II. ÚS 690/2015

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008 porušené boli.

Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Vo vzťahu k základným kritériám, ktoré ústavný súd uplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti pri posudzovaní sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (právna a faktická zložitosť prerokúvanej veci, správanie sťažovateľa ako účastníka konania, postup vo veci konajúceho súdu), sťažovateľ okrem iného uvádza: „Pokiaľ ide o prvé kritérium som toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko vôbec komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní Okresného súdu Košice I. Naviac uvedené kritérium je v nami prejednávanom prípade nepodstatné nakoľko bez ohľadu na zložitosť veci, vec nemohla byť súdom rozhodnutá nakoľko vo veci nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie. Taktiež mám za to, že správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Je síce objektívnou pravdou, že v priebehu konania nastali viaceré zmeny týkajúce sa účastníkov konania vyvolané najmä úmrtím účastníkov konania, ale uvedené okolnosti sťažovateľ nijako nezapríčinil a k týmto skutočnostiam došlo aj z dôvodu dlhej dĺžky konania... Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené najmä nečinnosťou, resp. neefektívnosťou konania Okresného súdu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj ten fakt, že taký prvotný úkon ako je výzva na zaplatenie súdneho poplatku bol urobený po 4 rokoch od podania žalobného návrhu.“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, čo odôvodňuje nepriaznivým vplyvom nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní na jeho psychický stav.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 67/14 doručenom ústavnému súdu 8. decembra 2015 poukázal na procesné úkony vykonané v napadnutom konaní a zároveň uviedol, že pripúšťa „istú mieru skutkovej náročnosti, pretože v priebehu konania žalobca niekoľkokrát zmenil žalobný návrh a v dôsledku toho došlo aj k zmene v účastníkoch konania, niektorí účastníci v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať okruh ich právnych nástupcov. Tým však nie je možné ospravedlniť skutočnosť, že súd doposiaľ nevykonal vo veci ani jedno meritórne pojednávanie.“. V súvislosti s rozhodovaním o priznaní finančného zadosťučinenia sa predseda okresného súdu v označenom prípise dožaduje, aby ústavný súd zohľadnil skutočnosti, ktorými prispeli k predĺženiu konania jeho účastníci, t. j. skutočnosti, ktoré okresný súd nemohol svojím postupom žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predseda okresného súdu zároveň oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Dňa 16. decembra 2015 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedu okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 28. decembra 2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedu okresného súdu predovšetkým uviedol:

4. Dňa 16. februára 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na zmenu petitu, ktorým žiadal o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. V dňoch 19. februára 2010 a 16. marca 2010 okresný súd zisťoval prostredníctvom Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) stav konania vedeného pod sp. zn. 2 Pv 746/2008 (okresná prokuratúra odpovedala na dopyt podaním z 25. marca 2010). 6. V dňoch 12. a 13. apríla 2010 si okresný súd vyžiadal kópiu právoplatného rozsudku z okresného súdu sp. zn. 5 T 181/2009 z 29. januára 2010, ktorý mu bol doručený 24. júna 2010. 7. Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podania zo 16. februára 2010. Sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu podaním doručeným 9. augusta 2010, v ktorom oznámil, že okrem zmeny petitu žiada aj pripustenie zmeny účastníkov konania. 8. Dňa 19. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov splnomocnenia na zastupovanie ďalších účastníkov na strane žalobcov a nedostatkov návrhu na pripustenie zmeny účastníkov na strane žalobcov; právna zástupkyňa žalobcov na výzvu reagovala podaním doručeným okresnému súdu 7. októbra 2010. 9. Dňa 25. augusta 2010 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na predloženie splnomocnení na zastupovanie ďalších účastníkov na strane žalobcov v konaní, ktoré boli okresnému súdu doručené 6. septembra 2010. 10. Dňa 21. októbra 2010 okresný súd rozhodol o pripustení do konania ďalších účastníkov na strane žalobcov (žalobcov v 2. až 6. rade). Následne okresný súd 18. februára 2011 rozhodol, aby do konania ako ďalší účastníci na strane žalobcov vstúpili aj žalobcovia v 7. až 9. rade, a 18. mája 2011 rozhodol, aby do konania ako ďalší účastník vstúpil na strane žalobcov žalobca v 10. rade. 11. Dňa 22. júla 2011 okresný súd pripustil zmenu žaloby a 23. januára 2012 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu; sťažovateľ súdny poplatok zaplatil 6. februára 2012.

20. Dňa 11. februára 2014 okresný súd vyzval katastrálny odbor Okresného úradu Košice (ďalej len „okresný úrad“) na zaslanie listu vlastníctva a kúpnej zmluvy týkajúcich sa nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva ktorej v konaní ide. Okresný úrad na výzvu reagoval podaním doručeným 4. marca 2014. 21. Žalovaný doručil okresnému súdu 4. marca 2014 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo 6. februára 2014. Dňa 29. apríla 2014 sa k odvolaniu proti uzneseniu okresného súdu zo 6. februára 2014 vyjadrila právna zástupkyňa žalobcov a 28. mája 2014 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu zo 6. februára 2014 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením sp. zn. 1 Co 561/2014 z 13. januára 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 13. januára 2015“) uznesenie okresného súdu zo 6. februára 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu vrátený 2. februára 2015. 22. Dňa 15. januára 2015 došlo k opätovnej zmene zákonného sudcu vo veci. 23. Dňa 3. marca 2015 právna zástupkyňa žalobcov odpovedala na výzvu okresného súdu k zmene účastníkov konania na strane žalovaných. 24. Dňa 19. mája 2015 okresný súd vyzval okresný úrad na predloženie kúpnej zmluvy, ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; okresný úrad na výzvu reagoval podaním doručeným 18. augusta 2015. 25. Dňa 7. septembra 2015 okresný súd pripustil do konania na strane žalovaných ďalších účastníkov konania.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 C 270/2008, ktoré sa začalo 10. novembra 2008, trvá viac ako 7 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené, pričom navyše dosiaľ sa vo veci neuskutočnilo ani jedno pojednávanie.

Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania došlo opakovane k obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od júna 2009, keď k vyjadreniu žalovanej zaujal stanovisko sťažovateľ, do februára 2010, keď okresný súd urobil dopyt na okresnú prokuratúru o stave predmetného konania; od júla 2011, keď okresný súd pripustil zmenu žaloby, do novembra 2012, keď okresný súd nariadil pojednávanie vo veci, a od decembra 2012, keď katastrálny úrad oznámil okresnému súdu vyžiadané informácie, až do januára 2014, keď okresný súd rozhodol, že v napadnutom konaní bude pokračovať so zákonnými dedičmi po zomrelých žalobcoch v 3. a 7. rade).

Ako nesústredený, a teda neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu, výsledkom ktorého bolo vydanie uznesenia zo 6. februára 2014, ktorým okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaných a ktoré bolo z dôvodu zmätočnosti ako nepreskúmateľné uznesením krajského súdu z 13. januára 2015 zrušené z dôvodu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu o pripustení zmeny účastníkov na strane žalovaných nemalo oporu v spise.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou neodôvodnenou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím na celkovú dobu neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume požadovanej sťažovateľom bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a zvýšení celkovej sumy o 20 % (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,90 €.

Ústavný súd za podanie doručené mu 28. decembra 2015 vzhľadom na jeho obsah úhradu nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).