II. ÚS 80/2016

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Chmelom, Advokátska kancelária, Royova 9, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 73/09 (ďalej aj „namietané konanie“).

Tento rozsudok sa stal právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.09.2010 pod č. k.: 2Toš/5/2009. . . Dňa 26.01.2015 Špecializovaný trestný súd v Pezinku pod č. k.: BB-4 Nt/4/2013 rozhodol a povolil u sťažovateľa a v uznesení vymenovaných odsúdených obnovu konania, pričom zrušil výrok o treste vynesený v rozsudku zo dňa 29.03.2009. Následne dňa 22.05.2015 Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v trestnej veci sťažovateľa a spol. rozhodol a sťažovateľa uznal za vinného a odsúdil ho na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov.

písm. c) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Dňa 24.06.2009 Prezídium PZ, úrad boja proti organovanej kriminalite, odbor Východ, odd. vyšetrovania Košice pod sp. zn. ČVS. PPZ-27/BOK - V-2009 vydal uznesenie, ktorým spojil na spoločné konanie trestnú vec sťažovateľa a ďalších piatich spoluobvinených. Sťažnosť proti označeným uzneseniam sťažovateľ nepodal, opačne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Dňa 09.10.2009 Prezídium PZ, úrad boja proti organovanej kriminalite, odbor Východ, odd. vyšetrovania Košice pod sp. zn. ČVS. PPZ-27/BOK - V-2009 vydal uznesenie, ktorým vylúčil trestnú vec sťažovateľa a dvoch spoluobvinených zo spoločného

Dňa 22.07.2009 Krajská prokuratúra v Trnave pod č. k.: Kv 23/09-69 vydala príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu, pretože pominuli dôvody väzby, vyšetrovateľ v rámci prípravného konania zabezpečil rozhodnú časť dôkazných prostriedkov vzťahujúcich sa na konanie sťažovateľa a dvoch spoluobvinených.

Dôvod väzby u sťažovateľa overením pravdivosti jeho doznania zanikol a dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti bola rozptýlená. Sťažovateľ bol dňa 22.07.2009 prepustený z väzby na slobodu. . . Ako obhajca sťažovateľa, vtedy obvineného, som dňa 30.05.2011 požiadal Krajskú prokuratúru v Trnave o podanie informácie, z dôvodu uplynutia dvoch rokov odo dňa prepustenia sťažovateľa z väzby na slobodu a zároveň som požiadať o informáciu o vykonaných úkonoch Krajskej prokuratúry v Trnave v trestnej veci sťažovateľa.

. . Po uplynutí ďalšieho roku Krajská prokuratúra v Trnave dňa 12.09.2012 rozhodla uznesením podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 230 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku a prerušila trestné stíhanie sťažovateľa a spoluobvinených. Dňa 26.04.2013 som sa listom obrátil na Krajskú prokuratúru v Trnave ako obhajca sťažovateľa, stále obvineného a poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom som, požiadal o konanie v trestnej veci obvineného . V odpovedi Krajská prokuratúra v Trnave dňa 27.05.2013 zaujala stanovisko, že sťažovateľovi, keďže si uvedomil svoje protispoločenské konanie a mimoriadne spolupracoval pri odhalení trestnej činnosti organizovanej skupiny, čím splnil zákonné podmienky na prerušenia trestného konania, bola „daná mu tak možnosť v priebehu plynutia času preukázať opodstatnenosť poskytnutej výhody a v konečnom dôsledku po vyhodnotení jeho ďalšieho spôsobu života dosiahnuť až zastavenie trestného stíhania.

. . sa počíta na roky.“ V rámci obhajoby sťažovateľa som požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky listom zo dňa 10.09.2014 o preverenie spisu Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. Kv 73/09, v ktorom som vyslovil názor, že v trestnom konaní proti sťažovateľovi nastali prieťahy. V odpovedi zo dňa 20.10.2014 mi Generálna prokuratúra dala na vedomie, že z obsahu môj podnet bol posúdený ako opakovaný a „Dospeli sme k záveru, že vybavenie je síce postavené výrazne v prospech Vášho klienta obv. , avšak v plnom súlade so zákonom“.

. . aj vo vzťahu k Vášmu klientovi“. V stanovisku Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 27.05.2013 sa však konštatuje, že doba prerušenia a pozorovania ďalšieho života sťažovateľa, ako obvineného, sa môže počítať na roky. .

sťažovateľa. . . Európsky súd pre ľudské práva všeobecne nepovažuje prokurátora za nezávislý a nestranný orgán v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože v zásahu prokurátora chýbajú záruky riadneho súdneho konania, prokurátor sa rozhoduje z úradnej moci, požíva značnú voľnosť pri rozhodovaní v tom, aké kroky urobí a len s ťažkosťami možno naňho hľadieť ako na nestranného, pretože následne môže konať proti dotknutej osobe v súdnom konaní. Aj keď krajská prokuratúra tvrdí, že koná v prospech sťažovateľa, nemožno jej v zmysle ESĽP priznať postavenie orgánu, ktorý koná z dôvodu odstránenia porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Skutky, ku ktorým sa sťažovateľa priznal a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na ich objasnení a odhalení sa stali v mesiacoch jún až august 2005 a sťažovateľ nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosti súvisiace a týkajúce sa obvinenej D.P_, možnú dôkazovú núdzu a s ňou súvisiacimi procesnými úkonmi orgánov činných v trestnom konaní.

... Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ presvedčený o porušení svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote a práva na spravodlivý súdny proces priznaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v označenej trestnej veci. Pred podaním sťažnosti sa sťažovateľ zastúpení obhajcom domáhal nápravy a konania na Krajskej prokuratúry v Trnave, ako aj na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Vo veci sa nekoná a sťažovateľ nedosiahol ochranu svojho práva priznaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a práva priznaného a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... ... Sťažovateľ po rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu naplní na budúci rok zákonnú dobu vo výkone trestu, ktorá ho oprávňuje na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie na slobodu, teda prechováva legitímnu nádej, že po rokoch vo výkone trestu sa dostane na slobodu a táto nádej mu dáva silu začať „nový život“ s odmietnutím správania sa a skutkov, ktoré vykonal pred viac ako desiatimi rokmi, keď bol pod vplyvom skupiny tkz. kamarátov ako dvadsaťročný. Všetky stresujúce udalosti vyplývajúce z dĺžky rozhodovania o ďalšom procesnom postupe, o jeho vine, či nevine vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, považuje sťažovateľ navrhované finančné zadosťučinenie vo výške 9.000 € za primerané.».

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľ namieta, že postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 73/09 dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Voči sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite – odboru Východ v Košiciach ČVS: PPZ-27/BOK-V- 2009 z 28. marca 2009 začaté trestné stíhanie za trestný čin pozbavenia osobnej slobody podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 s tým, že následne vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením ČVS: PPZ-27/BOK-V- 2009 z 28. marca 2009 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol voči nemu obvinenie pre trestný čin pozbavenia osobnej slobody podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a uznesením ČVS: PPZ-27/BOK-V-2009 zo 4. mája 2009 bolo mu vznesené obvinenie za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Keďže ale sťažovateľ svojím aktívnym prístupom prispel k objasneniu mimoriadne závažnej trestnej činnosti páchanej organizovanou skupinou „ “, krajská prokuratúra v súlade s ustanovením § 228 ods. 3 Trestného poriadku uznesením z 12. septembra 2012 prerušila konanie v jeho trestnej veci. Proti tomuto uzneseniu bol prípustný opravný prostriedok  sťažnosť, sťažovateľ však túto nepodal.

Podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016