II. ÚS 818/00

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. septembra 2000 doručené podanie P. K., bytom DSS, P., (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Sťažnosť smerujúca proti rozhodnutiu Okresného a Krajského úradu v Prešove a proti preskúmaniu MPSVR – SR, ktoré mu (svojimi rozhodnutiami) zamietli poskytnúť peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na jeho aktivity mimo DSS, čím ho diskriminovali a porušili jeho základné práva a slobody zakotvené v Ústave SR“, pričom navrhovateľ označil porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Navrhovateľ požaduje, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel, aby rozhodnutie Krajského úradu v Prešove a prešetrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zrušil a aby doporučil, aby mu príslušné orgány pri rozhodovaní o jeho žiadosti o pomoc osobnej asistencie vyhoveli. Súčasne požiadal o ustanovenie advokáta na svoje zastupovanie a o to, „aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, nakoľko je invalidný dôchodca odkázaný na invalidný vozík a jeho jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok“.

Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 30 ods.1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, ústavný súd žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovie.