II. ÚS 73/2015

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MONAQ Leasing, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 28/2013 z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. , LV pre k. ú. a LV pre k. ú. (spolu ďalej len „nehnuteľnosti“).

4. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode rôznych krajských súdov a okresných súdov, preto sťažovateľka pri určovaní miestnej príslušnosti, vychádzajúc podľa jej názoru z nejednoznačnej dikcie § 11 ods. 2 v spojení s § 88 ods. 1 písm. h) OSP, nemala podľa vlastného presvedčenia inú možnosť, ako z procesnej opatrnosti podať návrhy na nariadenie predbežného opatrenia na rôzne okresné súdy, v obvode ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti, pri ktorých Poštová banka, a. s., oznámila začatie výkonu záložného práva.

5. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 9 Cb 232/2012­323 z 12. decembra 2012 nariadil predbežné opatrenie. Na odvolanie odporcu proti prvostupňovému uzneseniu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 13 Cob 16/2013­1442 z 19. februára 2013 napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš ako vecne správne potvrdil za súčasného vykonania opravy výrokovej časti prvostupňového uznesenia. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš a uznesenie Krajského súdu v Žiline a konanie zastavil.

6. Sťažovateľka skutkový stav a svoje námietky proti napadnutému uzneseniu zhrnula takto: «Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhovel návrhu sťažovateľa a Uznesením OS LM nariadil predbežné opatrenie tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že konanie o nariadení predbežného opatrenia vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš bolo spomedzi ostatných konaní začaté ako prvé. Následne Krajský súd v Žiline sa stotožnil so závermi Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Uznesenie OS LM Uznesením KS v ZA ako vecne správne potvrdil. ...

V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami zákona má sťažovateľ za to, že v konaní na Okresnom súd Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/116/2012, vznikla prekážka litispendencie, ktorá bránila konajúcemu súdu rozhodnúť, avšak konajúci na danú skutočnosť neprihliadol a rozhodol Uznesením OS DS, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2012. ... Základný predpoklad prekážky res iudicata je existencia rozhodnutia v rovnakej veci. Z toho dôvodu je dôležité porovnať predmety konaní, o ktorých rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš na jednej strane a Okresný súd Dunajská Streda na strane druhej. Nemôže preto bez povšimnutia ostať skutočnosť, že priznaniu účinkov res iudicata, spomínanému rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda, bráni i skutočnosť, že počas plynutia lehoty na podanie odvolania voči Uzneseniu OS DS boli sťažovateľovi a Poštovej banke v dňoch 06.12.2012, 07.12.2012 a 12.12.2012 doručované upovedomenia o postúpení veci, o ktorých súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol dňa 30.11.2012. Z dôvodu postúpení niektorých častí pôvodného predmetu konania bol predmet konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš značne zúžený v porovnaní s pôvodným návrhom. Sťažovateľ má ďalej za to, že postúpením veci z Okresného súdu na Liptovský Mikuláš na iné súdy vznikol procesný stav, ktorý bráni priznať Uzneseniu OS DS účinky veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu ku predmetu konania so sp. zn. 9Cb/232/2012 vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš po postúpení niektorých častí pôvodného konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Rovnako, Uznesením OS DS bolo rozhodnuté iba o pôvodnom návrhu sťažovateľa, bez zohľadnenia jeho následného rozšírenia. Návrh na rozšírenie predmetu konania bol Okresnému súdu Dunajská Streda doručený dňa 03.12.2012 ešte pred doručením Uznesenia OS DS. Okresný súd Dunajská Streda rozhodol o rozšírení návrhu uznesením, č. k. 11Cb/116/2012­529, zo dňa 20.01.2014. Sťažovateľovi nedá nespomenúť, že kým pôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý zákonným sudcom do 4 dní od doručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o rozšírení návrhu rozhodoval ten istý zákonný sudca viac než rok.

Je zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda sa nezaoberal bližšie podmienkami konania a neskúmal teda ani existenciu prekážky litispendencie. Rozhodnutie, od ktorého sa odvodzuje vznik prekážky res iudicata (Uznesenie OS DS), je preto postihnuté prekážkou litispendencie, t. j. nie je možné podľa názoru sťažovateľa prihliadať na účinky prekážky res iudicata podľa § 159 ods. 3 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že Uznesenie OS DS bolo z dôvodu prekážky litispendencie, ktorú súd protiprávne ignoroval, nezákonné, nemôže z neho žiaden účastník odvodzovať zákonné právo. Platí zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. V súvislosti s vyššie uvedeným je namieste poukázať na to, že existenciou prekážky litispendencie, úlohou ktorej je zabrániť výskytu dvojakých, či viacerých obsahovo nezhodných rozhodnutí o tej istej veci (v súlade so zásadou „ne bis in dem“) v predmetnej veci, sa Okresný súd Dunajská Streda nezaoberal vôbec. Sťažovateľ má za to, že jednotlivé prekážky a podmienky konania o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej korelácii. ... Posudzovaním prekážky res iudicata je potrebné sa prioritne zaoberať pri konaní o novom návrhu, nie pri paralelne prebiehajúcich konaniach, ktoré boli začaté v ten istý deň. V posudzovanom prípade je v prvom rade nevyhnutné posudzovať prekážku litispendencie, pričom je zjavné, že Okresný súd Dunajská Streda, na rozdiel od iných súdov rozhodujúcich o návrhoch sťažovateľa, možný vznik tejto prekážky vôbec neskúmal. ... Sťažovateľ má za to, že za takéhoto stavu len Okresný súd Liptovský Mikuláš bol v konaní so sp. zn. 9Cb/232/2012 oprávnený rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nehnuteľnosťou v jeho obvode, ako i o ostatných výrokoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. iné okresné súdy, na ktoré bol návrh doručený neskôr, vrátane Okresného súdu Dunajská Streda, nemali právomoc rozhodovať o nehnuteľnosti na LV k. ú. ako aj o ostatných výrokoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorých už rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš... NS SR sa však s argumentáciou Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu v Žiline nestotožnil a pri rozhodovaní sa opieral výlučne o neodstrániteľnú podmienku res iudicata, ktorá vznikla navyše neskôr, ako neodstrániteľná podmienka litispendencie. Bez akéhokoľvek relevantného dôvodu tak NS SR „zvýhodnil“ jednu neodstrániteľnú podmienku pred druhou, napriek tomu, že zákon žiadnej podmienke konania výhodnejšie postavanie nepriznáva. ...»

8. K porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla: «V konaniach o nariadení predbežného opatrenia vedených medzi sťažovateľom na strane žalobcu a Poštovou bankou ako žalovaným bola osoba zákonného sudcu jednoznačne určená doručením prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Vec bola pridelená Mgr. Slavomíre Mlynarčíkovej, ktorá je v tomto konaní zákonným sudcom oprávneným rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V ostatných konaniach mali pridelení sudcovia rozhodnúť procesným zastavením konania vzhľadom na prekážku litispendencie. Nie je predsa možné, aby o tom istom návrhu rozhodovalo viacero zákonných sudcov súčasne. NS SR na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal. Svojím Uznesením NS SR „schválil“ skutočnosť, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol nezákonný sudca, namiesto zákonne prideleného sudcu Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Rozhodnutím NS SR boli porušené ústavné práva sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi, nakoľko „schválením“ Uznesenia OS DS, ktoré bolo vydané nezákonným sudcom, NS SR súčasne odňal vec z rozhodovania zákonnému sudcovi, ktorý bol ako prvý pridelený v konaní o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Okresný súd Dunajská Streda bol povinný konanie z dôvodu prekážky litispendencie zastaviť a nie o ňom meritórne rozhodovať. NS SR sa s nesprávnym postupom Okresného súdu Dunajská Streda stotožnil, čím konvalidoval porušenie ústavných práv sťažovateľa.»

Dunajská Streda č. k. 11 Cb [116]/2012 223 zo dňa 30. 11. 2012, Okresného súdu Prievidza č. k. 14 Cb 177/2012 322 zo dňa 10. 12. 2012 a Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6 C 234/2012 81 zo dňa 20. 12. 2012, ktorých existencia podľa jeho tvrdenia zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., je jednou z neodstrániteľných prekážok konania a bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O. s. p.). Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov konania alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Tento účel zabezpečuje Občiansky súdny poriadok negatívnou podmienkou konania požiadavkou, aby rozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v zmysle § 83 O. s. p. alebo právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. I keď sú tieto ustanovenia zaradené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku („Konanie v prvom stupni“), je na dosiahnutie účelu zákona sledovaného inštitútom predbežného opatrenia potrebné aplikovať ich primerane aj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania.

po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie), ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania.

KN parc. č. , o výmere 598 m2, zastavané plochy a nádvoria, C KN parc. č. , o výmere 3397 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavby: súp. č. , na parc. č. , sklad plyn fl., súp. č. , na parc. č. , prístrešok O. K., súp. č. , na parc. č. , sušiareň, súp. č. , na parc. č. , sklad, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 023/05/550088/A/006 zo dňa 28. 11. 2005, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 2. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložných práv, pôvodne zabezpečujúcich Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 zo dňa 28. 11. 2005 a Zmluvu o úvere č. 021/06/550088 zo dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 3. uložiť odporcovi zákaz konať v mene navrhovateľa, ako aj vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k zmene vlastníctva vyššie označených nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 4. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov

Agátou Wiegerovou, so sídlom Notárskeho úradu Lamačská cesta 3, Bratislava, dňa 28. 11. 2005, pod č. N 220/2005, Nz 57697/2005, NCRls 57120/2005, z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou, dňa 31. 10. 2006, pod č. N 271/2006, Nz 42977/2006, NCRls 42834/2006, a to najmä podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11 Cb 116/2012, navrhovateľ sa aj v tomto konaní domáhal voči odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi rovnaké povinnosti, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v obidvoch porovnávaných konaniach je daná totožnosť účastníkov konania, ako a i totožnosť predmetu konania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 11 Cb [116]/2012 223 zo dňa 30. 11. 2012 návrh navrhovateľa zo dňa 23. 11. 2012 na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich

samej. Na základe vyššie uvedeného mal navrhovateľ za to, že táto podmienka je splnená, keďže realizáciou záložného práva dôjde k vzniku škody, resp. spôsobeniu inej ujmy navrhovateľovi a tretím subjektom. Rovnako tak nariadením predbežného opatrenia o zákaze výkonu záložného práva sa zabezpečí účel konania.

predbežné opatrenie je primerané povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v spravodlivej rovnováhe. Navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci samej domáhať určenia zániku záložného práva“ (. . .)

Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že táto podmienka je splnená, keďže realizáciou záložného práva dôjde k vzniku škody, resp. spôsobeniu inej ujmy navrhovateľovi a tretím subjektom. Rovnako tak nariadením predbežného opatrenia o zákaze výkonu záložného práva sa zabezpečí účel

Vzhľadom na určitú nerovnováhu vo vzťahu navrhovateľa ako klienta banky voči odporcovi ako banky, ako aj na samotnú povahu a právnu úpravu záložného práva, je predbežné opatrenie jediným účinným právnym prostriedkom (spôsobom), ako možno odporcovi zakázať vykonať úkony, ktoré by zaťažili práva tretích osôb, spôsobili značnú ujmu navrhovateľovi vrátane vzniku majetkovej i nemajetkovej škody; z tohto dôvodu predbežné opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality predbežné opatrenie je primerané povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v spravodlivej rovnováhe. Navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci samej domáhať určenia zániku záložného práva“ (str. 6 7 návrhu). Vyplývajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ v obidvoch konaniach vedených tak na Okresnom súde Dunajská Streda, ako aj na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, založil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na identických skutkových okolnostiach, z ktorej skutočnosti je zrejmé, že k zmene pomerov po zamietnutí návrhu navrhovateľa Okresný súdom Dunajská Streda nedošlo. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11 Cb [116]/2012

1442 zo dňa 19. 02. 2013, právoplatné dňom 04. 03. 2013). Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa síce prekážka právoplatne rozhodnutej veci neexistovala, keďže vyššie označené uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sa stalo právoplatným až dňa 22. 12. 2012, ale stalo sa tak v čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní odporcu. Na prekážku právoplatne rozhodnutej veci je potrebné prihliadať v každom štádiu konania a jej existencia má za následok, že konanie musí byť zastavené v ktoromkoľvek štádiu konania. Keďže táto vada konania existovala v čase rozhodovania odvolacieho súdu v predmetnej veci, je nepochybné, že pre existenciu tejto prekážky ako dôsledku materiálnej povahy právoplatného rozsudku a splnenia totožnosti veci v obidvoch súdnych konaniach, malo byť konanie vo veci navrhovateľa vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš,

Na základe uvedeného je zrejmé, že vo veci konajúce súdy zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. d/ O. s. p. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré dovolací súd viedli k záveru, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj prvostupňové uznesenie, je potrebné zrušiť, dovolací súd neskúmal ďalšie námietky dovolateľa týkajúce sa vád konania ... S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dovolaním napadnuté

uznesenie

odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 3 veta prvá. § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. zrušil. Súčasne podľa § 104 ods. 1 O. s. p. konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavujúcej neodstrániteľnú prekážku konania, zastavil.»

III.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie. Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

17. Inak povedané, povinnosť súdu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia rozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad vzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného prostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 OSP)], obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

18. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

Závery ústavného súdu vo veci samej

K prekážke litispendencie 19. V rámci logickej výstavby konklúzií ústavného súdu k námietkam sťažovateľky v rámci predbežného prerokovania sťažnosti je nutné zaoberať sa na prvom mieste námietkou, že najvyšší súd bol v rámci svojho postupu a rozhodovania veci povinný zohľadniť skutočnosť, že Okresný súd Dunajská Streda nebol oprávnený z dôvodu prekážky skôr začatého konania o tej istej veci na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (t. j. z dôvodu litispendencie) rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a bol povinný konanie pred ním zastaviť.

22. „Vecou“ bol v tomto prípade návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručený z hľadiska času najskôr na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Od momentu doručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ktorým sa začalo konanie – § 79 ods. 1 v spojení s § 82 ods. 1 OSP) vznikla vo vzťahu ku konaniam na ostatných okresných súdoch, ktorým bol v ten istý deň doručený totožný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážka skôr začatého konania, a teda prekážka litispendencie sa vzťahovala i na konanie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 až do momentu, kedy by odpadla prekážka konania napríklad tým, že by Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil vec v časti týkajúcej sa nehnuteľností v obvode Okresného súdu Dunajská Streda tomuto súdu (§ 105 ods. 2 OSP). Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 nadobudlo právoplatnosť 22. decembra 2012. Sťažovateľka nepodala proti tomuto uzneseniu Okresnému súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 odvolanie a nenamietala prekážku litispendencie v odvolacom konaní.

23. Hic et nunc ústavný súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým prináležia práva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjekty právnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené a nespoliehať sa na ochranársku ruku paternalistického štátu (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 1106/08 z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a využil prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (porov. II. ÚS 213/09, IV. ÚS 57/2011, IV. ÚS 349/2011).

25. Najvyšší súd v konaní o dovolaní napadnutým uznesením však rozhodol o dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline č. k. 13 Cob 16/2013­1442 z 19. februára 2013, ktorý tento rozhodol o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9 Cb 232/2012­323 z 12. decembra 2012. Ako už ústavný súd konštatoval, námietku litispendencie bola sťažovateľka oprávnená vzniesť v odvolacom konaní proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012. Najvyšší súd, preskúmavajúc rozhodnutie Krajského súdu v Žiline súvisiace s rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nemohol prihliadať na skutočnosť, že Okresný súd Dunajská Streda konal o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako celku, napriek tomu, že o identickom návrhu ako celku sa začalo skôr konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, keďže otázka prekážky litispendencie sa vzťahovala na konanie pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 a potenciálne odvolacie konanie voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012.

26. Inak povedané, otázka litispendencie vyvstala v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 (a vzťahovala sa i na prípadné odvolacie konanie voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012), a nie v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 9 Cb 232/2012 (a nevzťahovala sa na odvolacie či dovolacie konanie voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9 Cb 232/2012­323 z 12. decembra 2012). V prípade právoplatného uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 bol najvyšší súd povinný zohľadniť toto právoplatné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda a nemohol zohľadniť prekážku litispendencie, ktorá vyvstala pred už právoplatne skončeným konaním pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012. Najvyšší súd v tomto smere nijako nepochybil.

29. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom konaní prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne rozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o (i) ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka (ii) rovnakého predmetu konania a (iii) tých istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetom pôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok v novom konaní právne kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3199/2009 z 23. februára 2011).

31. Čo sa týka prekážky rei iudicatae a právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej [pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo 16. mája 2011 (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011, stanovisko č. 25); uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 249/2010 z 13. mája 2010, nález ústavného súdu IV. ÚS 256/2012 z 18. septembra 2012]. Zohľadniac tieto závery, sa ústavný súd už v minulosti k obdobnému skutkovému stavu ako vo veci sťažovateľky vyjadril takto: „... v prípade, že účastník podá viacero obsahovo identických návrhov paralelne (teda pôjde o samostatné návrhy vedené ako samostatné konania pod odlišnými spisovými značkami) z tých istých dôvodov, týkajúcich sa tej istej veci, medzi tými istými účastníkmi bezo zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, je potom podľa názoru ústavného súdu prípustné, aby súd po posúdení rozhodných okolností rozhodol o tom, že skoršie právoplatné rozhodnutie súdu o jednom z týchto podaných návrhov na vydanie predbežného opatrenia za splnenia už uvedených podmienok totožnosti veci tvorí prekážku res iudicata.“ (pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 9/2012 zo 17. januára 2012)

K enunciátu uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda 33. Pre komplexnú odpoveď na všetky otázky implikované v prerokovávanej veci v súvislosti s prekážkou veci právoplatne rozhodnutej ústavný súd obracia pozornosť na

výrok

uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012. Kľúčovou v tomto smere je otázka, či znenie výroku uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 nepripúšťa interpretáciu, podľa ktorej by sa výrok (v širšom celé uznesenie) vzťahoval iba na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obvode Okresného súdu Dunajská Streda [§ 88 písm. h) OSP], čím by pri neexistencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obvode iných okresných súdov boli tieto oprávnené rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v týchto častiach, a naopak, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu by bolo nutné považovať za svojvoľné z dôvodu ignorovania skutkového a právneho stavu veci.

34. Podľa § 155 ods. 1 prvej vety OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Podľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

35. Enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia súdu. Výrok je konštitutívnou a esenciálnou súčasťou súdneho rozhodnutia, v ňom konajúci súd vyjadruje svoj záväzný úsudok o predmete konania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, ako súd rozhodol (porov. uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. júna 2012 alebo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 335/2009 z 18. augusta 2010). Po obsahovej stránke musí výrok spĺňať atribút jasnosti, zrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.

38. Z výroku i z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 je zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu ku všetkým v návrhu uvedeným nehnuteľnostiam, t. j. i vo vzťahu k tým, ktoré sa nenachádzajú v obvode Okresného súdu Dunajská Streda a ktoré boli v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvedené a špecifikované (ide napr. o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Bratislava – Staré Mesto, Spišská Nová Ves, Senec, Partizánske, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Prievidza, Humenné a iné v rámci celého územia Slovenskej republiky). Právoplatnosť uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 teda vytvorila prekážku právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) veci pre ostatné neskončené konania o tom istom sťažovateľkinom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na ostatných okresných súdoch, aj čo sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v obvodoch týchto iných okresných súdov. Aj v tomto smere tak zostáva napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ústavne akceptovateľné a nesvojvoľné.

K účinkom právoplatnosti rozhodnutia vychádzajúceho z nesprávneho posúdenia veci 39. Poslednou nezodpovedanou zostáva otázka, ako sa postaviť k právoplatnému výroku (v širšom rozhodnutiu), ktorý je zjavne nezákonný, napr. preto, že konajúci súd rozhodol v rozpore so svojou zákonom vymedzenou príslušnosťou či priznanou právomocou, alebo vo veci rozhodoval a právoplatne rozhodol nezákonný sudca a pod.

43. Na účely ochrany a aplikácie týchto legitímnych záujmov právny poriadok konštruuje konkrétny systémy ochrany.

44. Pre účely aplikácie princípu spravodlivého súdneho konania slúži inštitút inštančnosti súdneho konania pred všeobecnými súdmi, ďalej katalóg opravných prostriedkov (riadnych a mimoriadnych), suspenzívny účinok podaného odvolania, kasačné právomoci nadriadených súdov a pod. Preferuje sa teda požiadavka spravodlivého súdneho konania a rozhodnutia konkrétnej veci pred princípom právnej istoty účastníkov konania, a teda záujmom na odstránení právnej neistoty.

46. Na základe uvedených konklúzií ústavný súd konštatuje, že právoplatné

uznesenie

Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 bolo potrebné i napriek pochybnostiam o správnom zistení skutkového stavu veci a miestnej príslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k v návrhu označeným nehnuteľnostiam považovať za prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre postup ostatných okresných súdov a krajských súdov o tom istom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Napadnuté

uznesenie

najvyššieho súdu túto skutočnosť reflektuje, najvyšší súd správne posúdil právoplatné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 ako prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre ďalšie súdne konania o tom istom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a jeho závery sú ústavne aprobovateľné, nesvojvoľné a nemožno konštatovať neústavný zásah do sťažovateľkou označených práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Záver 47. Úloha ústavného súdu sa v konaní podľa čl. 127 ústavy obmedzuje predovšetkým na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len v miere posúdenia, či tieto sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).