II. ÚS 82/2015

1. Základné právo , , , a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo , , , a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 S 212/2013 a jeho rozsudkom z 19. novembra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 212/2013 z 19. novembra 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť , , , a trovy konania v sume 1 370,34 € (slovom tisíctristosedemdesiat eur a tridsaťštyri centov), a to na účet advokáta JUDr. Róberta Ružbašána, Advokátska kancelária Azariová & Ružbašán Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2014 doručená sťažnosť , , , , , , , ,a , (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 S 212/2013 z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Ústavný súd prijal sťažnosť uznesením č. k. II. ÚS 82/2015­11 z 12. februára 2015 na ďalšie konanie.

5. S ohľadom na uvedené sú sťažovatelia toho názoru, že krajský súd bol povinný skúmať svoju vecnú príslušnosť, a to ešte prv, než začal konať o veci samej, ako aj neskôr počas celého konania. Krajský súd mal podľa názoru sťažovateľov zistiť odstrániteľný nedostatok tejto podmienky konania a podľa § 250d ods. 2 OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP vec postúpiť uznesením najvyššiemu súdu ako súdu vecne príslušnému. Keďže však krajský súd takto nepostupoval, porušil tým podľa vyjadrenia sťažovateľov ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sťažovatelia podali návrh na vecne nepríslušný súd, nezbavuje podľa ich názoru súd povinnosti dodržiavať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako základného procesného predpisu, t. j. povinnosti skúmať svoju vecnú príslušnosť, najmä v situácii, keď súd vedel, že proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

6. Sťažovatelia v tomto smere doplnili, že na rozdiel od skúmania miestnej príslušnosti, ktorú súd skúma iba vtedy, ak je zo zákona daná osobitná miestna príslušnosť výlučná, a inak iba vtedy, keď ide o situáciu uvedenú v druhej vete ustanovenia § 105 ods. 1 OSP, a len do momentu, kým začne konať o veci samej, a neskôr už iba na námietku účastníka konania uplatnenú najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí, čím sa môže nedostatok miestnej príslušnosti za určitých okolností ex lege konvalidovať, vecnú príslušnosť je súd povinný podľa názoru sťažovateľov skúmať vždy, a to nielen prv, než začne konať o veci samej, ale taktiež aj počas celého konania, a nie je teda možné, aby sa nedostatok tejto procesnej podmienky konvalidoval. Na tomto mieste sťažovatelia odkázali na uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 572/2013, ktoré citovali.

10. Sťažovatelia zdôraznili, že konanie o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy je špecifickým prostriedkom ochrany práv účastníka správneho konania, na využitie ktorého zákon ustanovuje prísne podmienky a predpoklady a zároveň vylučuje možnosť akéhokoľvek opravného prostriedku voči rozhodnutiu správneho súdu. Zákonodarca podľa sťažovateľov úmyselne konštituoval vecnú príslušnosť najvyššieho súdu ako súdu oprávneného rozhodovať vo veciach, predmetom ktorých je „výkon dohľadu“ nad zákonnosťou postupov orgánov, ktoré vykonávajú svoju právomoc s územnou pôsobnosťou pre celé Slovensko, ako aj ústredných orgánov štátnej správy. U týchto orgánov je podľa vyjadrenia sťažovateľov predpokladaný silný politický, resp. mocenský vplyv, ktorý je spôsobilý vniesť nerovnováhu do práv účastníkov konania v prebiehajúcom súdnom spore. Práve vecná príslušnosť najvyššieho súdu je podľa presvedčenia sťažovateľov jednou zo základných záruk zákonnosti a je zárukou legitímneho a spravodlivého súdneho konania s predpokladanou vysokou mierou správnosti a kvality konečného meritórneho rozhodnutia. Práve kvalitatívne požiadavky na rozhodovaciu činnosť súdu predstavujú podľa sťažovateľov v danom prípade jedinú kompenzáciu absencie opravného prostriedku, a teda aj záruku spravodlivosti.

11. Vzhľadom na uvedené sú sťažovatelia toho názoru, že krajský súd neskúmaním vecnej príslušnosti a následným prerokovaním veci a vydaním napadnutého rozsudku v konaní, na ktoré bol vecne príslušný najvyšší súd, porušil ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Na výzvu ústavného súdu zaslali sťažovatelia repliku, ktorá bola ústavnému súdu doručená 24. apríla 2015. Sťažovatelia vo svojej replike artikulovali svoje myšlienky takto: „Zdôrazňujeme, že už sme podrobne uviedli a opísali dôvody podanej sťažnosti a aj po oboznámení sa s vyjadrením Krajského súdu v Košiciach na uvedenom zotrvávame. Zdôrazňujeme, že sám Krajský súd priznal, že vo veci konal vecne nepríslušný súd a navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti vyhovel. Chceli by sme vyzdvihnúť skutočnosť, že s ohľadom na špecifickosť inštitútu konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, spočívajúcej v nemožnosti podať voči rozsudku v takejto veci odvolanie, alebo iný opravný prostriedok, nie je možné daný nezákonný stav odstrániť a zrušiť rozhodnutie, ktorým boli porušené základné práva a slobody iným spôsobom než nálezom Ústavného súdu. Ako mimoriadny opravný prostriedok by v danej situácii prichádzalo do úvahy len mimoriadne dovolanie, na podanie ktorého je však oprávnený iba Generálny prokurátor. Sťažovatelia využili aj tento inštitút a zaslali Generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach 7S/212/2013. Dňa 28.01.2015 nám bolo oznámené, že podnet bol odložený a Generálna prokuratúra skonštatovala, že nemá v rámci OSP založenú pôsobnosť na preskúmanie predmetného rozhodnutia. Máme za to, že skutočnosť, že vydaním rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn.: 7S/212/2013 došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a ďal. ustanovení medzinárodných dokumentov upravujúcich základné ľudské práva a slobody, je zrejmá a svojím podaním to potvrdil aj sám Krajský súd v Košiciach. Keďže aj stanovisko orgánu, ktorého rozhodovacia činnosť bola sťažnosťou napadnutá je totožné ako naše, máme za to že sú naplnené všetky podmienky pre vyhovenie sťažnosti zo strany Ústavného súdu SR.“

17. Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci sťažovateľov (ako navrhovateľov) proti odporcovi Slovenskému pozemkovému fondu (Búdková 36, Bratislava) o ochranu pred nezákonným zásahom napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh zamietol a sťažovateľom nepriznal právo na náhradu trov konania. Sťažovatelia sa návrhom na začatie konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP domáhali, aby súd uložil povinnosť odporcovi obnoviť predchádzajúci stav a pokračovať s navrhovateľmi v konaní, čo sa týka vydania náhradných pozemkov, a ďalej podpísať zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom už špecifikovaných najneskôr do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Sťažovatelia ďalej žiadali, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v zásahu spočívajúcom v nekonaní vo veci poskytnutia náhradného pozemku za pôvodne nevydané nehnuteľnosti podľa rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice­mesto č. 503/34/2005­Hi z 25. februára 2005 a Obvodného pozemkového úradu Košice­mesto č. 503/36/2005­Hi z 28. februára 2005.

IV.

18. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť, ktorou sťažovatelia broja proti napadnutému rozsudku krajského súdu z dôvodu, že podľa ich mienky vo veci rozhodol nepríslušný súd, čím im bolo zasiahnuté do základného práva na zákonného sudcu a zároveň do základného práva na súdnu ochranu.

Všeobecne k základnému právu na súdnu ochranu

19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

24. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

Všeobecne k základnému právu na zákonného sudcu

25. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

26. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).

27. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch a pre posudzovaný prípad v Občianskom súdnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov.

Podľa § § 246 ods. 2 písm. b) (nachádzajúci sa v prvej hlave piatej časti) OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Podľa § 250d ods. 2 (nachádzajúci sa v druhej hlave piatej časti) OSP ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

31. Ústavný súd najprv uvádza, že v zmysle citovaného zákona o pozemkových úpravách Slovenský pozemkový fond je orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Odlišná právna úprava nevyplýva ani z § 34 ods. 2 a nasl. až § 36 zákona o pozemkových úpravách.

32. Z § 250d ods. 2 OSP vyplýva, že súd, ktorému bol doručený návrh, je povinný zistiť svoju vecnú príslušnosť. Jedine ak nedôjde k vybaveniu návrhu spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 (a ods. 3), doručí súd žalovanému rovnopis návrhu (porov. § 250e OSP).

33. Napriek jasnej zákonnej dikcii týkajúcej sa vecnej príslušnosti najvyššieho súdu na konanie podľa štvrtej hlavy (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP) piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a prikázaného postupu zo strany súdu v prípade zistenia svojej vecnej nepríslušnosti, krajský súd vo veci sťažovateľov konal a rozhodol v rozpore so zákonom.

34. Týmto postupom a s tým súvisiacim napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, keďže o ich právach a povinnostiach nerozhodol v zmysle zákona príslušný súd. Tým zároveň došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu, keďže krajský súd nepostupoval zákonom predpísaným procesným postupom a proti zneniu zákona vo veci konal a rozhodol.

40. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2014 (za dva úkony právnej služby) predstavujú sumu 268 eur. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 134 eur za dva úkony právnej služby v roku 2014 v prípade jedného sťažovateľa.

41. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 eur, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2015 (za jeden úkon právnej služby) predstavujú sumu 139,83 eur. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 69,92 eur za jeden úkon právnej služby v roku 2015 v prípade jedného sťažovateľa.