II. ÚS 666/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 666/2015-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, Advokátska kancelária, Baštová 5/A, Bardejov, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 193/2012 a takto

rozhodol:

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 666/2015-13 z 22. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 193/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu týkajúcemu sa prijatej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol najmä, že: «(...) Konanie o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností vedené Okresným súdom Košice I pod so. zn. 22P/193/2012 1.) Uznesením zo dňa 12.12.2012 porušovateľ - Okresný súd Košice I v konaní o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 22P/193/2012, nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. , nar.

5.) Na základe záverov vyšetrovacieho konania pred OR PZ v Košiciach a z obsahu vyšetrovacieho spisu a tam vyhotoveného znaleckého posudku z odboru psychológia, sťažovateľ bol toho názoru, že v danom prípade -v konaní o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 22P/193/2012, predbežné opatrenie zo dňa 12.12.2012 nariadené porušovateľom - Okresným súdom Košice 1, vôbec nemalo byť nariadené.

sp. zn. 22P/193/2012 dňa 21.3.2014, ktoré sa muselo odročiť pre neprítomnosť navrhovateľky a jej advokátky (nedôvodné ospravedlnenie doručené dva dni pred pojednávaním), sa sudkyňa ani nezmienila o tom, či sa rozhodlo o tomto návrhu, ako sa rozhodlo či kedy bude rozhodnuté. Pojednávanie bolo odročené na neurčito (na neurčito z dôvodu odchodu sudkyne do starobného dôchodku). 7.) Je zrejmé, že až po podaní sťažnosti začal porušovateľ urýchlene konať a dňa 14.4.2014 rozhodol uznesením o Návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.

opatrenia. Súd sa vôbec nezaoberal tvrdeniami sťažovateľa, nepripojil si tieto spisové materiály ani nezisťoval samotnú existenciu a obsah tvrdení sťažovateľa, pričom všetky listinné dôkazy sa nachádzajú na tom istom súde, len v inom súdnom spise u iného sudcu toho istého súdu, teda v pracovnom vzťahu/profesnom vzťahu u kolegu sudcu toho istého

predbežného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé a jednoznačné, že ten pri svojom rozhodovaní vychádzal z iných skutkových okolností, nie z tých, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu porušovateľ. Porušovateľ o týchto nových skutkových okolnostiach nemal nijakú vedomosť. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z: i) ďalšej správy zo dňa 6.3.2014 už iného centra - Centrum pedagogicko-

spôsobili, že sťažovateľ aj naďalej nebude môcť čo by len vidieť svoju dcéru, pretože za ten čas, kedy porušovateľ bol nečinný pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (pričom porušovateľ mal zo strany sťažovateľa všetky listinné dôkazy, aké v tom čase existovali), vznikli/objavili sa na základe iniciatívy matky ďalšie nové skutkové okolnosti (opäť nová správa pochybného centra zo dňa 6.3.2014 a nové trestné stíhanie začaté na podklade tejto správy).

Sťažovateľ nemá obavu z vykonaných vyšetrení súdnymi znalcami, je presvedčený o svojej nevine, avšak v decembri 2014 budú tomu presne dva roky, odkedy nevidel svoju dcéru. 10.) Z jednotlivých úkonov je zrejmé, že porušovateľ začal urýchlene konať o predbežnom opatrení až po podaní sťažnosti a jej doručení porušovateľovi. Ďalej je zrejmé, že porušovateľ ako aj krajský/odvolací súd pri rozhodovaní vychádzali z iného skutkového stavu/za iných skutkových okolností, ktoré v čase rozhodovania odvolacieho súdu, porušovateľovi neboli známe. Aj tieto prieťahy pri rozhodovaní Návrhu sťažovateľa spôsobili a prispeli k tomu, že sa opätovne len oddialil čas, kedy sa sťažovateľ/otec opätovne stretne so svojou dcérou. Možno predpokladať, že pri plynulom chode vecí, riadneho a včasného rozhodnutia porušovateľom, by odvolací súd rozhodol ináč, minimálne by sa nezaoberal pri rozhodovaní novými skutkovými okolnosťami (nová správa pochybného centra zo dňa 6.3.2014 a nové trestné stíhanie začaté na podklade tejto správy).

sťažovateľ aktívne komunikuje s orgánmi verejnej správy, orgánmi činnými v trestnom konaní, súdmi, súdnymi znalcami. Je treba prihliadať ďalej na to, že u sťažovateľa ide už o druhé začaté trestné stíhanie. Po prvom trestnom stíhaní pod ČVS: ORP-2868/1-OVK-KE- 2012, ktoré sa skončilo jeho právoplatným zastavením, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, začalo na podnet matky nové/ďalšie trestné stíhanie pod ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014.

Ostatné pojednávanie vo veci bolo odročené z vyššie uvedeného dôvodu. Ďalšie pojednávanie vo veci je vytýčené na deň 3.12.2014, kedy uplynú už dva roky, odkedy sťažovateľ/otec nevidel svoju dcéru. Pritom vo veci sa rozhoduje o úpravu rodičovských práv a povinností do času rozhodnutia o rozvode manželstva. Sťažovateľ je toho názoru, že v konaní o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností, ide o konanie, v ktorom sa má promptne vyriešiť otázka úpravy styku a výkonu rodičovských práv a povinností do toho času, kým sa nerozhodne v inom konaní pod sp. zn. 21P/19/2013 o rozvode

(. . .) Návrh na rozhodnutie vo veci samej Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej takto: 1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/193/2012 porušené bolo. 2. (.

5. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 340,89 € na účet právneho zástupcu.»

3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu dodal tieto skutočnosti: «(...) 1. Sťažovateľ poukazuje na spisový materiál sp. zn. 22P/193/2012, z ktorého je zrejmé/jasné, že prieťahy v konaní boli spôsobované navrhovateľkou z dôvodov svojvoľných neprítomností na pojednávaniach, jej právnou zástupkyňou z dôvodov podávania vopred neúspešných procesných návrhov a zo strany porušovateľa, ktorý nevedie konanie v zmysle naplnenia článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, a to prejednať vec bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. 2. Porušovateľ uvádza na strane dva, piaty odsek, citujem: „Z vykonaného prehľadu úkonov súdu som dospel k záveru, že v určitých kratších obdobiach súd nepostupoval plynulo a efektívne. Jedná sa o obdobie od 9.1.2013 do 5.5.2014, kedy bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni...“ 3. Doplňujem, že ani po dátume 5.5.2014, kedy bola vec pridelená na rozhodnutie novej sudkyni, súd nepostupoval plynulo a efektívne a naďalej pretrvávali prieťahy v konaní. Od času tohto pridelenia sa uskutočnilo iba jediné pojednávanie dňa 3.12.2014. Od toho času nebolo vytýčené pojednávanie. Procesne rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania zo strany navrhovateľky bolo až 17.8.2015, teda až po tom, čo som ako právny zástupca listom zo dňa 6.7.2015 žiadal o vytýčenie pojednávania. Pojednávanie bolo vytýčené až dňa 9.11.2015 (doručené právnemu zástupcovi 12.11.2015), teda až po doručení výzvy Ústavného súdu SR porušovateľovi, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľa. Je zrejmé, že až Ústavný súd Slovenskej republiky pohol porušovateľa k tomu, aby nebol nečinný, a aby konal. 4. Sťažovateľ vo svojich podaniach (nachádzajúce sa v spise zo dňa 5.12.2014 alebo 11.11.2015) nielen navrhoval, ale súčasne prosil súd, aby pristupoval k veci s najväčšou odbornou starostlivosťou a v prospech záujmov mal. dieťaťa , nar. Uplynuli presne tri roky, vo veci samej sa ani raz nepojednávalo. Od podania návrhu navrhovateľky/matky dňa 9.1.2013 (takmer tri roky) neboli vypočutí ani matka ani otec. Ide o konanie o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností, pričom stále platí nariadené predbežné opatrenie zo dňa 12.12.2012 o zdržaní sa styku sťažovateľa/otca s dcérou. Uplynuli presne tri roky a o úprave práv a povinností doposiaľ nebolo rozhodnuté. Uplynuli presne tri roky a sťažovateľ/otec nevidel svoju dcéru, ktorá v čase, kedy musel nútene rodinu a byt opustiť, mala štyri roky a v súčasnosti má sedem rokov. 5. Sťažovateľ trvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie, a aby mal možnosť sa vyjadriť, vzhľadom na to, že sa ho to osobne týka a považuje túto možnosť jemu danú za určitú formu zadosťučinenia.»

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 22 P 193/2012: Dňa 7. decembra 2012 podala , . (ďalej len „navrhovateľka“), na okresnom súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom jej otcovi  sťažovateľovi, mala byť uložená povinnosť zdržať sa styku s maloletou. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 22 P 193/2012 a na rozhodnutie bola pridelená sudkyni Mgr. Edite Klapáčovej. Dňa 12. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 22 P 193/2012-16 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a sťažovateľovi nariadil zdržať sa styku s maloletou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V ten istý deň okresný súd uznesením č. k. 22 P 193/2012-21 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za opatrovníka maloletej na zastupovanie v konaní o úprave práv a povinností. Dňa 14. decembra 2012 okresný súd vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na prešetrenie pomerov v rodine maloletej a podanie písomnej správy. Dňa 9. januára 2013 podala navrhovateľka na okresnom súde návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Dňa 11. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k návrhu navrhovateľky, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na prešetrenie pomerov v rodine maloletej a podanie písomnej správy a zamestnávateľov navrhovateľky a sťažovateľa na oznámenie ich priemerného zárobku. V ten istý deň okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru, Košice-Sever o doručenie súdnej zásielky sťažovateľovi. Dňa 14. februára 2013 bola okresnému súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.

Dňa 21. marca 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti navrhovateľky a jej právnej zástupkyne odročené na neurčito. Dňa 14. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. 22 P 193/2012-110 zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného opatrenia č. k. 22 P 193/2012-16. Dňa 22. apríla 2014 bolo okresnému súdu predložené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu č. k. 22 P 193/2012-103 z 21. októbra 2013. Dňa 23. apríla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k odvolaniu podanému navrhovateľkou. Dňa 24. apríla 2014 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 22 P 193/2012-110 zo 14. apríla 2014. Dňa 29. apríla 2014 navrhovateľka okresnému súdu uviedla skutočnosti, ktorými dôvodila pretrvávanie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. V ten istý deň sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu navrhovateľky. Dňa 30. apríla 2014 okresný súd vyzval navrhovateľku na vyjadrenie k odvolaniu podanému sťažovateľom. Dňa 5. mája 2014 bola vec na základe opatrenia sp. zn. 1 SprR 24/2014 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Denise Novotnej Mlinárcsik. Dňa 7. mája 2014 podala navrhovateľka odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 22 P 193/2012-113 zo 14. apríla 2014. Dňa 12. mája 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k podanému odvolaniu navrhovateľky zo 7. mája 2014. Dňa 15. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu sťažovateľa z 24. apríla 2014. Dňa 21. mája 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď Materskej školy, , na jeho výzvu. Dňa 22. mája 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaniach navrhovateľky a sťažovateľa. Dňa 2. júna 2014 bolo okresnému súdu predložené oznámenie navrhovateľky, v ktorom uviedla, že naďalej trvá povinnosť dočasne nevstupovať do bytu uložená sťažovateľovi uznesením okresného súdu č. k. 25 C 228/2012-72, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 Co 193/2014-99.

Dňa 9. júna 2015 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vrátila okresnému súdu zapožičaný spis. Dňa 23. júna 2015 okresný súd vyzval Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach na oznámenie stavu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014. Dňa 9. júla 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o nariadenie súdneho pojednávania. Dňa 16. júla 2015 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach oznámilo okresnému súdu stav vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014, z ktorého vyplynulo, že uznesenie o vznesení obvinenia voči sťažovateľovi bolo uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach zrušené a vyšetrovateľovi Policajného zboru ním bolo uložené vo veci znovu konať a rozhodnúť. Dňa 17. augusta 2015 okresný súd uznesením č. k. 22 P 193/2012-205 zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania až do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného pod ČVS: ORP-684/1-VYS-KE-2014. Dňa 2. októbra 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. december 2015. Dňa 2. novembra 2015 okresný súd vyzval zamestnávateľa sťažovateľa a zamestnávateľa navrhovateľky na oznámenie ich priemerného zárobku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je úprava práv a povinností k maloletej, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení rovnako uviedol, že „vec po právnej ani skutkovej stránke nie je zložitá“.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov konania v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka napadnutého konania v zásade nebola vyvolaná správaním sťažovateľa. Možno však prisvedčiť predsedovi okresného súdu, že pre neúčasť navrhovateľky bolo treba opakovane odročiť pojednávania, napriek tomu však okresný súd nevyužil svoje oprávnenie (napr. v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku) a pre sťaženie postupu v konaní neuložil navrhovateľke poriadkovú pokutu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už viac ako 3 roky bez meritórneho rozhodnutia na okresnom súde, v kontexte konania o úpravu práv a povinností k maloletej je už samo osebe neprimerané. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, pričom poukázal aj na to, že, „Uplynuli presne tri roky, vo veci samej sa ani raz nepojednávalo. (...) Ide o konanie o úpravu styku a výkonu rodičovských práv a povinností, pričom stále platí nariadené predbežné opatrenie zo dňa 12.12.2012 o zdržaní sa styku sťažovateľa/otca s dcérou. (...) Uplynuli presne tri roky a sťažovateľ/otec nevidel svoju dcéru, ktorá v čase, kedy musel nútene rodinu a byt opustiť, mala štyri roky a v súčasnosti má sedem rokov.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.