II. ÚS 697/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 697/2015-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť , zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Urbánkom, Mlynárska 19, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 103/2006, za účasti Okresného súdu Košice II, a takto

rozhodol:

1. Základné právo , a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 103/2006 p o r u š e n é b o l i .

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú: „Sťažovateľka v 1. rade spolu so svojím už nebohým manželom podala dňa 28. 4. 2006 na Okresný súd Košice II návrh na začatie konania o určenie neplatnosti dražby. Toto konanie sa vedie na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23 C/103/2006. Dňa 15. 4. 2008 manžel sťažovateľky v 1. rade zomrel a do predmetného konania vstúpili sťažovatelia v 2. a 3. rade ako nástupcovia (synovia) zomrelého. Sťažovatelia v 1. až 3. rade nepovažujú za potrebné podrobne opisovať priebeh predmetného konania, pretože ústavný súd je s ním dôkladne oboznámený v dôsledku toho, že sa zaoberal sťažnosťou, ktorú podal iný účastník predmetného konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23 C/103/2006, a to odporca v 5. rade . Ústavný súd SR na základe sťažnosti odporcu v 5. rade rozhodol nálezom sp. zn. I. ÚS 248/2013 zo dňa 7. 8. 2013 tak, že Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn 23 C/103/2006 porušil základné právo tohto účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a priznal mu primerané zadosťučinenie v sume 1 500 €... Predmetná vec predstavuje štandardnú agendu všeobecných súdov, čo konštatoval aj ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 248/2013 zo dňa 7. 8. 2013. Podľa názoru sťažovateľov v 1. až 3. rade, z doposiaľ uvedených skutočností... nepochybne vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23 C 103/2006, ktorého účastníkmi sú aj sťažovatelia, dochádza k prieťahom. Je zrejmé, že konanie... nie je právoplatne skončené ani po viac ako 9 rokoch od začatia konania... Sťažovatelia v 1. až 3. rade poukazujú na nález sp. zn. I. ÚS 248/2013 zo dňa 7. 8. 2013, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že aj keď Okresný súd Košice II do času rozhodovania ústavného súdu (7. 8. 2013) už trikrát rozhodol v predmetnej veci, tieto rozhodnutia boli dvakrát odvolacím súdom zrušené, pričom postup okresného súdu bol vyhodnotený ako nekoncentrovaný a neefektívny. ... Ako už vyplynulo... tejto sťažnosti, aj v poradí tretí rozsudok okresného súdu zo dňa 10. 1. 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4. 4. 2013 bol Krajským súdom v Košiciach zrušený... Vzhľadom na dôvody zrušenia v poradí tretieho rozsudku okresného súdu, ktoré výslovne uviedol Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení zo dňa 11. 9. 2014 (nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie), je zrejmé, že odvolacie konanie, ktoré trvalo viac ako jeden a pol roka, je nevyhnutné považovať za ďalšie zbytočné prieťahy v predmetnom konaní, ktoré zapríčinil Okresný súd Košice II vydaním nepreskúmateľného rozsudku.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV/715/2015 z 30. novembra 2015 k prijatej sťažnosti, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 7. decembra 2015, okrem iného uviedol:

„Pre objektívnosť predkladám chronológiu vo veci vykonaných úkonov: - žaloba o určenie neplatnosti dražby bola sťažovateľkou a právnym predchodcom sťažovateľov a podaná na tunajšom súde dňa 28. 4. 2006. - dňa 3. 5. 2006 dala konajúca sudkyňa pokyn pre odstúpenie spisu Okresnému súdu Bratislava I. - po vyslovení nesúhlasu s postúpením veci uznesením zo dňa 24. 7. 2006 Najvyšší súd SR v Bratislave rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Košice II. - dňa 22. 9. 2006 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu. - uznesením zo dňa 25. 9. 2006 bol návrh žalobcov (sťažovateľky a právneho predchodcu ďalších dvoch sťažovateľov) na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. - dňa 17. 10. 2006 sa žalobcovia proti uzneseniu odvolali, preto bol spis dňa 20. 10. 2006 predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. - uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia bolo odvolacím súdom potvrdené a spis vrátený nášmu súdu dňa 26. 1. 2007. - uznesením zo dňa 12. 3. 2007 súd pripustil zmenu žaloby a vstup ďalších účastníkov na strane žalovaných do konania v súlade s návrhom žalobcov zo dňa 21. 8. 2006. - proti uzneseniu sa žalovaný v 5. rade odvolal, preto bol spis opakovane dňa 30. 3. 2007 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 6. 11. 2007, kedy bol vrátený tunajšiemu súdu s rozhodnutím, ktorým bolo odvolanie odmietnuté. - dňa 30. 1. 2008 bol určený termín pojednávania na deň 10. 4. 2008. - dňa 10. 4. 2008 bolo vo veci rozhodnuté. Uznesením zo dňa 12. 5. 2008 bolo opravené odôvodnenie rozsudku v časti špecifikácie trov právneho zastúpenia. - dňa 22. 5. 2008 sa žalovaný v 5. rade proti rozsudku odvolal, dňa 26. 5. 2008 doručil svoje odvolanie žalovaný v 4. rade a dňa 30. 5. 2008 žalovaný v 2. rade. - dňa 29. 5. 2008 bol daný pokyn pre doručenie odvolaní ostatným účastníkom konania a žalovaný v 5. rade bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

- dňa 14. 1. 2011 bol odvolateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Proti tomuto uzneseniu bolo dňa 28. 1. 2011 podané odvolanie. Následne boli zisťované majetkové pomery odvolateľov. - dňa 28. 3. 2011 bo spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 17. 5. 2012, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. - po vrátení spisu odvolacím súdom bolo jeho rozhodnutie doručované účastníkom konania. - dňa 30. 7. 2012 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na predloženie plnomocenstva pre ostatných žalobcov, ak ich v konaní zastupuje a zároveň bol notár vyzvaný na oznámenie okruhu dedičov po zomrelom žalobcovi. - dňa 28. 9. 2012 bolo vytýčené pojednávanie na deň 6. 12. 2012. - dňa 15. 10. 2012 bolo pojednávanie, určené na deň 6. 12. 2012, z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na školení, preročené na deň 10. 1. 2013. - dňa 10. 1. 2013 bolo vo veci rozhodnuté. - dňa 27. 2. 2013 podal odvolanie proti rozsudku žalovaný vo 4. rade, dňa 28. 2. 2013 podali odvolanie cestou svojho právneho zástupcu žalobcovia. - dňa 5. 3. 2013 určila zákonná sudkyňa termín na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku na deň 4. 4. 2013, kedy bol tento rozsudok vyhlásený. - dňa 17. 4. 2013 podali žalobcovia proti doplňujúcemu rozsudku odvolanie. - dňa 9. 5. 2013 bol daný pokyn pre doručenie odvolania ostatným účastníkom konania. - dňa 20. 6. 2013 bol z dôvodu podaných odvolaní spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 8. 10. 2014, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietaných výrokoch a vo výroku o trovách konania zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie. - dňa 9. 10. 2014 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovatelia vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu zo 14. decembra 2015 (doručenom ústavnému súdu 16. decembra 2015) okrem iného uviedli: «Predseda okresného súdu vo vyjadrení konštatuje, že celkovú dĺžku predmetného konania ovplyvnili najmä vyvolané odvolacie konania, za ktoré okresný súd podľa jeho názoru „nemôže niesť zodpovednosť.“ Pokiaľ ide o vyššie uvedené tvrdenie, dovoľujem si dať do pozornosti ústavného súdu, že odvolania proti všetkým rozsudkom v predmetnej veci boli odvolacím súdom vyhodnotené ako dôvodné, a preto na ich základe boli rozsudky okresného súdu zrušené, čo svedčí o tom, že nezákonné a vecne nesprávne rozhodnutia okresného súdu neboli ani v jednom prípade potvrdené odvolacím súdom. V dôsledku toho je nepochybné, že vyvolané odvolacie konania sú v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom okresného súdu, a preto zodpovednosť za to nesie výlučne okresný súd. Navyše ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 248/2013 zo dňa 7. 8. 2013 výslovne konštatuje nekoncentrovanosť a nesprávny postup okresného súdu v predmetnej veci. So zreteľom na dôvody zrušenia v poradí aj tretieho rozsudku okresného súdu zo dňa 10. 1. 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4. 4. 2013, ktoré výslovne uviedol Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení zo dňa 11. 9. 2014 (nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie), je zrejmé, že aj toto odvolacie konanie, ktoré trvalo viac ako jeden a pol roka, je nevyhnutné považovať za ďalšie zbytočné prieťahy v predmetnom konaní, ktoré zapríčinil okresný súd vydaním nepreskúmateľného rozsudku.»

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré začalo v roku 2006.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh na určenie neplatnosti dražby doručený 28. apríla 2006. Spor o príslušnosť vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že rozhodol, že vo veci je príslušný okresný súd.

Okresný súd dosiaľ vo veci štyrikrát meritórne rozhodol (10. apríla 2008, 18. novembra 2010, 10. januára 2013 a 29. januára 2015), pričom krajský súd ako súd odvolací trikrát zrušil rozsudok okresného súdu a trikrát mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný súd na pojednávaní 10. apríla 2008 pripustil zmenu návrhu z 21. augusta 2006 a zastavil konanie týkajúce sa predbežného opatrenia vo vzťahu k odporcom vo 4. a 5. rade.

Na základe podaného odvolania odporcov v konaní krajský súd uznesením č. k. 2 Co 163/2008-179 z 12. februára 2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 18. novembra 2010 rozhodol tak, že pripustil zmenu návrhu z 18. novembra 2010 a návrh sťažovateľov zamietol. Na základe odvolania sťažovateľov krajský súd uznesením č. k. 2 Co 70/2011-317 z 12. marca 2012 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu 17. mája 2012 vrátil na ďalšie konanie.

V súvislostiach danej veci ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 248/2013 zo 7. augusta 2013 vyslovil porušenie základného práva odporcu v 5. rade (ako sťažovateľa) v namietanej veci na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Po rozhodnutí okresného súdu z 29. januára 2015, ktorým okresný súd žalobu zamietol, a podaní odvolania zo strany sťažovateľov vo veci koná krajský súd ako odvolací súd.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci, zo samotnej dĺžky napadnutého konania takmer deväť a pol roka, ale aj z priebehu konania v tomto období poznačenom predovšetkým neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, ktorý dosiaľ nedokázal účinne ustáliť a vyhodnotiť právnu situáciu sťažovateľov, uzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 23 C 103/2006 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 23 C 103/2006 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 23 C 103/2006, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd priznal sťažovateľke v 1. rade sumu 3 000 € a sťažovateľom v 2. a 3. rade každému po 1 500 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Jozefom Urbánkom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia vyčíslili trovy konania sumou 1 097,37 € za tri úkony právnej služby urobené právnym zástupcom sťažovateľov (zvýšenie sumy požadovanej úhrady trov konania o daň z pridanej hodnoty nedoložil právny zástupca preukázaním skutočnosti, že je platiteľom DPH).