II. ÚS 691/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 691/2015-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti , , zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 8524/2006, za účasti Okresného súdu Bratislava V, takto

rozhodol:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 8524/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka uzavrela 23. decembra 2002 zmluvu o revolvingovom úvere s obchodnou spoločnosťou (ďalej len „žalobkyňa“), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 995,81 €. Žalobkyňa podala 9. decembra 2005 voči sťažovateľke žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 855,238 €. Okresný súd na základe podanej žaloby platobným rozkazom sp. zn. 27 Rob 352/2005 z 21. marca 2006 (ďalej len „platobný rozkaz z 21. marca 2006“) zaviazal sťažovateľku na úhradu žalovanej istiny v sume 855,238 € s príslušenstvom.

V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým uvádza:

Martin Hermanovský. . . . na základe skutočnosti o nedoručení platobného rozkazu do vlastných rúk sťažovateľky, táto podala na Okresný súd Bratislava V návrh na zastavenie exekúcie sp. zn: 36 Er/8524/2006-194. Tento bol uznesením súdu zamietnutý ako nedôvodný. Na tomto mieste je potrebné poukázať na laxný prístup Okresného súdu Bratislava V, ktorý bol nesporne preukázaný už v danej dobe. Sťažovateľka dňa 21. 9. 2009 podala návrh na zastavenie exekučného konania. Tento následne doplnila podaním dňa 01. 10. 2009, doručeného sťažovateľkou Okresnému súdu Bratislava V dňa 12. 11. 2009.

Súd mal z úradnej povinnosti pristúpiť k znaleckému dokazovaniu, čo sťažovateľka aj viackrát žiadala. Ak mal súd za preukázané, že podpis na doručenke viažucej sa k prevzatiu platobného rozkazu skutočne patrí sťažovateľke, mal predsa jednoznačne povinnosť pristúpiť k vykonaniu dokazovania a to práve z dôvodu, že toto tvrdenie súdu bolo sťažovateľkou jednoznačne opakovane a od začiatku konania popierané. Znalecké dokazovanie bolo požadované ešte v roku 2010, kedy Centrum právnej pomoci v zastúpení sťažovateľky písomne doplnil návrh na zastavenie exekúcie, kedy vyslovene súd žiadal o vykonanie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru grafológie. .

. . Zo záveru znaleckého posudku je jednoznačne preukázané, že sporný podpis na doručenke zo dňa 02. 05. 2006 deklarujúcej domnelé prevzatie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, teda Platobného rozkazu zo dňa 21. 03. 2006, sp. zn: 27 Rob/352/2005 je s nízkou pravdepodobnosťou pravý podpis sťažovateľky.

. . Napriek uvedenému ako aj jednoznačnému záveru v znaleckom posudku, do dnešného dňa nedošlo k rozhodnutiu súdu.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 8524/2006 porušené bolo. 2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 8524/2006 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. 4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume 296,44 Eur (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie sťažnosti v roku 2015) na účet advokátky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 691/2015-23 z 22. októbra 2015 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3576/2015 doručenom ústavnému súdu 8. decembra 2015 predovšetkým uvádza:

„V konaní 36 Er 8524/06 som prieťahy nezistil. Úkony súdu zamerané na zabezpečenie listinných dôkazov s podpismi sťažovateľky a lehotu poskytnutú na vypracovanie znaleckého posudku nie je možné považovať za prieťahy v konaní. Znalec podal posudok a doručený bol súdu dňa 2. 3. 2015, doručený stranám v apríli 2015. Nakoľko medzičasom došlo k zmene účastníka na strane oprávneného, súd sa musel s touto zmenou zaoberať a 1. 7. 2015 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Následne dňa 11. 8. 2015 návrh na zastavenie exekúcie zamietol.“ Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 36 Er 8524/2006 a z písomných vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania: 1. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnenej (obchodná spoločnosť ) proti sťažovateľke bol súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému (ďalej len „súdny exekútor“) doručený 31. októbra 2006. 2. Dňa 15. novembra 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola uznesením okresného súdu z 2. januára 2007 zamietnutá (ďalej len „uznesenie z 2. januára 2007“). 3. Dňa 7. februára 2007 oprávnená podala proti uzneseniu okresného súdu z 2. januára 2007 odvolanie, na základe čoho bol spis 9. februára 2007 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý 20. februára 2007 vyzval sťažovateľku na prípadné zaujatie stanoviska k odvolaniu oprávnenej a následne 28. júna 2007 uznesením sp. zn. 16 CoE 37/2007 odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Okresný súd 24. októbra 2007 vydal poverenie, ktorým v zmysle § 45 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov poveril vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia (platobný rozkaz sp. zn. 27 Rob 352/2005 z 21. marca 2006) súdneho exekútora. 5. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 6. júla 2009 podanie označené ako „odvolanie proti EX 1273/06“ a 21. septembra 2009 návrh na zastavenie exekúcie. Následne 12. novembra 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na zastavenie exekučného konania označený ako „doplnenie návrhu z 21. septembra 2009“ a podnet na zrušenie platobného rozkazu z 21. marca 2006.

8. Okresný súd podanie sťažovateľky z 21. septembra 2009 odmietol uznesením z 23. augusta 2010. 9. Dňa 30. augusta 2010 sťažovateľka v zastúpení centrom predložila okresnému súdu doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom zároveň žiadala o nariadenie znaleckého dokazovania v odbore grafológie a písmoznalectva.

Dňa 11. novembra 2011 sťažovateľka doručila krajskému súdu stanovisko k nedoručeniu platobného rozkazu z 21. marca 2006. 13. Dňa 18. novembra 2011 okresný súd zaslal krajskému súdu návrh na zastavenie exekúcie doručený okresnému súdu 12. novembra 2009 (krajský súd 6. decembra 2011 spis vrátil okresnému súdu s pokynom na odmietnutie podania povinnej zo 6. júla 2009).

15. Súdny exekútor okresnému súdu 21. februára 2012 oznámil, že v exekučnom konaní bola čiastočne uhradená vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom, trovy konania a trovy exekúcie. 16. Sťažovateľka požiadala okresný súd podaním z 8. februára 2012 o „prehodnotenie exekútorských požiadaviek“, na doplnenie ktorého ju okresný súd vyzval 18. apríla 2012. Sťažovateľka na výzvu reagovala „doplnením“ doručeným okresnému súdu 30. apríla 2012. 17.

Dňa 11. októbra 2012 boli okresnému súdu doručené námietky sťažovateľky proti trovám exekúcie. 19. Okresný súd sťažovateľku 27. novembra 2012 vyzval, aby v súvislosti s návrhom z 30. augusta 2010 oznámila, či trvá na znaleckom dokazovaní vo veci pravosti podpisu na doručenke preukazujúcej doručenie platobného rozkazu z 21. marca 2006. Sťažovateľka súhlas so znaleckým dokazovaním vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 14. decembra 2012, v ktorom zároveň požiadala o oslobodenie od platenia preddavkov na znalecké dokazovanie.

21. Dňa 24. apríla 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na preukázanie skutočnosti, že priznaný nárok na poberanie príspevku v hmotnej núdzi naďalej pretrváva; na výzvu sťažovateľka reagovala podaním zo 16. mája 2013. 22.

Dňa 8. októbra 2013 súdna znalkyňa doručila okresnému súdu stanovisko k vypracovaniu znaleckého posudku, v ktorom žiadala doplniť porovnávací materiál; v zmysle požiadaviek súdnej znalkyne okresný súd 7. januára 2014 vyzval sťažovateľku na predloženie potrebných materiálov, ktorá na výzvu reagovala podaním doručeným okresnému súdu 23. januára 2014 (okresný súd ich následne 26. februára 2014 predložil súdnej znalkyni).

26. Dňa 1. apríla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na vykonanie skúšky podpisu, ktoré sa malo uskutočniť 7. mája 2014 a zároveň príslušné štátne orgány na spoluprácu vo veci znaleckého dokazovania predložením podpisov sťažovateľky. Štátne orgány na výzvu reagovali podaniami z 22. apríla 2014 a 25. apríla 2014, ktoré boli následne predložené súdnej znalkyni 7. mája 2014. 27. Dňa 7. mája 2014 bola na základe žiadosti súdnej znalkyne na okresnom súde vykonaná skúška podpisu sťažovateľky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zapožičal 9. mája 2014 okresnému súdu spis na účely znaleckého dokazovania. Daňový úrad Bratislava predložil 13. mája 2014 požadované listiny opatrené podpisom sťažovateľky na účely znaleckého dokazovania; tieto boli následne predložené súdnej znalkyni 15. mája 2014. Dňa 19. mája 2014 boli okresnému súdu zapožičané originály dokladov zo spisového materiálu sťažovateľky vedeného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava; tieto boli 26. mája 2014 predložené súdnej znalkyni. 28. Dňa 12. júna 2014 súdna znalkyňa požiadala okresný súd o súčinnosť sťažovateľky, ktorá sa na následnú žiadosť okresného súdu z 3. júla 2014 dostavila na okresný súd na vyjadrenie sa k pravosti podpisov 28. júla 2014. 29. Dňa 10. novembra 2014 okresný súd vyzval súdnu znalkyňu, aby mu oznámila, v akom štádiu sa nachádza znalecké dokazovanie (znalkyňa reagovala telefonickým oznámením z 1. decembra 2014). 30. Dňa 2. marca 2015 bol okresnému súdu predložený znalecký posudok, ktorý bol 30. marca 2015 predložený účastníkom konania na zaujatie stanoviska. 31. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 14. apríla 2015 vyjadrenie k znaleckému posudku a návrh na zastavenie exekučného konania. 32. Oprávnená doručila okresnému súdu 16. apríla 2015 návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v dôsledku postúpenia pohľadávky. V reakcii na návrh oprávnenej okresný súd 1. júla 2015 uznesením pripustil, aby do konania na miesto oprávnenej vstúpila do konania obchodná spoločnosť , . 33. Dňa 11. augusta 2015 okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka návrh na zastavenie exekúcie zamietol, proti ktorému podala sťažovateľka 2. novembra 2015 odvolanie (do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebolo o odvolaní rozhodnuté). 34. Okresný súd 13. novembra 2015 predvolal súdnu znalkyňu na informatívny výsluch, ktorý sa mal uskutočniť 8. decembra 2015, tá sa ho však bez ospravedlnenia nezúčastnila.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. V súvislosti s posudzovaním právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že exekučné konanie sa spravidla považuje za konanie, ktoré je tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) pomerne jednoduché (napr. I. ÚS 56/02). Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom na nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom exekučnom titule.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh napadnutého konania charakterizuje neefektívna a nesústredená činnosť okresného súdu. Ako neefektívny hodnotí ústavný súd napr. postup okresného súdu, ktorým podanie sťažovateľky zo 6. júla 2009 označené ako „odvolanie proti EX 1273/06“ postúpil (potom, ako sťažovateľka na jeho výzvu na odstránenie nedostatkov tohto podania z 8. marca 2010 nereagovala a podanie nedoplnila) na rozhodnutie krajskému súdu, keďže išlo o podanie, ktoré podľa obsahu nebolo možné kvalifikovať ako odvolanie, pričom okresný súd ho mal v súlade s § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odmietnuť, keďže sťažovateľkou neodstránené nedostatky tohto podania bránili v konaní pokračovať.

Ako nesústredený, a teda neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu súvisiaci s nariadením znaleckého dokazovania. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že vykonanie znaleckého dokazovania požadovala ešte v roku 2010, pričom k samotnému znaleckému dokazovaniu vyhotovením znaleckého posudku okresný súd pristúpil až v roku 2013. Ústavný súd prisvedčuje námietke sťažovateľky a konštatuje, že obdobie troch rokov (august 2010 až august 2013), ktoré okresný súd potreboval na to, aby sa s návrhom sťažovateľky na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania vysporiadal a znalecké dokazovanie nariadil, nemožno považovať za postup, ktorý by v napadnutom konaní bolo možné kvalifikovať ako efektívny a smerujúci k odstráneniu neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v napadnutom konaní nachádzala.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu a zohľadňujúc na druhej strane faktickú zložitosť konania, ako aj negatívny podiel sťažovateľky na jej doterajšom priebehu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5, Bratislava. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).