navrhol (z odboru zdravotníctva na posúdenie jeho zdravotného stavu), ale keďže preddavok nezaplatil, znalecké dokazovanie sa nevykonalo. Ďalšie pojednávania sa konali 22. mája 2025, 4. septembra 2025 a 9. decembra 2025. 3. Ústavný súd vlastným šetrením v infocentre okresného súdu zistil, že 30. apríla 2026 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie a súd aktuálne vykonáva úkony spojené s predložením veci odvolaciemu súdu.

5. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uviedol podrobnú chronológiu napadnutého konania a uznal, že sa v ňom vyskytli viaceré obdobia nečinnosti, ale zdôraznil, že vo veci bolo stanovených 36 termínov pojednávaní, z toho len sedem termínov sa uskutočnilo a 23-krát sa nekonalo pre ospravedlnenia sťažovateľa či jeho právneho zástupcu. Len tri pojednávania sa nekonali z dôvodu prekážky na strane sudkyne, jedno bolo zrušené z dôvodu pandemickej situácie, jedno z dôvodu ospravedlnenia protistrany a jedno sa nekonalo preto, že sťažovateľ trval na piatich dňoch prípravy. Okresný súd upriamil pozornosť na to, že žaloba bola podaná v čase, keď ešte nebolo skončené trestné konanie vedené proti žalovanému, a reálne sa mohlo začať konať až v júni 2009. Súd tiež poukázal na obťažnú komunikáciu so sťažovateľom, najmä čo sa týka špecifikácie petitu žaloby, predloženia dokladov, určenia okruhu otázok pre znalcov, neuhradenia preddavku na znalecké dokazovanie a jeho neustálych neúčastí na pojednávaniach. Z procesného hľadiska preto možno vec považovať za zložitú. Od roku 2020 predseda súdu opakovane konzultoval vec so zákonnou sudkyňou, navrhoval nekompromisný prístup, no napokon akceptoval jej ľudsky jemný a rešpektujúci prístup k sťažovateľovi vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav. Súd napokon uzavrel, že konanie síce trvá dlhšie ako iné civilné spory, značnú časť doby však pre prístup sťažovateľa, keď súd akceptoval jeho tempo a ospravedlnenia, a preto podanú ústavnú sťažnosť považuje za zneužitie práva.

III.2. Replika sťažovateľa:

8. Podstata námietok sťažovateľa súvisí s namietaným porušením jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a je založená na tvrdení, že v napadnutom konaní o náhradu škody, v ktorom má postavenie žalobcu, okresný súd nekoná priebežne a plynulo

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m.

Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. V súvislosti s ústavným prieskumom postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd zistil, že konanie v uvedenej veci začalo v júni 2008, do júna 2009 bolo prerušené a následne až v apríli 2026 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Predmetnú dĺžku konania, ktorá doteraz predstavuje už 18 rokov bez právoplatného skončenia veci, treba považovať (i pri zohľadnení uvedeného prerušenia) už prima facie za neprimeranú a ústavne neakceptovateľnú. Dĺžka konania je tak sama osebe dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to bez potreby bližšieho hodnotenia troch spomínaných kritérií. Pozornosti ústavného

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/113/2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

V. Príkaz konať vo veci a primerané finančné zadosťučinenie

14. Okrem vyslovenia porušenia svojho práva sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Z dôvodu, že napadnuté konanie nie je ku dňu prijatia tohto nálezu stále právoplatne skončené (okresný súd bude vo veci konať aj po rozhodnutí odvolacieho súdu v súvislosti s trovami konania), ústavný súd podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde tomuto návrhu sťažovateľa vyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu). 15. Sťažovateľ tiež žiada priznať od okresného súdu primerané finančné zadosťučinenie 20 000 eur z dôvodu dlhodobo pretrvávajúceho stavu právnej neistoty, ktorá má dopad aj na jeho zdravotný stav a majetkovú sféru, ako aj z dôvodu, že v súvislosti s neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu mu ani po rokoch nebola žalovaným nahradená škoda. 16. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 17. Zohľadňujúc celkovú dĺžku napadnutého konania v trvaní dosiaľ 18 rokov, ako aj všetky ďalšie okolnosti daného prípadu, ako je predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa a najmä správanie sťažovateľa, ústavný súd považoval za spravodlivé priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 9 000 eur (bod 3 výroku tohto rozhodnutia). V prevyšujúcej časti uplatneného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto rozhodnutia).