II. ÚS 777/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 777/2015-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej zákonnou zástupkyňou , obe bytom , právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou , , konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky , , ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4 T 50/2014, ako aj porušenie čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky „odložením podnetu na podanie dovolania“, a takto

rozhodol:

Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces najmä tým, že: „A. nesprávne právne kvalifikoval skutok, nezohľadnil vážnosť vykonaných dôkazov a nezabezpečil si z úradnej povinnosti dôkazy, ktoré by objasnili sporné otázky pre spravodlivé rozhodnutie; B. bez dostatočného posúdenia skutkového stavu veci pripustil použitie poľahčujúcej okolnosti, bez zohľadnenia priťažujúcich okolností, ktorých pričítanie bolo na mieste...“ Okresnému súdu vytýka, že porušil jej právo „na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR tým, že: vydal rozsudok, ktorý pre sťažovateľa nepredstavuje morálne zadosťučinenie, je nespravodlivý a odporuje zásadám represie a prevencie trestu...“.

Ministerstvo spravodlivosti zasiahlo do sťažovateľkiných práv tým, že porušilo „ústavnú zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia a práva na účinný opravný prostriedok podľa č1.13 Európskeho dohovoru tým, že: odložil podnet na podanie dovolania napriek tomu, že sám skonštatoval potrebu preskúmať prvostupňové rozhodnutie“. Ministerstvo spravodlivosti a okresný súd „porušili pozitívny záväzok ako je definovaný judikatúrou tým, že: Neprijal(i) vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany ohrozených práv a právom chránených záujmov, vrátane opatrení, ktorými by sa predišlo ich ďalšiemu porušovaniu...“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Okresný sud Nitra rozsudkom č. 4T/50/2014 zo dňa 12.01.2015 porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V nadväznosti na § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd zaoberal tým, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je z formálno-právneho hľadiska nositeľom základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z ústavy a medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv postupom a rozhodnutím okresného súdu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 4 T 50/2014.

Podľa § 206 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“) po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta poškodeného, či trvá na návrhu, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v akom rozsahu. Ak sa neustanoví poškodený na hlavné pojednávanie a ak je jeho návrh obsiahnutý už v spise, predseda senátu prečíta tento návrh zo spisu.