II. ÚS 761/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 761/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Podľa sťažovateľky „Zbytočné prieťahy v konaní nastali preto, lebo o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu odporcu z 08. 09. 2009 vo veci sp. zn. 48 Er 5987/2008-31 z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka odporcu zamietla návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie, odporca nerozhodol, ani do júla 2015. Toto tvrdenie priamo vyplýva z uznesenia OS KE II z 17. 7. 2015, a z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 28. 1. 2015 č. k. 14 CoE/428/2014-1347 a taktiež z priebehu konania. ... V priebehu 8 rokov odporca vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu sťažovateľkinej právnej neistoty, ani k náprave protiprávneho stavu vo veciach jej vlastníckych práv... Sťažovateľka poukazuje na to, že návrh na exekučné konanie vo veci sp. zn. 48 Er 598/2008 začalo dňa 18. 03. 2015 (správne má byť 2008, pozn.) a je voči nej vedené dodnes, výlučne v dôsledku obzvlášť závažnej trestnej činnosti v trestnom konaní pre obzvlášť závažný zločin iných osôb v ktorom obaja s manželom majú postavenie osôb poškodených. ... Sťažovateľka, ako povinná v 2. rade podala 15. mája 2008 súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57, § 58 EP. Namietala v ňom, že odporca udelil poverenie na vykonanie exekúcie z 15. 04. 2008 bez toho, aby vec spĺňala náležitosti predpokladané v ustanovení § 44 ods. 2 EP a že exekučné konanie č. 48 Er 598/2008, EX 127/2008 obsahovalo neodstrániteľné nedostatky podmienok súdneho konania – absenciu právneho titulu. ... Namiesto riadneho preskúmavania veci a zastavenie exekúcie proti sťažovateľke aj bez návrhu povinného, vyššia súdna úradníčka o návrhu sťažovateľky rozhodla tak, že zastavenie exekúcie uznesením z 1. 7. 2008 pod č. k. 48 Er 598/2008-31 zamietla. V odvolaní proti uzneseniu podala sťažovateľka ako povinná v 2. rade okresnému súdu 08. septembra 2009 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom mal súd povinnosť rozhodnúť podľa § 374 ods. 3 O. s. p. bez zbytočného odkladu. Sťažovateľka vytýka odporcovi, že od 18. marca 2008, keď bolo začaté ex. konanie č. 48 Er 598/2008 až do júla 2015 neodstránil závadný protiprávny stav, pretože nepreskúmal exekučný titul a neodstránil rozpor so zákonom ani podľa § 44 ods. 2 EP, a ani podľa § 57, § 58 EP v spojení s § 45 ZoRK a exekúciu aj bez návrhu nezastavil pri tom, že mal tú povinnosť ex offo. ... Odporca taktiež opakovane od 08. 09. 2009 do júla 2015 neodstránil závadný protiprávny stav, pretože na odvolanie sťažovateľky zo dňa 08. 09. 2009 proti uzneseniu z 01. 07. 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla jej návrh na zastavenie exekúcii, žiadnym zákonným spôsobom nereagoval. Namiesto toho odporca vykonal zmätočný úkon odklad vykonateľnosti exekúcii uznesením z 06. 06. 2014 č. k. 48 Er 598/2008-1267, čím vznikli ďalšie zbytočné prieťahy súdneho konania.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.