II. ÚS 662/2015

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžo 15/2015 porušil základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s námietkou umožniť mu zúčastniť sa miestneho zisťovania.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 15/2015 z 21. mája 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie:

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 662/2015-12 zo 6. októbra 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžo 15/2015 a jeho rozsudkom z 21. mája 2015 v súvislosti s námietkou umožnenia účasti na miestnom zisťovaní.

Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní bez označenia dátumu doručenom ústavnému súdu 10. decembra 2015 a najvyšší súd vo vyjadrení z 5. novembra 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Okrem toho považuje sťažovateľ za podstatné, že už vo svojom odvolaní z 5. decembra 2012 podanom proti rozhodnutiu obce uviedol, že stavebník a starosta obce sú v príbuzenskom pomere, a preto sťažovateľ má dôvodné podozrenie, že táto skutočnosť mohla mať vplyv na priebeh konania a aj na rozhodnutie. Na spresnenie tohto príbuzenského pomeru sťažovateľ uviedol, že otec stavebníka a manželka starostu obce sú bratanec a sesternica.

Pokiaľ ide o námietku nemožnosti zúčastniť sa miestneho zisťovania v priebehu konania, sťažovateľ namietal neumožnenie prístupu na nehnuteľnosť stavebníka. Najvyšší súd bol toho názoru, že krajský súd sa s námietkou dostatočne vysporiadal, keď ju nepovažoval za relevantnú, a uviedol, že okrem prístupu na pozemok stavebníka sťažovateľovi boli umožnené všetky práva, ktoré mu ako účastníkovi stavebného konania priznáva zákon. Podľa krajského súdu neumožnenie vstupu sťažovateľa na pozemok stavebníka nie je takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nemohla teda sťažovateľa ukrátiť na jeho právach.

V skutočnosti predpokladom správnosti a zákonnosti postupu stavebného úradu je, že postupuje so všetkými účastníkmi konania a dá im možnosť riadne a včas uplatniť ich procesné práva. V opačnom prípade účastníkovi konania odoberá prostriedky a možnosti právnej ochrany predpokladané zákonom. Predpokladom pre riadne a včasné uplatnenie procesných práv je aj riadne oboznámenie sa so skutočným stavom veci. Neumožnením prístupu k nehnuteľnosti stavebníka bolo preto porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Alternatívne žiada vydať tento nález: „1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č. k. 8Sžo/15/2015 zo dňa 21.05.2015 porušené bolo. 2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 8Sžo15/2015 zo dňa 21.05.2015 sa zrušuje a vec sa Najvyššiemu súdu SR vracia na ďalšie konanie.“

Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2015-76 z 5. novembra 2015 doručeného ústavnému súdu 16. novembra 2015 vyplýva, že subjektívny názor sťažovateľa a jeho nespokojnosť s rozhodnutím nemôže znamenať porušenie označených práv. Obsahom týchto práv totiž nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Najvyšší súd uviedol dostatočné dôvody, pre ktoré nepovažoval skutočnosť, že sťažovateľovi nebol umožnený vstup na pozemok stavebníka, za relevantnú. Výlučne z neumožnenia vstupu sťažovateľovi na pozemok stavebníka nemožno vyvodzovať porušenie sťažovateľom označených práv. Sťažovateľovi bola daná možnosť (ktorú aj náležite využil) uplatniť všetky procesné práva vyplývajúce zo zákona. Rovnako z vyjadrení a námietok predložených sťažovateľom v priebehu konania je nepochybné, že skutkový stav týkajúci sa dotknutej stavby mu bol dostatočne známy. Z ústavnej judikatúry súdov rozhodujúcich v oblasti správneho súdnictva vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Je preto na mieste konštatovať, že sťažovateľom označené práva nemohli byť postupom a rozsudkom najvyššieho súdu porušené a podaná sťažnosť tak nie je dôvodná.

Z vyjadrenia stavebníka z 28. decembra 2015 doručeného ústavnému súdu 4. januára 2016 vyplýva, že sťažovateľovi neumožnil 21. augusta 2012 vstúpiť na jeho pozemok na účely miestneho zisťovania. K tomuto rozhodnutiu ho viedlo viacero dôvodov. Svojím rozhodnutím neporušil zákon a neodoprel sťažovateľovi jeho práva. Sťažovateľovi bol dostatočne známy skutkový stav týkajúci sa stavby, o zmenu ktorej v konaní išlo. Sťažovateľovi boli umožnené okrem prístupu na pozemok stavebníka všetky práva, ktoré mu ako účastníkovi stavebného konania priznáva zákon. V priebehu celého konania aktívne vystupoval, pravidelne študoval spis, až nadmieru sa písomne vyjadroval, predkladal rôzne námietky, sťažnosti a odvolania. Zámerne zavádzal štátne orgány nepravdivými vyjadreniami s úmyslom uškodiť stavebníkovi. Pracovníkom obce ako stavebného úradu bol 21. augusta 2012 umožnený vstup na stavbu v súvislosti s miestnym zisťovaním. Ohliadkou bolo zistené, že stavba nie je v rozpore so záujmami spoločnosti a jej dodatočným povolením nebude ohrozené zdravie a životy vlastníkov nehnuteľností, ako aj vlastníkov a užívateľov susedných nehnuteľností. Prítomnosť sťažovateľa na svojom pozemku stavebník nestrpí, keďže susedské vzťahy sú hlboko rozvrátené. Sťažovateľ pri miestnych konaniach týkajúcich sa iných vecí, ako i pri vytyčovaní majetkovo-právnej hranice pozemkov sa vulgárne správal, urážal stavebníka a mal nemiestne pripomienky. Je arogantný, sleduje všetku činnosť na dvore aj v záhrade stavebníka. Často ho slovne napáda, vykrikuje po ňom, vypisuje rôzne odkazy, ktoré následne lepí na plot alebo ich popod plot podsúva. Na hranicu pozemkov zámerne vysádza popínavé rastliny brečtanu, ktoré sa upínajú už aj po nehnuteľnosti stavebníka a znehodnocujú ju. Sťažovateľ svojimi činmi a zákernosťami znepríjemňuje život rodiny stavebníka, hoci ide o nekonfliktnú rodinu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa § 4 ods. 2 správneho poriadku všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) správneho poriadku správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli. Podľa § 45 ods. 1 správneho poriadku tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur, a to aj opakovane.

Sťažovateľ bol ako vlastník susediacej nehnuteľnosti účastníkom stavebného konania začatého na návrh stavebníka, ktorý sa domáhal povolenia zmeny dokončenej stavby svojho rodinného domu. Vzhľadom na citované ustanovenie § 4 ods. 2 správneho poriadku, ale predovšetkým vychádzajúc z čl. 47 ods. 3 ústavy, mal preto sťažovateľ v prebiehajúcom konaní rovnaké procesné práva a povinnosti ako stavebník. Napriek tomu, hoci bol o termíne miestneho zisťovania upovedomený a chcel sa ho zúčastniť, nemohol tak urobiť, pretože stavebník ako vlastník pozemku mu nedovolil na pozemok vstúpiť.

Konajúca obec ako stavebný úrad miestne zisťovanie vykonala bez toho, aby sa pokúsila zákonnými prostriedkami dosiahnuť účasť sťažovateľa ako účastníka konania pri tomto procesnom úkone. Nedošlo teda k vydaniu rozhodnutia, ktorým by sa stavebníkovi uložila povinnosť strpieť vstup sťažovateľa na jeho pozemok na účely vykonania miestneho zisťovania [§ 43 ods. 1 písm. a) správneho poriadku], ale ani k uloženiu poriadkovej pokuty stavebníkovi za sťažovanie postupu konania (§ 45 ods. 1 správneho poriadku). Konajúca obec teda nepodnikla vôbec nič na presadenie práva sťažovateľa zúčastniť sa miestneho zisťovania, ale len pasívne akceptovala stav nerovnosti sťažovateľa v jeho účastníckych právach, ktorý vznikol v dôsledku postoja stavebníka.

Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 15/2015 z 21. mája 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Najvyšší súd bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016