II. ÚS 841/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 841/2015-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v súvislosti s vybavovaním žiadosti o poskytnutie fotokópie zo zdravotnej dokumentácie z 29. mája 2014 a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 Gn 41/15/1000-10 z 9. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta.

Opakovaným podnetom z 27. apríla 2015 požiadal sťažovateľ generálnu prokuratúru o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu z 25. marca 2015 krajskou prokuratúrou. Generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa odložila ako nedôvodný a k podstate veci uviedla, že „[p]ostup pracovníkov ÚVTOS a ÚVV , ktorí Vám odmietli vyhotoviť kópiu zdravotnej dokumentácie nebol v rozpore s ustanovením § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože zákon neuvádza povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyhotovovať kópie zdravotnej dokumentácie na požiadanie. Taktiež nekonštatujem porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.“.

Sťažovateľ namieta, že v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti je oprávnený nahliadať do zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa jeho osoby v celom rozsahu a v zmysle § 25 ods. 2 uvedeného zákona má právo robiť si na mieste výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu ustanovenom v odseku 1 (v celom rozsahu).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ v ústave na výkon trestu odňatia slobody nemôže disponovať vlastným zariadením, ktoré by mu umožnilo vyhotoviť kópie listín, zastáva názor, že je povinnosťou ÚVTOS a ÚVV vyhotoviť mu kópie celej zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa jeho osoby na jeho žiadosť.

Sťažovateľ v kontexte poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci K. H. a ostatní proti Slovenskej republike z 28. 4. 2009 (ďalej len „rozhodnutie ESĽP“), v ktorom mal ESĽP konštatovať porušenie čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru, keď sťažovateľkám malo byť štátnymi orgánmi odmietnuté vyhotovenie kópií zo zdravotnej dokumentácie, aj keď robenie si výpiskov im bolo umožnené.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv garantovaných ústavou a ani práv garantovaných dohovorom či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je prokuratúre v zmysle čl. 149 ústavy zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec, či dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (II. ÚS 280/2015).

K namietanému rozhodnutiu ESĽP vo veci K. H. a ostatní proti Slovenskej republike ústavný súd uvádza, že ESĽP v predmetnom rozhodnutí zdôraznil práve individuálny prístup k využitiu čl. 8 dohovoru a zdôraznil, že čl. 8 neposkytuje všeobecné právo na prístup k údajom v zmysle práva na informácie.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že namietané porušenie čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru je zjavne neopodstatnené.

Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 3 ústavy), ústavný súd o návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ďalej nerozhodoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.