II. ÚS 861/2015

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7909/2011 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účet jeho právnej zástupkyne LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: «Dňa 22. 02. 2012 bolo exekútorským úradom vydané „Upovedomenie o začatí exekúcie“, doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 23. 02. 2012. Dňa 06. 03. 2012 boli na exekútorskom úrade podané námietky povinného proti exekúcii vedenej exekútorským úradom a súdom (ďalej len „námietky proti exekúcii“). K pochybeniu súdu došlo už tým, že o námietkach proti exekúcii od ich podania vôbec nerozhodoval a v tejto veci bol nečinný. Na základe uvedeného podal sťažovateľ (zastúpený advokátom) dňa 29. 10. 2013 na Okresný súd Bratislava V „Sťažnosť na postup súdu podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov spočívajúci v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (ďalej len „sťažnosť“) a to z toho dôvodu, že od podania námietok proti exekúcii t. j. 06. 03. 2012 do dňa podania predmetnej sťažnosti (29. 10. 2013) súd v predmetnej právnej veci nevykonal žiadny procesný úkon, a bol teda viac ako 19 mesiacov (603 dní) nečinný a požiadal predsedu súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností, aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Dňa 14. 11. 2013 bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená písomnosť súdu zo dňa 08. 11. 2013 označená ako „Konanie č. k. 37 Er 7908/2011 a 37 Er 7909/2011“, ktorá je odpoveďou súdu na sťažnosť a v ktorej predseda súdu potvrdzuje, že „vo vecí doteraz nebolo rozhodnuté o námietkach proti exekúcii“ a vzhľadom na dĺžku konania bude vec sledovať do jej právoplatného skončenia. Dňa 26. 03. 2014 t. j. viac ako 2 (!!!) roky od podania námietok proti exekúcii súd uznesením rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii vedenej pod spis. zn.: 37 Er/7909/2011, EX 529/2011 zamietol (ďalej len „uznesenie“)... Proti uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17. 04. 2014 odvolanie (ďalej len „odvolanie“). Po podaní odvolania nebol zo strany súdu do dnešného dňa vykonaný žiadny úkon. Aj o skutočnosti, že proti uzneseniu bolo povinným podané odvolanie sa oprávnený dozvedel nahliadnutím do súdneho spisu a napriek tomu, že nebol súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k predmetnému odvolaniu, dňa 20. 04. 2015 podal na súd písomnosť zo dňa 16. 04. 2015 označenú ako „Vyjadrenie oprávneného k odvolaniu povinného proti uzneseniu zo dňa 26. 03. 2014, spis. zn.: 37 Er/7909/2011-74“. Od podania odvolania proti uzneseniu k dnešnému dňu uplynulo viac ako 18 mesiacov (548 dní) a súdom nebol vykonaný žiadny relevantný úkon.»

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3587/2015 z 2. decembra 2015, v ktorom uvádza: „... vo veci 37Er 7909/2011 už boli zistené prieťahy v konaní a to v období od 8. 3. 2012, kedy exekútor doručil súdu námietky povinného proti exekúcii do 8. 11. 2013, kedy som riešil sťažnosť na prieťahy v konaní podanej 29. 10. 2013. Následne súd žiadal Okresný súd Bratislava I pripojiť spis 34 Nsre 133/2011, ktorý pripojený nebol z dôvodu, že bol zaslaný Krajskému súdu v Bratislave. Pravdou je, že námietky povinnému doručené následne neboli a až dňa 26. 3. 2014 súd vyšším súdnym úradníkom rozhodol o námietkach proti exekúcii. Odvolanie voči tomuto uzneseniu bolo doručené súdu 16. 4. 2014 a zákonný sudca s poukazom na § 374 ods. 4 O. s. p. o námietkach opätovne rozhodol až uznesením zo dňa 3. 11. 2015.“

Uznesením č. k. II. ÚS 861/2015-12 zo 17. decembra 2015 ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7909/2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3587/15 z 15. januára 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti nedoplnil.

3. Dňa 4. novembra 2013 okresný súd písomne vyzval súdneho exekútora na predloženie upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 529/2011, ktoré bolo doručované povinnému spolu s fotokópiou poštovej doručenky. V ten istý deň okresný súd požiadal právneho zástupcu povinného, aby mu predložil splnomocnenie na zastupovanie povinného v exekučnom konaní. Právny zástupca povinného doručil okresnému súdu splnomocnenie na zastupovanie povinného až 17. februára 2014 po písomnej urgencii okresného súdu z 31. januára 2014.

4. Uznesením č. k. 37 Er 7909/2011-74 z 26. marca 2014 okresný súd námietky povinného proti exekúcii zamietol a uznesením č. k. 37 Er 7909/2011-79 z 26. marca 2014 exekučné konanie čiastočne zastavil. Proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti exekúcii podal povinný 16. apríla 2014 odvolanie. Stanovisko sťažovateľa k odvolaniu povinného bolo okresnému súdu doručené 20. apríla 2015.

5. O odvolaní povinného proti uzneseniu č. k. 37 Er 7909/2011-74 z 26. marca 2014 rozhodol zákonný sudca uznesením č. k. 37 Er 7909/2011-115 z 23. novembra 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o námietkach proti exekúcii tvorí bežnú súčasť rozhodovacej praxe exekučných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Z predloženého vyjadrenia predsedu a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutková zložitosť napadnutého konania.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že zjavne neprimeraná dĺžka napadnutého konania nebola spôsobená jeho právnou či faktickou zložitosťou a ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu. V dôsledku postupu okresného súdu, v ktorom sa opakovane vyskytli obdobia neodôvodnenej nečinnosti, tak podľa názoru ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v tejto časti sťažnosti nevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd o námietkach proti exekúcii v čase prerokovania sťažnosti už rozhodol uznesením č. k. 37 Er 7909/2011-115 z 23. novembra 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2015 (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH, keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 355,72 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Úhradu za písomné vyjadrenie z 9. februára 2016 ústavný súd, prihliadajúc na jeho obsah, nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.