II. ÚS 860/2015

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. a priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť a trovy konania v sume 375,86 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a osemdesiatšesť centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú: „V predmetnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany č. k. 4 C 434/2008 bolo vo veci samej - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva právoplatne rozhodnuté dňa 17. 8. 2011. V uvedenom rozsudku bolo uvedené, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. Od roku 2011, teda od právoplatnosti samotného rozsudku sťažovatelia urgujú vydanie uvedeného uznesenia, naposledy urgenciu zaslali dňa 31. 08. 2015 a predtým v dňoch 15. 06. 2015, 20. 01. 2015, 29. 07. 2014, 04. 02. 2013, 22. 11. 2012, 31. 10. 2012, 13. 06. 2012, 09. 05. 2012 a 30. 11. 2011. Sťažovateľ podával niekoľko sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Piešťany, pričom k tejto sťažnosti predkladám list predsedu Okresného súdu Piešťany sp. zn. Spr 785/12 zo dňa 20. 12. 2012, ktorý považuje za dôvodnú uvedenú sťažnosť s prihliadnutím na celkovú dĺžku súdneho konania. Na poslednú urgenciu adresovanú predsedovi súdu už predseda ani iný poverený vedúci pracovník Okresného súdu Piešťany neodpovedal. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 4 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľov neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľov nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko boli aktívni a svojimi podaniami sa dožadovali rozhodnutia v uvedenej veci.“

Podľa názoru sťažovateľov „... z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko postupom Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet iného súdu na území Slovenskej republiky, ktorý by chránil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 781/15 z 13. novembra 2015, v ktorom okrem iného uvádza: „... o návrhu doručenom súdu dňa 16. 4. 2008 bol po vykonanom dokazovaní vypočutím účastníkov, znaleckým posudkom a výsluchmi svedkov, dňa 3. 8. 2011 vyhlásený rozsudok, ktorý nadobudol dňa 17. 8. 2011 právoplatnosť. Súd o náhrade trov konania v rozsudku rozhodol tak, že rozhodne samostatným uznesením. Keďže bol v predmetnom konaní podaný znalecký posudok, pred rozhodnutím o náhrade trov konania bolo nutné najprv rozhodnúť o odmene znalca za podanie znaleckého úkonu. Na základe uvedeného bol preto spis predložený vyššej súdnej úradníčke, ktorá vypracovala koncept rozhodnutia o priznaní odmeny 17. 05. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že v senáte zákonnej sudkyne bolo k 20. 12. 2012 pridelených na rozhodnutie 3951 vecí, z toho 653 civilných vecí (z ktorých 82 vecí je reštančných - 24 starších ako 5 rokov), 38 obchodných vecí a 217 vecí týkajúcich sa maloletých detí, osobného stavu, ktoré bola povinná vybavovať prednostne, bolo predmetné

uznesenie

expedované až po kontrole sudkyňou dňa 20. 12. 2012. Po nadobudnutí právoplatnosti bol spis zaslaný na odvolací súd na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov proti uzneseniu, č. k. 4 C 434/2008-70 z 03. 10. 2012, t. j. o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Spis bol odvolaciemu súdu doručený 31. 05. 2013, ktorý rozhodol uznesením, č. k. 11 Co/222/2013-190 z 30. 05. 2014, tak že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil. Spis bol vrátený súdu 02. 07. 2014, pričom po doručení predmetného uznesenia a vykonaní úkonov smerujúcich k zisteniu, či si navrhovatelia 1/ a 2/ splnili svoju povinnosť, bol spisový materiál predložený sudkyni 10. 09. 2014. Dňa 12. 09. 2014 spis predložila poverenej vyššej súdnej úradníčke JUDr. V za účelom vypracovania rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorá koncept rozhodnutia nevyhotovila. S účinnosťou od 01. 01. 2015 bola do senátu 9 pridelená vyššia súdna úradníčka JUDr. K ktorá vypracovala koncept uznesenia o náhrade trov konania. Vzhľadom k tomu, že sudkyňa nepovažovala rozhodnutie za riadne odôvodnené, spis bol vrátený vyššej súdnej úradníčke na jeho prepracovanie. S účinnosťou od 20. 03. 2015 bola do senátu 9 pridelená vyššia súdna úradníčka JUDr. M ktorá vypracovala nový koncept uznesenia. Vzhľadom na neúplnosť a nesprávnosť odôvodnenia, ako aj na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ doručil súdu 26. 08. 2015 doplnenie vyčíslenia trov konania, spis sudkyňa opätovne vrátila vyššej súdnej úradníčke, avšak už novej Mgr. B ktorá bola do senátu 9 pridelená s účinnosťou od 01. 08. 2015. Následne poverená vyššia súdna úradníčka JUDr. V ktorá bola do senátu pridelená s účinnosťou od 10. 09. 2015 vypracovala koncept uznesenia, ktorý bol sudkyni predložený 15. 10. 2015, a ktorý bol odoslaný účastníkom konania 10. 11. 2015. K dĺžke konania týkajúceho sa rozhodnutia o náhrade trov konania, prispelo nedôvodné podanie odvolania sťažovateľmi voči zloženiu preddavku ako aj dodatočné doplnenie vyčíslenia náhrady trov konania, na ktoré muselo byť zareagované v pripravovanom rozhodnutí.“

Následne vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 781/2015 z 13. novembra 2015 a z 19. januára 2016 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 17. februára 2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uvádza: „... nie je možné 4 ročné omeškanie odôvodniť tým, že účastníci využili svoje právo podať opravný prostriedok a nie je možné odôvodniť tým, že po 4 rokoch upresnili /teda nezmenili/ náhradu trov konania! Z tohto dôvodu máme ďalej za to, že naša sťažnosť je v celom rozsahu dôvodná.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru došlo v tom štádiu konania, keď okresný súd už vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. 4 C 434/2008 z 3. augusta 2011. Jedným z výrokov označeného rozsudku okresný súd rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Z predloženého vyjadrenia predsedníčky a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutková zložitosť veci.

Vychádzajúc zo skutkových zistení z predmetného súdneho spisu, ústavný súd dospel k záveru, že po meritórnom rozhodnutí došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval. Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo vo vzťahu k náhrade trov konania v čase rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Vychádzajúc zo skutočnosti, že konanie vo veci samej už bolo právoplatne skončené, berúc do úvahy obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj jeho predmet a význam pre sťažovateľov, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia po 500 € každému zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 313,22 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), keďže právna zástupkyňa sťažovateľov je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 375, 86 € (bod 4 výroku tohto nálezu).