II. ÚS 820/2014
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Ľudmila Gajdošíková
- IČS
- 19537/2013
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 820/201428
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť Poľovníckej organizácie , , , vedenú pod sp. zn. Rvp 19537/2013 a Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkové spoločenstvo, , vedenú pod sp. zn. Rvp 19548/2013, zastúpených advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, namietaného porušenia čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Obvodného lesného úradu Košice o neplatnosti registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru z 12. augusta 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť Poľovníckej organizácie vedenú pod sp. zn. Rvp 19537/2013 a sťažnosť Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkové spoločenstvo vedenú pod sp. zn. Rvp 19548/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 19537/2013.
2. Sťažnosti Poľovníckej organizácie a Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkové spoločenstvo o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2013 doručená sťažnosť Poľovníckej organizácie vedená pod sp. zn. Rvp 19537/2013 a 14. októbra 2013 sťažnosť Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkové spoločenstvo (ďalej len „sťažovatelia“) vedená pod sp. zn. Rvp 19548/2013 vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), namietaného porušenia čl. 17 dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) oznámením Obvodného lesného úradu Košice (ďalej len „obvodný lesný úrad“) o neplatnosti registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru z 12. augusta 2013.
Sťažovatelia v sťažnostiach zhodne poukazujú na skutkové okolnosti, ktoré viedli k napadnutému zásahu obvodného lesného úradu. V sťažnostiach okrem iného uvádzajú: „... Obvodný lesný úrad v Košiciach rozhodnutím pod sp. značkou 2006/00473 zo dňa 19. 12. 2006 rozhodol o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri v prospech Občianskeho združenia poľovníkov . Tieto nájomné zmluvy však boli uzatvorené s prenajímateľom, ktorý nebol vlastníkom poľovných pozemkov a teda ani nebol oprávnený ich prenajať... ... Okresná prokuratúra Košice II (na podnet Lesnej a pasienkovej spoločnosti ČIASTKARI – pozemkové spoločenstvo) podala v danej veci protest prokurátora, ktorému Krajský lesný úrad rozhodnutím zo dňa 26. 2. 2009 pod sp. značkou A/2009/00059 nevyhovel. ... voči tomuto rozhodnutiu Krajského lesného úradu podala Lesná a pasienková spoločnosť čiastkari odvolanie. ... Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím zo dňa 12. 4. 2010 vyhovelo odvolaniu... a vec vrátilo Krajskému lesnému úradu na nové konanie. ... Krajský lesný úrad po vrátení veci Ministerstvom pôdohospodárstva SR protestu prokurátora vyhovel. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu Košice v časti schválenia zmlúv o výkone práva poľovníctva zrušil a vrátil na ďalšie konanie. ... Občianske združenie poľovníkov voči tomuto rozhodnutiu Krajského lesného úradu podalo odvolanie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odvolaniu nevyhovelo. ... Obvodný lesný úrad rozhodnutím 2011/000796 zo dňa 3. 5. 2011 prerušil (obnovené) konanie o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva a uložil Občianskemu združeniu poľovníkov nájomné zmluvy o výkone práva poľovníctva predložiť do 25. 5. 2011. ... Občianske združenie poľovníkov nájomné zmluvy nepredložilo..., avšak dalo podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby preskúmala rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR, ktorým Ministerstvo zrušilo rozhodnutie Krajského lesného úradu Košice o nevyhovení protestu prokurátora. ... Obvodný lesný úrad 2011/000799 zo dňa 30. 06. 2011 prerušil opäť (obnovené) konanie o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva do rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR o tomto podnete. ... Generálna prokuratúra SR rozhodnutím VI/2 Gd 149/1110 zo dňa 29. 7. 2011 podnetu Občianskeho združenia poľovníkov nevyhovela. ... Obvodný lesný úrad Košice vydal predbežné opatrenie zo dňa 7. 10. 2011 pod sp. značkou 2011/0007910, ktorým uložil Občianskemu združenia poľovníkov zdržať sa výkonu práva poľovníctva až do právoplatného rozhodnutia v konaní.
... Obvodný lesný úrad Košice rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2011 pod sp. značkou 2011/000799 zrušil svoje rozhodnutie 2006/00473 zo dňa 19. 12. 2006 o schválení zmlúv o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri . ... Občianske združenie poľovníkov sa odvolalo, pričom Krajský lesný úrad Košice jeho odvolanie rozhodnutím 2012/00030 zo dňa 23. 1. 2012 zamietol. ... Občianske združenie poľovníkov sa obrátilo so žalobou o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na Krajský súd v Košiciach. Tento rozhodnutie Krajského lesného úradu ako č. 2012/00030 z 23. 1. 2012, ako aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu zo dňa 16. 11. 2011 pod sp. značkou 2011/000799 zrušil a vec vrátil Krajskému lesnému úradu na ďalšie konanie. Do dnešného dňa nijaké ďalšie meritórne rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Už týmto postupom Obvodného lesného úradu došlo k porušeniu zákona a k porušeniu základných práv zakotvených v čl. 46 ods. 1 Ústavy, keď nebolo vo veci vydané rozhodnutie v lehote zakotvenej v § 49 Správneho poriadku.“
Majitelia pozemkov v poľovnom revíri sa na zhromaždení 27. mája 2013 v dohodli na zániku zmlúv s Občianskym združením poľovníkov podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“). V tejto súvislosti v sťažnosti uvádzajú: „Obvodným lesným úradom následne došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v revíri a nájomcom poľovníckou organizáciou . O tomto zaevidovaní svedčí potvrdenie zo dňa 05. 06. 2013. Bez ďalšieho konania potom Obvodný lesný úrad sťažovateľovi zaslal oznámenie o neplatnosti evidencie predmetnej zmluvy. Uvedené oznámenie zaslal formou listu zo dňa 12. 8. 2013. Obvodný lesný úrad vyhodnotil evidenciu predmetnej zmluvy ako neplatnú. Týmto postupom došlo k porušeniu tak procesných, ako aj materiálnych práv sťažovateľa, nakoľko len formou listu zrušil existujúcu registráciu zmluvy, pričom sťažovateľ nemal nijakú procesnú možnosť zabrániť zrušeniu uvedenej registrácie, čím bolo výrazným spôsobom zasiahnuté do materiálnych práv sťažovateľa. V oznámení je uvedené, že notárska zápisnica č. 481/2013, Nz 17518/2013 zo dňa 27. 5. 2013 je v rozpore so zákonom...
Obvodný lesný úrad prekročil svoje kompetencie. V nijakom prípade ho nemožno považovať za orgán, ktorý disponuje právomocou a príslušnosťou rozhodovať o súlade, prípadne rozpore notárskej zápisnice so zákonom... Obvodný lesný úrad môže vykonávať len tie kompetencie, ktoré sú mu zákonom priznané, nemôže konať nad ich rámec... Obvodný lesný úrad tvrdí vo svojom oznámení, že existuje schválená zmluva o užívaní poľovného revíru medzi Slovenským pozemkovým fondom a Občianskym združením poľovníkov a to do roku 2016. Napriek tomu oznámením zo dňa 20. 8. 2013 adresovaným Obvodnému oddeleniu policajného zboru Obvodný lesný úrad v Košiciach oznámil, že poľovný revír nemá žiadneho užívateľa... je potrebné uviesť, že vo veci bolo dňa 23. 8. 2013 začaté trestné stíhanie pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona... v súvislosti s konaním a výkonom práva poľovníctva zo strany Občianskeho združenia poľovníkov ... V súčasnosti podľa informácií sťažovateľa neexistuje platná zmluva medzi Slovenským pozemkovým fondom a Občianskym združením poľovníkov . Poľovnícka organizácia dala podnet aj na Okresnú prokuratúru Košice II a dozorujúci prokurátor... podľa informácií, ktoré má sťažovateľ k dispozícii podala protest prokurátora Obvodnému lesnému úradu Košice pre porušenie zákona.“
Sťažovatelia v sťažnosti argumentujú tým, že „rozhodnutím a postupom porušovateľa bola odňatá možnosť konať pred orgánom verejnej moci... Sťažovateľ bol prekročením právomocí a nesprávnym procesným postupom Obvodného lesného úradu obratý o dôveru v právo a právny štát a takisto tu bol porušený princíp rovnosti zbraní.“.
Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„... Základné práva [sťažovateľov] zakotvené v čl. 6 Dohovoru... ako aj čl. 46 Ústavy ..., článku 13 Dohovoru..., Článku 17 Dohovoru..., článku I Dodatku č. 1 Dohovoru a čl. 20 Ústavy... zásahom Obvodného lesného úradu Košice – oznámením o neplatnosti registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 12. 8. 2013 boli porušené. Obvodnému lesnému úradu Košice zo dňa 12. 8. 2013 sa prikazuje obnoviť stav pred nezákonným zásahom.
... [Sťažovateľom jednotlivo] sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000,Eur, ktoré je... [im] Obvodný lesný úrad v Košiciach povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. ... [Sťažovateľom jednotlivo] sa priznáva náhradu trov konania podľa dodatočného vyčíslenia ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný uhradiť na účet právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“ Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú takto: „Nakoľko na základe napadnutého zásahu nemôže riadny nájomca v revíri poľovať, napriek splneniu všetkých náležitostí vyžadovaných zákonom. Sťažovateľovi tým vzniká značná škoda a to za jednu sezónu vo výške 6 000 €, preto sa domáha finančného zadosťučinenia v tejto výške. Hodnota zveri je určená výnosom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 2164/1994100, ktorým sa vydáva sadzobník spoločenskej hodnoty poľovnej zveri.“
Právna zástupkyňa sťažovateľov vyčíslila trovy právneho zastúpenia v sume 331,14 € jednotlivo za každého zo sťažovateľov.
II.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 19537/2013 a sp. zn. Rvp 19548/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na to, že sťažnosti smerujú proti tomu istému zásahu obvodného lesného úradu – oznámeniu o neplatnosti registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru z 12. augusta 2013, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, článku dohovoru a práva podľa dodatkového protokolu napadnutým zásahom obvodného lesného úradu – oznámením z 12. augusta 2013
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).
Ústavný súd považuje v danej veci za potrebné poukázať na právne závery, ktoré už vyslovil vo svojej doterajšej judikatúre (III. ÚS 80/06, I. ÚS 354/08, IV. ÚS 211/2013) vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je v niektorých prípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (II. ÚS 50/01). Posledná veta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Citované ustanovenie žiadnym spôsobom neustanovuje, v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdneho preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy, (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môže signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy.
Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Takéto rozhodnutie možno vydať vo formalizovanom procese (druhu správneho konania) alebo aj mimo takého formalizovaného procesu, bez uplatnenia konkrétnej procesnej úpravy. ... Preskúmaniu rozhodnutia nebráni, ak správny orgán použije formu, ktorá neobsahuje všetky inak predpísané náležitosti správneho rozhodnutia podľa všeobecných alebo osobitných procesných predpisov upravujúcich administratívny proces, prípadne použije formu obyčajného listu, prípisu alebo obdobného spôsobu informovania o svojom rozhodnutí o právach alebo povinnostiach právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overení a pod. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na mnohorakosť a variabilitu nemožno bližšie vymedziť znaky takých úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú (Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku k § 244, ASPI, stav k 23. 10. 2014).
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup, môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví prípisom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. (Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku k § 250t a § 250u, ASPI, stav k 23. 10. 2014).
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) „správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.“ (uznesenie sp. zn. 4 Sž 120/2003 z 1. 7. 2004).
Sťažovatelia sa svojimi sťažnosťami domáhajú, aby ústavný súd vyslovil, že zásahom obvodného lesného úradu – oznámením o neplatnosti registrácie zmluvy o užívaní poľovného revíru z 12. augusta 2013 – boli porušené ich základné práva podľa čl. 20 a čl. 46 ústavy, práva podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru v spojení s porušením čl. 17 dohovoru a právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu.
Sťažnosti sťažovateľov obsahujú tvrdenie, že napadnutým oznámením obvodného lesného úradu z 12. augusta 2013 boli porušené nimi označené základné práva podľa ústavy, práva podľa dohovoru a právo podľa dodatkového protokolu. Rovnako tak sťažnosti obsahujú argumentáciu, že tento zásah, prípadne postup obvodného lesného úradu je nezákonný (napr. „Do dnešného dňa nijaké ďalšie meritórne rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Už týmto postupom Obvodného lesného úradu došlo k porušeniu zákona a k porušeniu základných práv zakotvených v čl. 46 ods. 1 Ústavy, keď nebolo vo veci vydané rozhodnutie v lehote zakotvenej v § 49 Správneho poriadku.“ alebo aj „Bez ďalšieho konania potom Obvodný lesný úrad sťažovateľovi zaslal oznámenie o neplatnosti evidencie predmetnej zmluvy... Týmto postupom došlo k porušeniu tak procesných, ako aj materiálnych práv sťažovateľa... sťažovateľ nemal nijakú procesnú možnosť zabrániť zrušeniu uvedenej registrácie... rozhodnutím a postupom porušovateľa bola odňatá možnosť konať pred orgánom verejnej moci...“).
Vychádzajúc z obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, možno konštatovať, že konaniu pred ústavným súdom na základe sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí predchádzať autoritatívne posúdenie týchto právnych otázok všeobecným súdom. V prvom rade všeobecné súdy sú oprávnené a povinné právne záväzným spôsobom odpovedať na právnu otázku, či v predmetnej veci došlo napadnutým zásahom k porušeniu označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu a či napadnutý zásah je nezákonný. Tomuto právnemu posúdeniu bude nevyhnutne predchádzať aj posúdenie predbežnej otázky, či a v akom druhu súdneho konania je daná právomoc súdu rozhodovať v tejto veci.
Sťažnosti sťažovateľov otvárajú ďalšie právne otázky – z obsahového hľadiska je relevantné posúdiť, či sťažovatelia namietajú nečinnosť orgánu verejnej správy, prípadne či napadnutý zásah – oznámenie z 12. augusta 2013 – je zásahom v zmysle § 250v OSP, prípadne či tento prípis je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu rovnako ako rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 244 a nasl. OSP a pod. Až právne posúdenie uvedených otázok všeobecným súdom by mohlo byť predmetom prieskumu ústavným súdom z toho hľadiska, či výklad a aplikácia príslušných právnych predpisov príslušným všeobecným súdom boli ústavne súladné.
V tejto súvislosti ústavný súd vzhľadom na svoju subsidiárnu právomoc zakotvenú v čl. 127 ods. 1 ústavy považoval za relevantné, že sťažovatelia, hoci zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, nevyužili prioritne možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu v systéme všeobecného súdnictva, resp. či uplatnili, a ak uplatnili, tak kedy, iný právny prostriedok ochrany svojich práv.
Zo zistení ústavného súdu napokon vyplýva, že Poľovnícka organizácia podala podnet podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý bol doručený Okresnej prokuratúre Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) 22. júla 2013, t. j. pred vyhotovením napadnutého oznámenia obvodného lesného úradu a jeho doručením sťažovateľom.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosti sťažovateľov pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu nedostatku právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na jej prerokovanie.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že okresná prokuratúra v nadväznosti na podnety Poľovníckej organizácie z 22. júla 2013 a 11. septembra 2013 a využijúc svoje oprávnenie vyplývajúce z § 28 ods. 2 písm. g) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v upozornení sp. zn. Pd 131/13 z 12. decembra 2013 (ďalej len „predmetné upozornenie“) Okresnému úradu Košiceokolie, pozemkovému a lesnému odboru, Košice (ďalej len „okresný úrad“), navrhla „... 1. prejednať toto upozornenie prokurátora so zodpovednými pracovníkmi správneho orgánu vybavujúcimi príslušnú agendu, 2. prijať také opatrenia, aby v budúcnosti k podobným prípadom porušovania zákonov nedochádzalo“.
Okresný úrad prípisom č. k. OUKSPLO A/2014/019061 z 13. januára 2014 okresnú prokuratúru informoval, že predmetnému upozorneniu vyhovel a „ prijal opatrenia, aby v budúcnosti k podobným prípadom porušovania zákonov na Okresnom úrade Košice okolie, pozemkovom a lesnom odbore nedochádzalo, zároveň bolo predmetné upozornenie prokurátora dňa 8. januára 2014 prerokované s pracovníkmi vybavujúcimi predmetnú agendu, ako aj na pracovnej porade pracovníkov odboru, kde boli všetci pracovníci odboru upozornení na dôsledné dodržiavanie predmetných zákonov“.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyzval okresný súd na predloženie príslušnej dokumentácie a tiež na oznámenie informácie o opatreniach, ktoré na základe predmetného upozornenia v posudzovanej veci prijal. Okresný súd v prípise z 18. novembra 2014 poskytol ústavnému súdu túto informáciu: „Ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý konal v predmetnej veci uvádzame, že od 13. januára 2014, kedy náš úrad informoval Okresnú prokuratúru Košice II o prijatých opatreniach oznámil listom číslo OUKSPLO A/2014/02394 zo dňa 10. januára 2014 Poľovníckej organizácii , , , ako aj Občianskemu združeniu poľovníkov a Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva, Komenského 52, 041 26 Košice, že evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru , ktorú vykonal Obvodný lesný úrad v Košiciach, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva, Popradská 78, Košice listom č. 2013/00307 zo dňa 05. júna 2013 považuje Okresný úrad Košice − okolie za platnú, čím v podstate zrušil oznámenie Obvodného lesného úradu v Košiciach zo dňa 12. augusta 2013 o neplatnosti evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru pre Poľovnícku organizáciu . Následne na to Okresný úrad Košice − okolie, pozemkový a lesný odbor listom číslo OUKSPLO A/2014/01856 zo dňa 20. januára 2014 oznámil Poľovníckej organizácii ako užívateľovi poľovného revíru , že dňa 14. januára 2014 vymenoval poľovníckeho hospodára pre túto poľovnícku organizáciu a listom číslo OUKSPLO/2014/01858 zo dňa 11. 04. 2014 oznámil poľovníckej organizácii vymenovanie členov poľovníckej stráže v poľovnom revíri . Týmito krokmi úrad v podstate potvrdil platnosť evidencie zmluvy Poľovníckej organizácie o užívaní poľovného revíru a vytvoril podmienky pre praktické užívanie tohto poľovného revíru.“
Z uvedeného vyplýva, že problém nastolený sťažovateľmi v ich sťažnostiach bol v januári 2014 vyriešený, o čom ústavný súd neinformovali, čo však nemá vplyv na rozhodnutie ústavného súdu o sťažnostiach sťažovateľov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2014