II. ÚS 751/2014

Základné právo Poľnohospodárskeho družstva Agrotrend Trnové na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 381/2007 p o r u š e n é b o l i .

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 381/2007 p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Poľnohospodárskemu družstvu Agrotrend Trnové priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Poľnohospodárskemu družstvu Agrotrend Trnové priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Haneca, Hruštiny 602, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplynul takýto priebeh namietaného konania: „17. 08. 2000 ­ Okresný súd Žilina vydal uznesenie, ktorým vyzval Ing. Paura na odstránenie vád podania 14. 08. 2001 ­ Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení konania Nc 451/99­41 15. 08. 2001 ­ bola podaná na Okresný súd Žilina žaloba o určenie vlastníckeho práva s dátumom vyhotovenia 14. 08. 2001 ako splnenie výzvy súdu zo dňa 17. 08. 2000, ktorou bola zmenená a doplnená pôvodne podaná žaloba 20. 08. 2001 ­ navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania 07. 11. 2001 ­ Krajský súd v Žiline uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina o zastavení konania 14. 02. 2002 ­ navrhovateľ 169/ podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline 6Co/2719/01 zo dňa 07. 11. 2001 11. 09. 2002 ­ Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok, ktorým sporné nehnuteľnosti vylúčil z konkurznej podstaty sťažovateľa ako úpadcu (č. l. 208) 27. 11. 2003 ­ Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok 3Cdo 7/03, ktorým

uznesenie

Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 11. 2001 zn. 6Co/2719/01 v napadnutej časti týkajúcej sa navrhovateľa 169/ zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie 15. 04. 2004 ­ Krajský súd v Žiline vyzval advokátku Mgr. Zuzanu Karkóovú na doloženie splnomocnení na zastupovanie uvedených žalobcov 05. 05. 2004 ­ advokátka Mgr. Zuzana Karkóová splnila výzvu súdu, zmenila návrh na začatie konania; súdu bolo podanie doručené dňa 06. 05. 2004 31. 10. 2005 ­ Krajský súd v Žiline uznesením 6Co/66/2004­210 zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. Nc/451/99­41 z 14. 08. 2001 v časti týkajúcej sa navrhovateľa 169/ a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súd na ďalšie konanie 02. 10. 2006 ­ Okresný súd Žilina žiadal REGOB v Banskej Bystrici o zistenie trvalého a prechodného pobytu 07. 11. 2006 ­ REGOB v Banskej Bystrici vybavil žiadosť a jej vybavenie bolo doručené Okresnému súdu Žilina

Podľa sťažovateľa „Prístup súdu v tejto veci je zrejmý aj z lehoty a spôsobu vybavenia sťažnosti. Hoci bola vybavená v maximálnej zákonnej lehote troch mesiacov, súd konštatuje výlučne dva problémy. Jeden s doručovaním účastníkom, ktorý môže vyriešiť využitím procesných ustanovení a druhým je zvýšená zaťaženosť súdu, ktorá však nie je zákonom akceptovateľným dôvodom na nečinnosť. Podľa vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu mal byť do konca augusta 2014 vykonaný ďalší procesný úkon. Napriek tomu je okresný súd aj naďalej nečinný. K dnešnému dňu vypracovania sťažnosti t. j. 3. 9. 2014 mi nebola zo súdu doručená žiadna písomnosť týkajúca sa toho zásadného procesného úkonu, ktorý ma zabezpečiť plynulosť konania. Súdny spor trvá od roku 1999. Po vrátení veci z Krajského súdu v Žiline uznesením zo dňa 31. 10. 2005 okresný súd vo veci plynule nekoná a od roku 2011 nekoná vôbec, čím vznikajú prieťahy. Súd v primeranom čase riadne nerozhodol a jeho neefektívna činnosť nevedie k odstráneniu právnej neistoty medzi účastníkmi. Má pritom zákonné prostriedky na postup vedúci k rozhodnutiu v merite veci. Dlhotrvajúci súdny spor nás obmedzuje v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä ich nie je možné predať. Každý záujemca o kúpu po zistení, že budovy sú predmetom súdneho konania, stratí záujem. Súdny spor je poznačený aj na liste vlastníctva k. ú. . Budovy chátrajú a ich trhová hodnota neustále klesá. Nikto nie je ochotný investovať žiadne finančné prostriedky do nehnuteľností, ktoré sú predmetom vlastníckej žaloby a ani takéto nehnuteľnosti odkúpiť. Speňažením majetku by sme mohli vyrovnať aj exekučné konania, ktoré sú proti nám vedené. Čím dlhšie trvajú, tým viac narastajú trovy exekúcie. V danom spore sme v postavení žalovaného a našim prístupom nespôsobujeme prekážky v konaní.“.

4.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla: „Čo sa týka vecnej stránky, v prílohe Vám zasielame vyjadrenie zákonného sudcu, s ktorými sa bez ďalšieho stotožňujeme, pričom poukazujem na zložitosť veci a predmet sporu – určenie spoluvlastníckych podielov a na počet účastníkov konania – 226 navrhovateľov a 139 odporcov. Zároveň poukazujem v prípade konštatovania prieťahov v konaní aj napriek premetu konania a počtu účastníkov konania, na nedostatočné personálne obsadenie tunajšieho súdu vzhľadom na ročný nápad vecí (cca 57.000 vecí pri výkone +/­ 32 sudcov), čo skonštatovala aj ombudsmanka. Je nepochybné, že táto situácia nemôže byť na úkor účastníkov konania, ale samozrejme ani na úkor samotných sudcov tunajšieho súdu, ktorí na úkor svojho zdravia a voľného času sa snažia konať tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, resp. ich minimalizovať, pričom na túto situáciu tunajšieho súdu opakovane poukazujeme na príslušných orgánoch, (sudcovia tunajšieho súdu konajú aj počas víkendov, pojednávajú viac ako 2x týždenne...)

Z uvedeného je zrejmé, že nie vždy je možné konať bez prieťahov za takého stavu, čo žiadame zohľadniť a v danom prípade žiadame zohľadniť a zložitosť veci a počet účastníkov konania. Zároveň Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

«... už ustálená judikatúra Ústavného súdu SR odpovedá jednoznačne na ich argumenty, ktoré vo vyjadreniach uvádzajú,... napr. už Nález II. ÚS 48/96 uvádza: „Počet účastníkov konania nie je dôkazom zložitosti veci. Problémy v zabezpečení prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní tiež nemožno kvalifikovať ako dôvod na hodnotenie veci ako zložitej“, ... Nález III. ÚS 62/06 uvádza: „Ústavný súd SR pri preskúmavaní dĺžky konania na Najvyššom súde SR zohľadnil, že predmetom konania bola zložitá právna otázka, avšak lehota presahujúca obdobie 3 rokov je ústavne neakceptovateľná doba na riešenie akejkoľvek zložitej právnej otázky“, ... Nález I. ÚS 89/99 uvádza: „Za konanie so zbytočnými prieťahmi možno označiť taký postup súdu, ktorý neprispieva k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania“.»

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľa ústavný súd zistil tento priebeh a stav namietaného konania: Dňa 28. mája 1999 „Majetkoví podielníci PD Agrotrend Trnové“ podali na okresnom súde návrh proti sťažovateľovi. Dňa 17. augusta 2000 okresný súd uznesením vyzval navrhovateľov na odstránenie nedostatkov podania v lehote 10 dní pod hrozbou zastavenia konania. Dňa 11. apríla 2001 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania. Dňa 16. mája 2001 okresný súd predĺžil lehotu na doplnenie a opravu návrhu do 31. júla 2001. Dňa 14. augusta 2001 okresný súd uznesením zastavil konanie. Dňa 15. augusta 2001 navrhovatelia v 1. až 226. rade doručili žalobu o určenie vlastníckeho práva proti sťažovateľovi zastúpenému správcom konkurznej podstaty Mgr. Miroslavom Hanecom (ďalej len „správca“) a odporcom v 2. až 139. rade (spolu ďalej len „odporcovia“). Dňa 20. augusta 2001 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. Dňa 16. októbra 2001 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľov. Dňa 7. novembra 2001 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 2719/01 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. januára 2002). Dňa 9. januára 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. októbra 2007 sa uskutočnil informatívny výsluch, na ktorom účastníci uviedli, že mimosúdna dohoda nie je možná. Dňa 22. novembra 2007 právna zástupkyňa navrhovateľa splnila výzvu okresného súdu z 11. septembra 2007. Dňa 14. marca 2008 okresný súd prostredníctvom príslušných matrík zisťoval miesto a dátum úmrtia zosnulých odporcov. Zároveň prostredníctvom registra obyvateľov a polície zisťoval pobyt ďalších odporcov. Dňa 2. apríla 2008 okresný súd požiadal Obecný úrad Bzince pod Javorinou o doručenie úmrtného listu zosnulého odporcu. Dňa 9. decembra 2008 okresný súd pripojil spis okresného súdu sp. zn. 2 D 1321/05. Dňa 23. marca 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom o doručenie právoplatného dedičského rozhodnutia vo veci sp. zn. 13 D 985/2002. Dňa 22. apríla 2009 okresný súd zisťoval prostredníctvom polície a samosprávy pobyt právnej nástupkyne odporcu (výsledok lustrácií bol negatívny). Dňa 6. decembra 2011 okresný súd prostredníctvom registra obyvateľov a samosprávy zisťoval pobyt 8 odporcov (výsledok lustrácií negatívny, 1 odporkyňa zomrela). Dňa 3. septembra 2014 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby v lehote 30 dní oznámila, či trvá na podanom návrhu, resp. na oznámenie podstatných zmien týkajúcich sa účastníkov konania tak, aby súd mohol pokračovať v konaní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto posudzovanú vec ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Napokon, okresný súd aj napriek takmer 16 rokov trvajúcemu konaniu dosiaľ nepristúpil k meritórnemu prerokovaniu sporu, vec zatiaľ právne neposudzoval, vo veci nebolo nariadené jediné pojednávanie, pričom okresný súd vo veci nevydal jediné meritórne rozhodnutie. Ústavný súd preto nemohol súhlasiť s obranou okresného súdu, že dôvodom doterajšej dĺžky konania je zložitosť veci daná predmetom konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v namietanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti namietal, že sťažovateľ pristúpil k využitiu sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu až v roku 2014 a dovtedy bol so stavom konania uzrozumený. V súvislosti s touto námietkou ústavný súd konštatuje, že podľa svojho ustáleného názoru sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, I. ÚS 164/2010), pričom vo svojej konštantnej judikatúre (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05) tiež zdôrazňuje, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom prípade však skutočnosť, že sťažovateľ skôr nevyužil sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu, podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu.

Obranu podpredsedníčky okresného súdu a vo veci konajúcej zákonnej sudkyne, ktoré poukázali na „nedostatočné personálne obsadenie tunajšieho súdu... , na dlhodobú neprimeranú zaťaženosť v senáte, vysoký nápad nových vecí, počet reštančných vecí, odchod dvoch sudcov v roku 2009...“, nebolo možné akceptovať. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorá predstavuje takmer 16 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde, resp. na Najvyššom súde Slovenskej republiky z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu). Predmetná vec sa aj po takmer 16 rokoch stále nachádza na súde prvého stupňa bez jediného meritórneho rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom a ktoré si sťažovateľ uplatnil v sume 518,76 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2015) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 €, teda 268 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) po 8,04 €, teda 16,08 €, a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 €, preto odmena advokáta predstavuje sumu 432,30 €. Uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v sťažovateľom požadovanej sume 518,76 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.