II. ÚS 838/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 838/2015-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti TANK, s. r. o., Haličská cesta 3200, Lučenec, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bajkalská 13, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Marián Kurhajec, ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 29/2014 z 10. marca 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 57/2014 z 10. marca 2015, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti TANK, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9837/2015 a sp. zn. Rvp 9838/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9837/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti TANK, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

Ústavnému súdu bola rovnako 2. júla 2015 doručená sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 57/2014 z 10. marca 2015, ktorou žiada vydať tento nález: „1. Základné právo spoločnosti TANK, s. r. o. so sídlom Haličská cesta 3200, 984 10 Lučenec, IČO: 36 0575 68, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, vložka č. 8071/S, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4Sžf/57/2014 zo dňa 10. marec 2015 porušené bolo. 2. Zrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4Sžf/57/2014 zo dňa 10. marec 2015 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. 3. Spoločnosti TANK, s. r. o., so sídlom Haličská cesta 3200, 984 10 Lučenec, IČO: 36 057 568, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, vložka č. 8071/S, priznáva náhradu trov konania vo výške sumy 208,04 EUR..., ktorú mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a to k rukám jeho právneho zástupcu.“ Konanie o tejto sťažnosti bolo vedené pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 9838/2015.

Krajský súd svoje rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že sťažovateľ nesplnil podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pretože svojou podstatou pohonné hmoty nie sú tovar, ktorý bol odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu. Čerpanie pohonných hmôt sa využívalo na účely priameho použitia motorových vozidiel (uvedenia motorového vozidla do pohybu) a v súvislosti s prepravným výkonom. Preprava bola zabezpečovaná

Povinnosťou sťažovateľa v zmysle § 43 ods. 5 prvej vety zákona o dani z pridanej hodnoty bolo preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od dane. V žiadnej kúpnej zmluve a ani v žiadnej faktúre, ktoré boli predložené pri daňovej kontrole, nebolo určené miesto, kde mal byť tovar dodaný. V súvislosti s predloženými čestnými vyhláseniami odberateľov krajský súd poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-409/04 z 27. 9. 2007 TELEOS, C-94/05 z 27. 9. 2007, podľa ktorého predpokladom oslobodenia od dane je, aby bol tovar skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, pričom vyhlásenie odberateľa nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky vnútri

Sťažovateľ odberateľom pri načerpaní pohonných hmôt vystavil doklady z evidenčnej registračnej pokladne označené ako dodacie listy, ktoré obsahovali aj náležitosti faktúry v zmysle § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty, v týchto dokladoch uviedol daň z pridanej hodnoty a vzhľadom na uvedenú skutočnosť bola tu aj povinnosť sťažovateľa v zmysle § 69 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty túto daň zaplatiť. Proti obom týmto rozsudkom podal sťažovateľ odvolania, v ktorých žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozsudky zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie, resp. ich zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného sa zrušujú ako nezákonné a veci sa vracajú žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že krajský súd nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože v konaní bolo jednoznačne písomnými vyhláseniami preukázané, že prepravu tovaru do Maďarska si zabezpečovali odberatelia sami, bez účasti tretej osoby.

Pokiaľ ide o rozsudok C-409/04, ten je potrebné aplikovať v jeho celosti. Sťažovateľ poukázal osobitne na znenie vyhlásení, ktoré predložil daňovému úradu: „Týmto potvrdzujeme, že tovar v hodnote. . . odkúpený v období od.

Náležitosti faktúry sa majú posudzovať podľa vtedy platného ustanovenia § 72 zákona o dani z pridanej hodnoty. Zákon o dani z pridanej hodnoty nerozlišuje nejaké osobitné postavenie pohonných látok, na ktoré by sa malo v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru osobitne prihliadať. Osobité postavenie pri určovaní miesta dodania tovaru majú napríklad také tovary ako plyn a elektrická energia, čo však sleduje účel Smernice Rady 2003/92/ES zo 7. októbra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS v súvislosti s pravidlami o mieste dodávok plynu a elektriny. Pre špecifické postavenie pohonných hmôt ako tovaru existuje samostatná právna úprava, a preto v prípade intrakomunitárneho dodania tohto druhu tovaru sa použije ustanovenie § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty rovnako ako pri každom inom tovare. Pokiaľ žalovaný v rámci konania argumentoval tým, že pre pohonné hmoty existuje špeciálna úprava obsiahnutá v ustanovení § 55 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, uvedený výklad žalovaného je nesprávny, pretože toto ustanovenie sa netýka intrakomunitárneho dodania tovaru, ale dodania tovaru zahraničnej osobe v tuzemsku.

Krajský súd zamietol teda žaloby sťažovateľa napriek tomu, že sťažovateľ preukázal dodanie tovaru spôsobom, ktorý predpokladá zákon o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný sa k odvolaniam sťažovateľa vyjadril tak, že pre vec je nepodstatné, či preprava tovaru bola zabezpečovaná odberateľom alebo inou osobou, pretože v prípade pohonných hmôt načerpaných do motorových nádrží áut, nemôže ísť o naplnenie ustanovenia § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, a teda o dodanie tovaru s oslobodením od dane v dôsledku jeho prepravy do iného členského štátu, keďže takýmto spôsobom dodaný tovar nemôže byť prepravený alebo odoslaný v dostatočnom množstve a štruktúre, v akom bol iným platiteľom dane dodaný, a to z toho dôvodu, že ide o tovar slúžiaci na okamžitú spotrebu a nie je určený na prepravu alebo odoslanie. Nie je preto podstatné,

Sťažovateľ obe sťažnosti doručené ústavnému súdu, v ktorých namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkami najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 29/2014 z 10. marca 2015 a sp. zn. 4 Sžf 57/2014 z 10. marca 2015 zhodne odôvodnil tým, že tieto rozhodnutia sú arbitrárne, svojvoľné, objektívne nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Najvyšší súd iba všeobecne skonštatoval, že dodávky pohonných hmôt načerpané priamo do palivovej nádrže nespĺňajú charakteristiku dodania tovaru, ktorý je oslobodený od dane z pridanej hodnoty z dôvodu prepravy, dodania do iného členského štátu, a nejde teda o intrakomunitárne dodanie tovaru. Pritom v zmysle § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty sa dodanie tovaru do iného členského štátu preukazuje tam uvedeným spôsobom, t. j. kópiou faktúry a písomným vyhlásením odberateľa, ktorého náležitosti do 1. októbra 2012 zákon o dani z pridanej hodnoty nijako neupravoval. Sťažovateľ tieto podmienky splnil, napriek tomu boli na neho kladené požiadavky nad rámec zákona – najvyšší súd vykladal ustanovenie § 43 ods. 5 písm. c) zákona o dani z pridanej hodnoty neprípustne extenzívne. Najvyšší súd ďalej v rozpore so zákonom považoval pohonné hmoty za špecifický tovar, hoci ním nie je. Nevzťahuje sa naň ani § 55 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje iba na dodanie tovaru zahraničnej osobe v tuzemsku. Najvyšší súd sa nijako nevysporiadal ani so záverom odborného vyjadrenia znalca, z ktorého vyplýva, ktorým momentom začína dochádzať k spaľovaniu načerpaného paliva (po prejdení 4,23 km), nevzal ho do úvahy vôbec. Nevysporiadal sa ani s tvrdením sťažovateľa, hoci na to sťažovateľ poukazoval už v odvolaní, že ním vystavené dodacie listy nespĺňali náležitosti faktúry, ako faktúry ani neslúžili a nezakladali ani povinnosť daň odviesť. Samotné dodacie listy neboli ani vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou. Rozhodnutia najvyššieho súdu spočívajú výlučne iba na konštatovaniach určitých skutočností, nie sú podporené náležitými argumentmi a rozhodnutia ako celok vyznievajú nejasne a nezrozumiteľne.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Najvyšší súd v odôvodnení rozsudkov sp. zn. 4 Sžf 29/2014 z 10. marca 2015 a sp. zn. 4 Sžf 57/2014 z 10. marca 2015 zhodne uviedol: „Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 1 v spojitosti s § 246c ods. 1 O. s. p. konštatuje, že napadnutý rozsudok potvrdil, lebo je vo výroku vecne správny. K námietke žalobcu, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že preprava tovaru pohonných hmotami bola zabezpečovaná inou osobou, pričom zo spisu vyplýva, že prepravu si zabezpečovali odberatelia sami bez účasti tretej osoby, súd uvádza, že táto námietka je vo vzťahu k meritu veci nepodstatná. V prípade pohonných hmôt dodávaných spôsobom čerpania priamo do motorových nádrží áut, nemôže ísť o naplnenie ustanovenia § 43 zákona o DPH a teda o dodanie tovaru s oslobodením v dôsledku jeho prepravy do iného členského štátu, pretože takýmto spôsobom dodaný tovar nemôže byť

1. pohonné hmoty čerpané priamo do nádrží motorových vozidiel sú tovarom, ktorý nie je určený na prepravu alebo dodanie na iné miesto dodania (aj do iného členského štátu), pretože ide o tovar určený na okamžitú spotrebu a nie na prepravu a dodanie v stave (množstve a štruktúre) v akom bol dodaný a 2. skutočnosť, že žalobca na dodanie tohto tovaru vystavil daňové doklady z ERP, v ktorých do ceny zahrnul už aj daň z pridanej hodnoty, bol podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH povinný túto daň zaplatiť. Z uvedeného dôvodu súd odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nesúvisiace s meritom veci, a preto ich považoval za nedôvodné. Svojou podstatou sú pohonné hmoty tovarom, dodanie ktorého nie je spojené s odoslaním alebo prepravou z tuzemska alebo iného členského štátu v nezmenenom stave a množstve, pokiaľ sú odoberané priamo do nádrže vozidla.

Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH v súvislosti s týmito dodávkami. Uvedené dodanie tovaru - načerpanie pohonných hmôt priamo do palivovej nádrže na slovenskej čerpacej stanici žalobcu, nemožno považovať za intrakomunitárne dodanie tovaru v rámci EÚ v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko sa nedá preveriť, či tento tovar reálne, v takom množstve, v akom bol vyfakturovaný maďarskému odberateľovi opustil územie Slovenskej republiky alebo ho odberateľ spotreboval už na území Slovenskej republiky. Na túto skutočnosť, nemá vplyv ani umiestnenie čerpacej stanice žalobcu – podľa jeho tvrdenia, je vzdialená 60 m od štátnej hranice s Maďarskom. Podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska alebo iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. O prepravu tovaru ide vtedy, keď sa tovar, ktorý je predmetom dodania transportuje z jedného miesta na iné miesto.

Preprava pohonných hmôt do iného členského štátu totiž nevyplýva ani z predloženej kúpnej zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy je nákup pohonných hmôt na čerpacej stanici pohonných hmôt Šiatorská Bukovinka. Maďarskí podnikatelia tankovali pohonné hmoty na čerpacej stanici.

Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní tovaru, s ktorým je spojená jeho preprava, a na takéto dodanie nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Keďže boli pohonné hmoty tankované do vozidiel maďarských podnikateľov z dôvodu, aby sa toto vozidlo mohlo hneď používať, potom ide o dodanie tovaru bez prepravy, a jeho miesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH.

V predloženej kúpnej zmluve nie je uvedené miesto dodania tovaru, je len uvedené, že pokiaľ bude odberateľ platiteľom dane, bude mu tovar dodaný bez dane po predložení potrebných dokladov. Maďarskí odberatelia natankovali pohonné hmoty priamo do nádrží dopravných prostriedkov a teda aj k spotrebe nakúpeného tovaru - pohonných hmôt, priamo do nádrží áut, dochádzalo už na území Slovenskej republiky. Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní tovaru, s ktorým je spojená jeho preprava do miesta určenia a na takéto dodanie nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 41 ods. 1 zákona o DPH. V uvedenom prípade nie je splnená zákonná podmienka oslobodenia od dane a tou je odoslanie alebo prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Režim intrakomunitárnych dodávok do iného členského štátu, kedy sa zdaňuje nadobudnutie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, nahradil systém dovozov a vývozov. Dodávka medzi členskými štátmi je uskutočnená, ak dôjde k fyzickému pohybu tovaru medzi členskými štátmi. Priťažujúcou okolnosťou v danej veci bola i skutočnosť, že žalobca po odobraní tovaru vydal kupujúcemu doklad o zaplatení z elektronickej registračnej pokladnice, kde súčasťou ceny bola i daň z pridanej hodnoty. S poukazom na uvedené najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.“

Najvyšší súd podrobne vysvetlil, z akých dôvodov považoval odvolania sťažovateľa za nedôvodné. Pokiaľ dospel k záveru o tom, že v prípade sťažovateľa nebola splnená zákonná podmienka oslobodenia od dane, teda odoslanie alebo prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (§ 43 zákona o dani z pridanej hodnoty), tento svoj záver aj dostatočne odôvodnil, keď uviedol, že dodávka medzi členskými štátmi je uskutočnená, ak dôjde k fyzickému pohybu tovaru medzi členskými štátmi a dodávky pohonných hmôt načerpaných priamo do palivovej nádrže nespĺňajú zákonnú charakteristiku dodania tovaru, ktorý je oslobodený z dôvodu, že je prepravený/dodaný do iného členského štátu. O prepravu tovaru ide totiž vtedy, keď sa tovar, ktorý je predmetom dodania, transportuje z jedného miesta na iné miesto, pričom pohonné hmoty čerpané priamo do nádrží motorových vozidiel sú tovarom, ktorý nie je určený na prepravu alebo dodanie na iné miesto, pretože ide o tovar určený na okamžitú spotrebu, a nie na prepravu a dodanie v stave, v akom bol dodaný.

Ústavný súd sa stotožňuje s týmto názorom najvyššieho súdu a považuje ho za ústavne konformný, a to aj preto, že rešpektuje základné zásady, na ktorých je vybudovaná právna úprava dane z pridanej hodnoty. Aj ústavný súd považuje za správny záver, podľa ktorého načerpaním pohonných hmôt cez tankovaciu pištoľ z výdajného stojana na čerpacej stanici na území Slovenskej republiky do palivovej nádrže motorového vozidla zahraničného (maďarského) podnikateľa na účel, aby sa vozidlo mohlo ihneď používať, sú pohonné hmoty odberateľovi dodané, pričom nejde o dodanie tovaru (s ktorým je spojená jeho preprava), na ktoré možno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. S ohľadom na znenie zákonných ustanovení citovaných najvyšších súdom, takýto záver nie je v rozpore s ich účelom a zmyslom a nemožno ho považovať za ústavne nekonformný výklad týchto ustanovení.