II. ÚS 794/2014

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 p o r u š e n é nebolo.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 794/2014­8 z 13. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 123/2011 [pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 87/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

(1) faktická a právna zložitosť veci (2) postup účastníka súdneho konania (3) postup príslušného súdu (1) Predmetom konania je zaplatenie sumy 132.336,32 € na základe riadne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktoré tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej činnosti okresných súdov a preto namietané konanie nie je možné považovať za skutkovo či právne zložité. (2) Ja sťažovateľ mám záujem na prejednaní mojej veci a o odročenie nariadeného pojednávania som nežiadal ani raz, pričom som súdu poskytoval všetku súčinnosť. (3) Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, aby stav právnej neistoty bol čo najskôr odstránený. Takáto povinnosť vyplýva z § 6 O. s. p., ktorý súdu prikazuje postupovať tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Mám za to, že súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami. (...) Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky(...) v konaní vo veci samej vyhovel mojej sťažnosti. Mám za to, že v predmetnom konaní boli spôsobené prieťahy nečinnosťou súdu v období od 28. 2. 2012, čo predstavuje k dnešnému dňu takmer 2 roky. Požadujem primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,­ €(...) V zmysle § 50 ods. 3 zákona o Ústavnom súde zdôvodňujeme požadované primerané finančné zadosťučinenie takto: Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre mňa ­ sťažovateľa vzhľadom na hodnotu sporu viac ako 132.000 €, vzhľadom na ochranu môjho dobrého mena a dobrej povesti, vzhľadom na môj vysoký vek (81 rokov!) a vzhľadom na moju súčasnú ekonomickú situáciu (som dôchodca) veľmi podstatný, žiadam priznať mi podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia mojich práv primerané finančné zadosťučinenie v nasledovnej výške: 5.000,­ € Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov konania a môjho právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov, ako aj ďalších nákladov spojených s uplatňovaním ochrany môjho základného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky v sume 340,90 €. (...) Na základe hore uvedeného žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 56 zákona o ústavnom súde (38/1993 Z. z.) vydal takéto rozhodnutie: Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Trnave postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 123/2011 porušené bolo. Okresnému súdu v Trnave prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 123/2011 konať bez zbytočných prieťahov. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,­ € (slovom päťtisíc €), ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o.(...) vo výške 340,90 €.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti: „(...) Mám za to, že aj z vyjadrenia okresného súdu v predmetnej veci vyplýva, že moja sťažnosť je dôvodná, a to s poukazom na nasledovné: Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 07. 06. 2010, do dnešného dňa uplynulo viac ako 4 a pol roka bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Je pravdou, že zákonný sudca v predmetnej veci nariadil viacero pojednávaní, avšak odstránenie stavu právnej neistoty nastane až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej, a preto samotné prejednávanie veci pred súdom bez meritórneho rozhodnutia nenapĺňa realizáciu ústavného práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Krajský súd v Trnave, vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 10. 2013, č. k. 11Co 120/2013 na str. 8 uviedol záväzný právny názor, v zmysle ktorého má okresný súd ďalej postupovať a nie tak odôvodnené tvrdenie okresného súdu o skutkovej a právnej zložitosti sporu, nakoľko táto už bola posúdená záväzným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave. (...) Z chronológie úkonov okresného súdu vyplýva, že v napadnutom konaní bolo nariadených celkovo 9 pojednávaní, čo naznačuje, že okresný súd postupoval v konaní nesústredene a neefektívne, nerešpektoval ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho ani po viac ako 4 rokoch nie je ukončený ani len proces dokazovania. Žiadam tiež, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky priznal náhradu trov konania a môjho právneho zastúpenia(...) spolu 518,76 € Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, žiadame našej sťažnosti vyhovieť, pričom súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania.“

Dňa 13. septembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Dňa 1. októbra 2010 sťažovateľ požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 5. októbra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Dňa 5. novembra 2010 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Dňa 8. novembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 14 C 87/2010­57 sťažovateľovi priznal úplné oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 25. januára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. marec 2011. Dňa 28. februára 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe a ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní. Dňa 2. marca 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. apríl 2011. Dňa 9. marca 2011 okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „OS Bratislava II“) z dôvodu miestnej nepríslušnosti. Dňa 10. marca 2011 bolo pojednávanie určené na 8. apríl 2011 zrušené z dôvodu postúpenia spisu. Dňa 11. marca 2011 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy sťažovateľa. Dňa 17. marca 2011 sťažovateľ namietol postúpenie veci OS Bratislava II. Dňa 3. mája 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o sťažovateľovom namietnutí postúpenia veci. Dňa 17. mája 2011 krajský súd vec vrátil okresnému súdu bez rozhodnutia o miestnej príslušnosti ako nedôvodne predloženú. Dňa 27. júna 2011 okresný súd postúpil spis OS Bratislava II. Dňa 1. júla 2011 bol OS Bratislava II prijatý návrh na začatie konania a vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Oľge Nižňanskej. Dňa 6. júla 2011 bol OS Bratislava II predložený spis na rozhodnutie o sťažovateľovom namietnutí postúpenia veci Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa 15. marca 2012 okresný súd predvolal svedka na výsluch na 4. máj 2012. V rovnaký deň okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Kysucké Nové Mesto o doručenie písomností na adresu predvolaného svedka a o prípadné zistenie novej adresy a doručenie na danú adresu. Dňa 10. apríla 2012 Obvodné oddelenie Policajného zboru Kysucké Nové Mesto okresnému súdu oznámilo doručenie zásielky. Dňa 4. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. júl 2012. Dňa 24. mája 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa. Dňa 22. júna 2012 okresný súd zaslal odporcovi vyjadrenie sťažovateľa. V rovnaký deň predvolal svedka na výsluch na 4. júl 2012 a vyzval sťažovateľa na zabezpečenie účasti svedka na pojednávaní 4. júla 2012. Dňa 16. mája 2012 sa vo veci vyjadril odporca. Dňa 4. júla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. september 2012. Dňa 19. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. november 2012. Dňa 9. októbra 2012 boli okresnému súdu doručené dôkazné návrhy a listinné dôkazy sťažovateľa. Dňa 7. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely vyhlásenia rozhodnutia na 28. november 2012. Dňa 9. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov právneho zastúpenia a súvisiace doklady sťažovateľa. Dňa 16. novembra 2012 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o zmenu hodiny termínu pojednávania. Dňa 20. novembra 2012 okresný súd vyhovel žiadosť sťažovateľa a presunul pojednávanie na inú hodinu toho istého dňa (28. novembra 2012). Toho istého dňa zmenu termínu pojednávania okresný súd oznámil odporcovi. Dňa 28. novembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie a bol vyhlásený

rozsudok

č. k. 14 C 123/2011­192.

Dňa 3. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na neurčito na realizáciu znaleckého dokazovania. Dňa 7. novembra 2014 okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 13. novembra 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporcu o zaslanie príkazu na úhradu preddavkov na trovy spojené s podaním znaleckého posudku. Dňa 14. novembra 2014 okresný súd odoslal odporcovi príkaz na úhradu, ktorý nebol pripojený k uzneseniu č. k. 14 C 123/2011­275. Dňa 27. novembra 2014 boli odporcom zložené preddavky na trovy spojené s podaním znaleckého posudku. Dňa 5. februára 2015 okresný súd vyzval súdneho znalca na doručenie vypracovaného znaleckého posudku alebo na oznámenie dôvodu, pre ktorý nebolo možné znalecký posudok doručiť ani bezprostredne po uplynutí okresným súdom zadanej lehoty. Dňa 12. marca 2015 okresnému súdu telefonoval ustanovený znalec a oznámil, že „predmetný posudok nebolo možné vykonať v lehote určenej súdom, nakoľko je potrebná súčinnosť tretích osôb (predajcov) za účelom porovnania hodnoty oceňovaného stroja“. Znalec oznámil, že predpokladá odstránenie prekážok a vyhotovenie posudku do 25. marca 2015. Dňa 27. marca 2015 súdny znalec vrátil okresnému súdu spisový materiál spolu s vypracovaným znaleckým posudkom. Dňa 8. apríla 2015 okresný súd uznesením č. k. 14 C 123/2011­332 priznal znalcovi znalečné. Dňa 9. apríla 2015 okresný súd vyzval sťažovateľa a odporcu na vyjadrenie sa k doručenému znaleckému posudku v lehote 10 dní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie, pretože skutkové posúdenie veci si vyžadovalo odborné poznatky, teda ani podľa názoru ústavného súdu vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia znaleckého dokazovania, čo si, samozrejme, vyžadovalo dlhší časový priestor na rozhodovanie, ako to je v skutkovo jednoduchých veciach. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, obzvlášť sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Je skutočnosťou, že sťažovateľ podal námietku postúpenia veci OS Bratislava II, avšak využitie možností daných procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01), aj keď si sťažovateľ musel byť vedomý toho, že týmto dochádza k oddialeniu rozhodnutia vo veci samej.

Postup okresného súdu, aj keď v napadnutom konaní nebol vždy efektívny, zjavne sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo, ktorého porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nemusel zaoberať.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, nepripadalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal s návrhom sťažovateľa na náhradu trov konania.