II. ÚS 785/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 785/2014­24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka JUDr. Katarína Almášiová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 3282/2008 a jeho uznesením z 8. augusta 2014, za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto

rozhodol:

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 Er 3282/2008 v postavení povinného. Okresný súd vydal 9. októbra 2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému (ďalej len „súdny exekútor“) poverenie na vykonanie exekúcie vedenej týmto súdom pod sp. zn. 15 Er 3282/2008. Sťažovateľ podal 30. mája 2014 proti súdnemu exekútorovi námietku zaujatosti, ktorú odôvodňoval skutočnosťou, že súdny exekútor bol zamestnancom obchodnej spoločnosti , ktorá vystupuje v napadnutom konaní vedenom okresným súdom v postavení oprávnenej. Okresný súd o námietke zaujatosti sťažovateľa rozhodol napadnutým uznesením tak, že súdneho exekútora nevylúčil z konania vedeného pod sp. zn. 15 Er 3282/2008.

Navrhujeme, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 139,82 € za dva úkony právnej pomoci (á 61,87 € za jeden úkon a režijný paušál vo výške 8,04 €; prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR).“

Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 785/2014 z 13. novembra 2014 sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci. Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3646/2014 z 2. decembra 2014, v ktorého podstatnej časti uvádza: „Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že hoci bol súdny exekútor pred svojim menovaním do funkcie súdneho exekútora 10 mesiacov zamestnancom spoločnosti , ktorá v tomto konaní vystupuje ako účastník konania na strane oprávneného, táto skutočnosť bez ďalších konkrétnych okolností, ktoré môžu vzbudiť dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti, nie je sama o sebe podľa názoru súdu dôvodom, pre ktoré by mal byť súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, pričom povinný žiadne iné dôvody a okolnosti neuviedol. Máme za to, že napadnutým uznesením tunajšieho súdu nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky. Predmetné uznesenie obsahuje jasné právne závery s dostatočným odôvodnením, nie je rozhodnutím arbitrárnym, svojvoľným či zjavne neodôvodneným. V rámci rozhodovania o námietke zaujatosti súd vo svojom odôvodnení jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil, prečo nepovažuje námietky povinného za opodstatnené, preto nemožno námietku povinného označiť za dôvodnú. Vzhľadom na uvedené, tunajší súd postupoval vo veci v súlade so zákonom, bez pochybnosti o spravodlivom exekučnom konaní, rešpektujúc základné práva povinného zaručené Ústavou Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosť vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.“

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), t. j. sú založené na rovnakých právnych východiskách, a preto možno ich rešpektovanie posudzovať spoločne (m. m. IV. ÚS 147/08).

Sťažovateľ argumentuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj jeho napadnutým uznesením bolo porušené jeho základné právo podľa ústavy, ako aj právo podľa dohovoru. Sťažovateľ uplatnil svoje základné právo na súdnu ochranu podaním námietky zaujatosti proti súdnemu exekútorovi, ktorú odôvodňoval skutočnosťou, že súdny exekútor bol zamestnancom obchodnej spoločnosti , ktorá vystupuje v napadnutom konaní vedenom okresným súdom v postavení oprávnenej. Okresný súd následne napadnutým uznesením rozhodol, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej týmto súdom pod sp. zn. 15 Er 3282/2008, keďže jeho krátkodobé zamestnanie v obchodnej spoločnosti , nepovažoval za dôvod na jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu...

Podľa § 30 ods. 4 Exekučného poriadku účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.

Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní od dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený.

Podľa § 30 ods. 6 Exekučného poriadku v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

S odkazom na uvedenú právnu úpravu ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou konštatuje, že súdneho exekútora možno vylúčiť z exekúcie aj bez toho, aby sa preukázala jeho zaujatosť, k vylúčeniu totiž postačí už samotné preukázanie existencie dôvodných pochybností o jeho nezaujatosti. Uvedený záver vychádza zo zásady ,,spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“, ku ktorej dospel v rámci svojej rozhodovacej praxe Európsky súd pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“ (rozhodnutie Delcourt v. Belgicko, bod 31)].

V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti na účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.

Okresný súd v napadnutom uznesení predovšetkým uviedol: „... že námietky povinného voči osobe exekútora nie sú dôvodné. Hoci bol súdny exekútor pred svojim menovaním do funkcie súdneho exekútora 10 mesiacov zamestnancom spoločnosti , ktorá v tomto konaní vystupuje ako účastník konania na strane oprávneného, táto skutočnosť bez ďalších konkrétnych okolností, ktoré môžu vzbudiť dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti, nie je sama osebe podľa názoru súdu dôvodom, pre ktoré by mal byť súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, pričom povinný žiadne iné dôvody a okolnosti neuvádza. Predošlé krátkodobé zamestnanie súdneho exekútora v spoločnosti , ktorý je v tomto konaní oprávneným, bez ďalších k tomu pristupujúcich okolností preto nevzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 322/2010­37 zo dňa 13. 4. 2011, tento zaväzuje účastníkov konania a príslušný súd v konkrétnom konaní, na ktoré sa vzťahuje, nemá všeobecnú záväznosť. Súd preto nevyhovel námietke zaujatosti, ktorú vzniesol povinný voči súdnemu exekútorovi dňa 30. 5. 2014 a nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z exekučného konania pod sp. zn. 15 Er/3282/2008.“

S prihliadnutím na ustálenú judikatúru ústavného súdu vo veciach skutkovo a právne totožných a pri rešpektovaní princípu právnej istoty je ústavný súd toho názoru, že okresný súd v napadnutom konaní neposúdil námietku zaujatosti súdneho exekútora podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku ústavne konformným spôsobom, z jeho rozhodnutia vyplýva jednostrannosť, teda taká interpretácia a aplikácia príslušných ustanovení zákona, prostredníctvom ktorej došlo k popretiu ich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti zastáva názor, že právne závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí sú odôvodnené ústavne neakceptovateľným spôsobom a sú a arbitrárne.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením, ktorým okresný súd nevylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie na základe skutočnosti, že bol pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávnenej), došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (podobne § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie [podobne § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde].

V danom prípade na ochranu označených práv sťažovateľa bolo potrebné nielen zrušiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj vrátiť mu vec na ďalšie konanie, aby opätovne rozhodol o námietke sťažovateľa, a to bez ohľadu na to, v akom štádiu sa v súčasnosti exekučné konanie nachádza (bod 2 výroku nálezu).

V Košiciach 10. marca 2015