II. ÚS 717/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 717/2014­23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta o sťažnosti , , zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Papcunom, Vajanského 5270/1A, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 323/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25 C 146/2007), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Papcunom, Vajanského 5270/1A, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 323/2008 [(ďalej aj „napadnuté konanie“); pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25 C 146/2007].

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ 30. októbra 2007 doručil Okresnému súdu Trnava návrh, ktorým sa domáhal určenia, aby obchodnej spoločnosti (ďalej len „odporca“), bola uložená povinnosť zaplatiť „náhradu mzdy plavčíka od 10. 06. 2006 do 12. 08. 2006... od 13. 08. 2006 do 20. 10. 2006“, ako aj povinnosť zaplatiť „za dodaný materiál vo výške... 110,45 €“ a jednorazovo uhradiť „stratu výšky dôchodku v sume 487,20 €“. Dňa 1. januára 2008 došlo v súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava (odovzdávajúci súd, pozn.) na okresný súd (nadobúdajúci súd, pozn.).

S odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej „majú vnútroštátne súdy tiež prihliadať na osobu účastníka konania a zvýšenú pozornosť venovať napr. tým konaniam, v ktorých vystupujú ľudia chorí alebo starí“, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti prihliadol taktiež na skutočnosť, že „mal v čase podania žaloby 62 rokov, kým v súčasnej dobe má 69 rokov“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/323/2008 porušené bolo. 2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C/323/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume predstavujúcej 750,00 € (slovom: sedemstopäťdesiat eur), ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

jeho podanie nebolo dostatočne určité. Návrh bol Okresnému súdu Trnava doručený 30. 10. 2007 a vec bola pridelená sudkyni . Z dôvodu prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňa 1. 1. 2008 postúpaná Okresnému súdu Piešťany a pridelená sudcovi , ktorý mal od 1. 1. 2008 pridelených celkovo 572 vecí v pojednávacej agende (C 364 vecí + Cb 112 vecí + P 96 vecí), pričom z toho bolo 277 vecí reštančných. Z dôvodu dlhšie ako 6 týždňov trvajúcej práceneschopnosti zákonného sudcu bola daná právna vec dňa 18. 9. 2009 pridelená sudkyni , pričom tak bolo prerozdelených okolo 550 vecí zákonného sudcu v agende C, Cb a P medzi 7 sudcov.

Z dôvodu návratu zákonného sudcu z dočasného pridelenia od 1. 5. 2011 bola daná právna vec opätovne vrátená do jeho senátu dňom 2. 5. 2011. V oboch prípadoch sudcovia, ktorým bol spis pridelený nestihli vykonať žiadny úkon, nakoľko každý civilný sudca mal v tom čase cez 500 nevybavených vecí vo vlastnej agende, pričom prednostne musel konať vo veciach registra P, resp. nemal možnosť všetky pridelené veci naštudovať a konať v nich, nakoľko mal rozpojednávané aj veci vo vlastnej agende. K tomuto si dovoľujem podotknúť, že prerozdelenie spisov v čase jeho dlhodobej neprítomnosti (PN, resp. dočasné pridelenie) nebolo len formálne, nakoľko v mnohých veciach takto prerozdelených sa konalo aj rozhodlo zastupujúcimi sudcami, avšak vzhľadom na množstvo prerozdelených vecí ako aj stav vecí v senátoch sudcov, nebolo možné konať vo všetkých veciach.

Voči tomuto uzneseniu navrhovateľ podal 11. 9. 2012 odvolanie, ktoré bolo 30. 11. 2012 predložené odvolaciemu súdu, ktorý 19. 2. 2013 odmietajúce uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu navrhovateľovi v apríli 2013 dal sudca 5. 12. 2013 predložiť spis vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád návrhu v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, čo bolo realizované 30. 5. 2014. Navrhovateľ podanie doplnil 19. 6. 2014. Dňa 12. 9. 2014 sudca vo veci vytýčil pojednávanie na 10. 12. 2014. Vzniknuté prieťahy v konaní boli spôsobené zaťaženosťou sudcov, konajúcich vo veci, teda objektívnymi okolnosťami, ktoré nebolo možné riešiť ani zmenou organizácie práce na súde z dôvodu zaťaženosti celého súdu. Nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany sudcami už od jeho znovuobnovenia od 1. 1. 2008, kedy na súde pôsobilo len 7 sudcov, hoci súdy s porovnateľne veľkým územným obvodom mali priemerne 15 sudcov, viedlo k neprimeranej

za následok objektívne prieťahy v konaniach, ako aj dlhé obdobia medzi jednotlivými úkonmi. Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 323/2008.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu, ktorým sa sťažovateľ proti odporcovi domáha „náhrady mzdy plavčíka“, ako aj náhrady „za dodaný materiál vo výške... 110,45 €“ a jednorazovej úhrady „straty výšky dôchodku v sume 487,20 €“. Obdobné spory v zásade tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Z konkrétnych okolností daného prípadu vyplýva, že okresný súd v posudzovanej veci zatiaľ vykonal len prvotné úkony, pričom v zásade nepristúpil ešte k vykonávaniu dokazovaniu a k s tým spojenému právnemu posúdeniu skutkového stavu pre rozhodnutie v merite veci. Za týchto okolností prípadná skutková alebo právna zložitosť veci nemohla mať relevantný vplyv na doterajší priebeh konania. Ústavný súd poznamenáva, že ani okresný súd nenamieta, že vo veci sťažovateľa ide o skutkovo a právne zložitý spor. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 323/2008 k zbytočným prieťahom.

Ako neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu, ktorý musel v zmysle uznesenia krajského súdu sp. zn. 24 Co 512/2012 z 19. februára 2013 sťažovateľa opätovne vyzývať na odstránenie nedostatkov podania (vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 C 323/2008 z 22. augusta 2012, ktorým odmietol podanie sťažovateľa doručené mu 30. októbra 2007 a doplnenie podania zo 14. júna 2012, podľa názoru krajského súdu nespĺňalo požiadavky riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP, a preto ním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa konať pred súdom).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o vysokom nápade a personálnom poddimenzovaní ústavný súd neakceptoval. Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či námietka častých zmien zákonných sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy, či dokonca technická nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. III. ÚS 140/07).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, ako aj jeho absolútnou nečinnosťou v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 323/2008 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, charakteru neefektívnej a nesústredenej činnosti a období absolútnej nečinnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume požadovanej sťažovateľom bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. Milošom Papcunom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 134 €, čo predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 284,08 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).