II. ÚS 847/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 847/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom v konaní a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 Ntro 3/2015 z 26. októbra 2015 a sp. zn. 4 Tpo 38/2015 zo 14. mája 2015, ako aj postupom v konaní a uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33 Tp 38/2015 z 30. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

Sťažovateľka v jednom z týchto ďalších podaní z 9. marca 2015 označenom ako „Sťažnosť na postup vyšetrovateľky, dozorujúcej prokurátorky a na sudkyňu pre prípravné konanie a nimi porušovanie ustanovení zákona - Trestného poriadku“ (ďalej len „podanie z 9. marca 2015“) na č. l. 10 uvádza, že žiada o prepustenie z väzby.

Dňa 30. marca 2015 bolo po výsluchu okresným súdom vo veci sp. zn. 33 Tp 38/2015 uznesením o jej podaniach rozhodnuté tak, že sťažovateľka bola ponechaná vo väzbe. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka sťažnosť, ktorá bola krajským súdom uznesením sp. zn. 4 Tpo 38/2015 zo 14. mája 2015 zamietnutá.

Sťažovateľka sa následne prostredníctvom žiadostí adresovaných okresnému súdu domáhala vyjadrenia, či jej podanie z 9. marca 2015 bolo vybavené, na čo bola listom okresného súdu č. Spr. 1024/15 z 28. augusta 2015 vyrozumená, že uznesením z 30. marca

2015 v konaní sp. zn. 33 Tp 38/2015 bolo rozhodnuté jednak o žiadosti o prepustenie z väzby z 2. marca 2015 a zároveň aj o podaní z 9. marca 2015.

Sťažovateľka sa s uvedeným nestotožnila a podala na krajskom súde sťažnosť na nečinnosť okresného súdu vo veci sp. zn. 33 Tp 38/2015. Krajský súd uznesením sp. zn. 4 Ntro 3/2015 z 26. októbra 2015 predmetnú sťažnosť zamietol a priklonil sa aj k stanovisku okresného súdu, že o oboch podaniach sťažovateľky vrátane jej verbálneho prednesu k žiadosti o prepustenie z väzby bolo rozhodnuté „en bloc“ k 30. marcu 2015. Krajský súd v prerokúvanej veci prieťahy v konaní nezistil.

Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že „o žiadosti zo dňa 09.03.2015 nebolo do dnešného dňa (k dátumu podania ústavnej sťažnosti, pozn.) rozhodnuté,(...) t.j. 8 mesiacov ostala žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu na Okresnom súde Nitra nevybavená“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh nie je prípustný, ak a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, (...) b) ústavný súd v tej istej veci koná, c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľky, že okresný súd uznesením sp. zn. 33 Tp 38/2015 z 30. marca 2015 nerozhodol o jej podaní z 9. marca 2015, v ktorom žiadala o prepustenie z väzby, napriek tomu, že okresný súd (zamietavo) rozhodol uznesením sp. zn. 33 Tp 38/2015 30. marca 2015 o (inej) žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby.

K namietanému postupu v konaní a uzneseniu krajského súdu sp. zn. 4 Ntro 3/2015 z 26. októbra 2015

Dňa 16. októbra 2015 podala sťažovateľka na krajskom súde sťažnosť na nečinnosť okresného súdu opäť vo vzťahu k požiadavke na prepustenie z väzby (tentokrát k podaniu z 9. marca 2015), o ktorom sa rozhodovalo uznesením sp. zn. 33 Tp 38/2015 dňa 30. marca 2015. Krajský súd uznesením sp. zn. 4 Ntro 3/2015 z 26. októbra 2015 sťažnosť na nečinnosť zamietol, v namietanom konaní prieťahy nezistil a priklonil sa k stanovisku okresného súdu v tom smere, že o oboch podaniach sťažovateľky (žiadosti o prepustenie z väzby z 2. marca 2015 a podania z 9. marca 2015 vrátane jej verbálneho prednesu k žiadosti o prepustenie z väzby) bolo rozhodnuté „en bloc“ k 30. marcu 2015.

Ústavný súd zastáva názor, že o prepustení sťažovateľky z väzby bolo rozhodované k 30. marcu 2015, pričom sťažovateľka mala možnosť sa k veci súčasne osobne vyjadriť, a opäť konštatuje, že v konaniach pred ústavným súdom s rovnakým predmetom odvodzuje sťažovateľka porušenie totožných práv z rovnakých skutkových okolností. Uvedené neovplyvňuje ani vyvolanie zdanlivo iného konania na krajskom súde pod rozdielnou spisovou značkou (4 Ntro 3/2015), keďže sťažovateľka sa prostredníctvom všetkých napadnutých konaní „de facto“ domáha vyslovenia porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o prepustenie z väzby pred vydaním uznesenia sp. zn. 33 Tp 38/2015 z 30. marca 2015, v ktorom sa rozhodovalo práve o uvedenej skutočnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ostatnú časť ústavnej sťažnosti odmietol taktiež ako neprípustnú (§ 24 zákona o ústavnom súde).