II. ÚS 865/2014

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004 p o r u š e n é bolo.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur) a priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014 doručená sťažnosť , (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), a , (ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľky v sťažnosti poukazujú na to, že navrhovateľka v priebehu napadnutého konania opakovane menila petit svojho návrhu. V tejto súvislosti uvádzajú, že dňa „14. 9. 2004 Dohoda o vysporiadaní BSM medzi žalovanými a zo dňa 16. 12. 2002 a Kúpna zmluva medzi a a sú neplatné právne úkony... 12. 3. 2008 Navrhovateľka žiadala o čiastočné späťvzatie návrhu voči odporcovi a žiadala o vynesenie rozsudku, ktorým súd určí, že právny úkon − Kúpna zmluva na predaj nehnuteľnosti − rodinného domu v prospech , a pána je neplatný... 28. 5. 2010 Navrhovateľka opäť podala návrh na zmenu žalovaného petitu. Právne úkony: ­ zrušenie BSM medzi a z decembra 2002 v časti prikázania vlastníctva k nehnuteľnosti rod. dom zapísanej v prospech ­ darovacia zmluva na vyššie uvedenú nehnuteľnosť darkyne v prospech obdarovaných a , rod. ­ vyporiadanie BSM v časti prikázania vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech , vklad povolený dňa 28. 5. 2009 sú voči navrhovateľke neúčinné. je povinná uhradiť navrhovateľke 33.193,91 € (100.000,­ Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania od 23. 2. 1998 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. je povinná zaplatiť 3.836,22 € (115.570,­ Sk) ako trovy právneho zastúpenia, ktoré priznal KS Bratislava rozsudkom 28 Cb 25/01­193 navrhovateľom. je povinná zaplatiť 5.122,48 € (154.320,­ Sk) ako trovy právneho zastúpenia, ktoré priznal KS Bratislava rozsudkom 28 Cb 25/01­193 , advokátke a zároveň jej zaplatí trovy právneho zastúpenia z tohto konania podľa toho, ako budú vyčíslené... 21. 1. 2011 Navrhovateľka podala ďalší návrh na zmenu petitu žaloby. Súd určuje, že právne úkony: ­ vyporiadanie BSM medzi manželmi a zo dňa 16. 12. 2002 v časti prevodu nehnuteľnosti rodinný dom s pozemkom na , ­ kúpna zmluva na prevod nehnuteľnosti rodinný dom s pozemkom na a , ­ vyporiadanie BSM po rozvode a zo dňa 28. 5. 2009 v časti rodinného domu a pozemku sú absolútne neplatné právne úkony a nehnuteľnosť rodinný dom s pozemkom patria do dedičstva po zosnulom . 18. 2. 2011 Navrhovateľka podala opäť návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom upresnila niektoré údaje podľa predložených originálov listín stranou odporcov do spisu. 20. 01. 2014 Navrhovateľka podala v opäť návrh na zmenu petitu žaloby, Účastníkmi konania na strane odporcu sa popri doterajších odporcoch 2) rade , v 3) rade sa stávajú v 1. rade ako generálny sukcesor po smrti Slovenská republika OÚ Trenčín a v 4) rade Slovenská republika OÚ Bratislava. Súd určuje, že právne úkony: 1) dohoda o vysporiadaní BSM zo dňa 16. 12. 2002 medzi manželmi a jeho manželkou , rod. , v časti čl. I. ods. 1 − prevod nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov 1/1 ­ Pozemok parc. č. zastavané plochy a nádvoria o výmere ­ Rodinný dom súp. č. na pozemku parc. č. ­ Pozemok parc. č. záhrady vo výmere ­ Zapísané na LV , v Katastrálnym úradom , Správa katastra ďalej len Nehnuteľnosti, 2) Kúpna zmluva uzavretá 31. 12. 2003 na prevod Nehnuteľností medzi ako predávajúcou a manželmi a , rod. ako kupujúcimi do BSM, v celom rozsahu, 3) Dohoda o vysporiadaní BSM po rozvode z 09. 03. 2009 medzi a v časti prevodu Nehnuteľností, čl. III ods. II 1 a 2 sú neplatné právne úkony.“.

Odo dňa 05. 02. 2010 bola vec pridelená zákonnému sudcovi , ktorý vo veci pojednával dňa 19. 04. 2010 a 31. 05. 2010. Vytýčené pojednávanie na dňa 26. 08. 2010 bolo zrušené. Od 19. 10. 2010 vec pojednávala sudkyňa . Pojednávania boli dňa 25. 01. 2011, 17. 03. 2011 − na tomto pojednávaní sudkyňa vyjadrila svoj názor, že je pripravená vo veci rozhodnúť. Súd vytýčil nasledujúce pojednávanie na dňa 19. 05. 2011, ale dňa 06. 05. 2011 zrušil pojednávanie z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku. Vec bola opäť pridelená zákonnej sudkyni . Konanie bolo dňa 12. 12. 2011 prerušené z dôvodu vedenia dedičského konania po zosnulom . Dňa 16. 01. 2013 bola vec pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi a to , ktorá v predmetnej veci urobila dotaz na notársky úrad z dôvodu zistenia stavu v dedičskom konaní. Dňa 07. 10. 2013 bola vec pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi a to , ktorá v predmetnej veci zistila, že dedičský spis na nachádza na Krajskom súde Bratislava, ktorý napadnuté rozhodnutie v dedičskom konaní zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na konanie. Dňa 10. 10. 2013 podala na súd sťažnosť na súd na prieťahy v konaní. Dňa 08. 11. 2013 súd zaslal Oznámenie o prešetrení sťažnosti z ktorého vyplynulo, že sťažnosť na prieťahy v konaní súdu súd hodnotí predsedníčka súdu ako dôvodnú. Sudkyňa na dňa 05. 12. 2013 vytýčila pojednávanie v predmetnej veci, aby účastníkov konania oboznámila so stavom veci a uložila , aby s definitívnou platnosťou definovala žalobný svoj petit... V predmetnej veci súd viac nekonal, ako konal a vec prerokovával. Rodina je už roky, konkrétne desať rokov, vystavená neistote, možnosti zneplatnenia úkonov, ktoré boli realizované ešte pred podaním žalobného návrhu 7 C 334/2004, ale aj po podaní žalobného návrhu aj voči ďalším osobám, ktoré v dobrej viere nadobudli majetok z čerpania úveru a celkovému tlaku na rodinu. Pôvodne žalovaný už dnes nežije. Pre rodinu je smutný fakt, že prišli o blízku osobu. Rodine zostali po ňom dlhy, preto odmietla dedičstvo, tento postoj pozostalých je oprávnený a v súlade s platnou právnou úpravou. Nie je na ňom nič amorálne ani protizákonné. Rodina pri každom pojednávaní, resp. písomnom vyjadrení je vystavovaná osočovaniu a ohováraniu. Ich zosnulý rodinný príslušník nemá ani po smrti „pokoj“ a s ním aj celá pozostalá rodina. Za desať rokov trvania súdneho sporu nemali odporcovia možnosť oficiálne − formou výpovede a predloženia dôkazov súd oboznámiť s faktami, skutočnosťami a právnymi zdôvodneniami a názormi odporcov vo vedenom súdnom spore, čím bola otvorená možnosť protistrane na osočovanie a ohováranie, tak zosnulého ako aj všetkých rodinných príslušníkov. Súd svojim pomalým postupom a nečinnosťou umožnil, že navrhovateľka v súdnom spore 7 C 334/2004 roky po podaní žalobného návrhu mení žalobný petit, nemá jasné vo veci, čoho sa má domáhať. Za posledné roky, kedy súd vec prejednával, nebolo jasné o akom petite bude súd na pojednávaní konať, čo je chybou súdu.»

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3328/2014 z 19. júna 2014, v ktorom sa zamerala na doterajší priebeh napadnutého konania s tým, že uviedla prehľad úkonov, ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal.

V prípise sp. zn. Spr. 3328/2014 z 13. januára 2015 predsedníčka okresného súdu poukázala na to, že napadnuté konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania o dedičstve po poručiteľovi . Až po právoplatnom skončení konania o dedičstve bude možné ustáliť okruh účastníkov konania a pokračovať v konaní. „Sťažovatelia, po tom ako odmietli dedičstvo po zomrelom, sa nestali právnymi nástupcami odporcu pôvodne v 1. rade a okruh týchto k dnešnému dňu nebol ustálený, a preto skutočnosť, že do prerušenia konania súd nevykonal všetky úkony v súlade s O. s. p. (a teda nevypočul všetkých účastníkov konania § 131 O. s. p.) a v merite veci nerozhodol je spôsobené objektívnou skutočnosťou − úmrtím , čo nie je možné dávať na vinu konajúcemu súdu (ale tento procesný stav v konaní vznikol týmto aj pričinením sťažovateľov − teda nimi zvoleným procesným postupom v dedičskom konaní, plne si uvedomujúc, že bez ustálenia právnych nástupcov po zomrelom nie je možné, aby súd vo veci ďalej konal, čo vzhľadom na poučenie ktoré im súd dal podľa ust. § 5 O. s. p., je im s určitosťou, hraniacou s istotou, nesporne známe a sťažovatelia až po tomto poučení súdom, zvolili cestu ústavnej sťažnosti. S poukazom na súdom vykonané úkony vo veci a predmet sporu, mám za to, že vec nie je právne a skutkovo zložitá. Z hľadiska posudzovania zodpovednosti Okresného súdu Bratislava IV za prieťahy v napadnutom konaní je tiež potrebné z celkovej doby jeho trvania odpočítať časový úsek, v ktorom sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave za účelom konania a rozhodovania o podanom opravnom prostriedku v období od 31. 03. 2005 do 26. 10. 2005.“

Príslušný súd vo svojom vyjadrení označil navrhovateľky ako osoby, ktoré sa pričinili o fakt, že nie je možné v súčasnosti pokračovať v konaní, nakoľko odmietli dedičstvo a tým nie je jasný okruh dedičov. V tejto súvislosti navrhovateľky poukazujú na svoje zákonné právo odoprieť dedičstvo. Keby príslušný súd dôkladne sa zaoberal obsahom súdneho spisu, bol by oboznámený že v dedičskom konaní aktíva po poručiteľovi dosiahli 7 tis. € a pasíva viac ako 200 tis. €. Dlhodobo navrhovateľky upozorňovali zákonných sudcov na fakt, že poručiteľ od roku 1998, mal v dôsledku zdravotného poškodenia problém.

nevracal. Až v roku 2008 jeho zdravotný stav sa dostal do takého stavu, že manželka dala návrh na zbavenie svojprávnosti. Ani tento krok už nezabránil faktu, že v tomto čase už dlhy poručiteľa boli neskutočne vysoké a nebolo možné zistiť, kde sa „stratili“ požičané peniaze. Rodina na jednej strane bola traumatizovaná zdravotným a duševným stavom blízkej osoby a ich traumu prehlboval vedený súdny spor. Z obsahu súdneho spisu je vidieť, že každé podanie navrhovateľky, každé pojednávanie si navrhovateľka „neodpustila“ invektívy na stranu pôvodného žalovaného a jeho rodinných príslušníkov.

Fakt, že neprijali predĺžené dedičstvo nemôže zakladať ich spoluzodpovednosť na prieťahoch konania, ktoré do smrti bolo vedené cca 6 rokov a ani po následných cca 6 rokov neexistuje prvostupňové rozhodnutie súdu vo veci 7 C 334/2004! Navrhovateľky sa taktiež necítia zodpovedné, že v konaní nastala skutočnosť, ktorá spôsobila ďalšie prieťahy konania. Je však nepochopiteľné, ako sa môže súd, ktorý má vedomosť a pri šetrení sťažnosti sám priznal prieťahy v konaní, uspokojiť s dĺžkou dedičského konania, v ktorom sú v aktívach zistené dve aktíva za 7 tis. € a na strane pasív dlh viac ako 200 tis. €, cca 5 rokov. Od novembra 2011 príslušný súd konanie prerušil na čas do právoplatného skončenia dedičského konania, rozhodnutie o prerušení nadobudlo právoplatnosť v septembri 2012 (1,5 roka po smrti poručiteľa), ale do januára 2015 nie je konanie ukončené a súd príslušný v konaní 7 C 334/2004 stále nekoná − čaká a tým predlžuje stav neistoty navrhovateliek, ich traumatizovania a dáva priestor ďalšiemu osočovaniu navrhovateliek a . V závere stanoviska navrhovateľky pokladajú za potrebné vyjadriť svoj osobný názor

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh napadnutého konania:

Navrhovateľka 14. septembra 2004 podala okresnému súdu návrh proti odporcom na určenie neplatnosti právnych úkonov podľa § 42 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka a na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Základom uplatneného nároku navrhovateľky bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 28 Cb 25/01­193 zo 6. júla 2004, ktorým bol odporca v 1. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 1 000 000 Sk s príslušenstvom. Právnym základom uvedeného konania bola zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade o predaji obchodného podielu s dohodnutou kúpnou cenou v sume 1 000 000 Sk.

Z podaní účastníkov konania vyplýva, že odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade uzavreli 16. decembra 2002 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „dohoda o vyporiadaní BSM“), na základe ktorej bol predmetný rodinný dom prevedený do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade a odporcovia v 3. a 4. rade uzavreli 31. decembra 2003 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu.

Dňa 17. septembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a za nariadenie predbežného opatrenia a zároveň doručil návrh odporcom.

Dňa 27. marca 2005 odporca v 3. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní – zdržiava sa v USA, k predmetu konania sa nevie vyjadriť.

Dňa 28. marca 2006 odporkyňa v 2. rade ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní pre nepriaznivý zdravotný stav.

Na pojednávaní 3. apríla 2006 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 28 Cb 25/2001 nie je právoplatne skončené. Okresný súd následne uznesením rozhodol tak, že prerušil napadnuté konanie do právoplatného skončenia konania sp. zn. 28 Cb 25/2001.

Od 6. júna 2006 do 5. decembra 2006 okresný súd nevykonával procesné úkony smerujúce k prerokovaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu.

Dňa 5. decembra 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. apríl 2007.

Dňa 17. januára 2007 navrhovateľka doručila návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 16. novembra 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo 17. januára 2007. Dňa 18. januára 2008 okresný súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 1. februára 2008 doručila navrhovateľka potvrdenie o zaplatení súdneho poplatku a 5. februára 2008 podala odvolanie proti uzneseniu z 18. januára 2008. Krajský súd uznesením z 13. februára 2008 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd následne uznesením z 13. februára 2008 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 12. marca 2008 navrhovateľka vzala vo vymedzenej časti svoj návrh späť.

Uznesením zo 17. apríla 2008 okresný súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania.

Dňa 17. apríla 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade a právnu zástupkyňu oznámiť, či súhlasia so späťvzatím návrhu, ako aj oznámiť adresu pobytu odporcu v 3. rade v USA a zaslať splnomocenenie na zastupovanie v konaní.

Súdny spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 3. novembra 2008.

Prípisom z 28. novembra 2008 krajský súd vrátil vec ako predčasne predloženú s tým, že právna zástupkyňa zastupuje len odporkyňu v 2. rade, a nie aj odporcu v 1. rade. Podľa právneho názoru krajského súdu bolo potrebné odporcovi v 1. rade ustanoviť opatrovníka podľa § 29 ods. 2 OSP do doby, kým mu nebude ustanovený opatrovník podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktorému sa následne doručí výzva, či súhlasí so späťvzatím návrhu.

Súdny spis bol okresnému súdu doručený 9. januára 2009.

Okresný súd následne zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 25 Ps 7/2008. Podľa úradného záznamu z 30. januára 2009 okresný súd rozsudkom z 3. decembra 2008 pozbavil odporcu v 1. rade spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu ustanovil odporkyňu v 2. rade.

Okresný súd 10. februára 2009 vyzval odporkyňu v 2. rade, aby sa vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím návrhu voči odporcovi v 1. rade.

Dňa 10. marca 2009 okresný súd opäť vyzval odporkyňu v 2. rade na vyjadrenie o späťvzatí návrhu.

Krajský súd 23. októbra 2009 oznámil, že uznesením zo 4. augusta 2009 obnovu konania povolil. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Dňa 12. marca 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2010.

Uznesením z 15. marca 2010 okresný súd ustanovil odporkyňu vo 4. rade za opatrovníčku na doručovanie odporcovi v 3. rade z dôvodu, že doručovanie písomností v cudzine je spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami.

Dňa 15. apríla 2010 právna zástupkyňa odporcov oznámila, že odporca v 1. rade 12. februára 2010 zomrel a tiež, že odporca v 3. rade a odporkyňa vo 4. rade sa rozviedli a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané tak, že predmetný rodinný dom sa stal výlučným vlastníctvom odporkyne vo 4. rade.

Dňa 19. apríla 2010 okresný súd na pojednávaní uznesením konanie proti odporcovi v 1. rade zastavil. Navrhovateľka žiadala, aby okresný súd pripustil zmenu návrhu. Okresný súd odročil pojednávanie na 31. máj 2010. Dňa 28. mája 2010 právny zástupca navrhovateľky doručil návrh na zmenu petitu tak, že navrhol, aby okresný súd určil, že ­ zrušenie a vyporiadanie BSM medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade vo vymedzenej časti, ­ darovacia zmluva medzi odporkyňou v 2. rade, odporcom v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade a ­ dohoda o vyporiadaní BSM medzi odpocom v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade sú voči navrhovateľke neúčinné.

Na pojednávaní 31. mája 2010 navrhovateľka doplnila návrh na zmenu návrhu tak, že navrhla, aby okresný súd ­ zaviazal odporkyňu vo 4. rade zaplatiť jej 33 193,91 € s príslušenstvom, ­ zaviazal odporkyňu vo 4. rade nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v konaní sp. zn. 28 Cb 25/2001 v sume 3 836,22 € a 5 122,48 €.

Dňa 22. novembra 2010 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby predložila potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 21. januára 2011 navrhovateľka navrhla zmenu petitu v tom znení, že žiadala, aby okresný súd určil, že vymedzené právne úkony – dohoda o vyporiadaní BSM medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade, kúpna zmluva medzi odporkyňou v 2. rade, odporcom v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade a dohoda o vyporiadaní BSM medzi odporcom v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade sú absolútne neplatné právne úkony a vymedzené nehnuteľnosti – rodinný dom patria do dedičstva po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.

Na pojednávaní 25. januára 2011 okresný súd doručil odporcom návrh na zmenu návrhu a navrhovateľke podanie odporcov s listinnými dôkazmi, pojednávanie odročil na 17. marec 2011.

Na pojednávaní 17. marca 2011 navrhovateľka vzala späť návrh proti odporcovi v 1. rade z dôvodu, že zomrel.

Okresný súd tiež vyzval navrhovateľku, aby sa vyjadrila, či trvá na svojom návrhu proti odporkyni vo 4. rade v znení petitu z 21. februára 2011, prípadne či v tejto časti berie svoj návrh späť.

Okresný súd pojednávanie odročil na 19. máj 2011.

Okresný súd nahliadol do súdneho spisu v konaní o dedičstve sp. zn. 65 D 178/2010 a zistil, že dedičia sa vzdali dedičstva a prebieha znalecké dokazovanie – oceňovanie majetku poručiteľa – odporcu v 1. rade. O týchto zisteniach vyhotovil okresný súd úradný záznam z 21. novembra 2011.

Okresný súd uznesením z 30. novembra 2011 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o dedičstve sp. zn. 65 D 178/2010.

Dňa 1. decembra 2011 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 12. december 2011 z dôvodu prerušenia konania.

Proti uzneseniu z 30. novembra 2011 podala navrhovateľka odvolanie.

Súdny spis bol predložený krajskému súdu 22. februára 2012.

Krajský súd uznesením z 27. februára 2012 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Po rozhodnutí bol spis doručený okresnému súdu 27. marca 2012. V čase od marca 2012 do novembra 2013 okresný súd nevykonával procesné úkony smerujúce k prerokovaniu veci samej, zisťoval stav konania o dedičstve.

Okresný súd uznesením z 24. februára 2015 konanie zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. marca 2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/2004.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd konštatuje, že predmet konania nebol v priebehu celého konania ustálený z dôvodu, že navrhovateľka dispozitívnymi úkonmi – návrhmi na zmenu petitu, resp. čiastočnými späťvzatiami menila predmet konania (celkovo 9­krát, pozn.). V zásade však možno konštatovať, že predmetom napadnutého konania bolo určenie neplatnosti, resp. neúčinnosti právnych úkonov – dohôd o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy, a tiež návrh na zaplatenie peňažnej sumy, čo signalizuje určitý stupeň faktickej zložitosti veci. Z hľadiska právnej zložitosti veci podľa názoru ústavného súdu predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov.

Konanie trvá od 14. septembra 2004, t. j. približne 10 rokov a 7 mesiacov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateliek ako účastníčok napadnutého konania. Za relevantné považoval ústavný súd skutočnosť, že navrhovateľka dispozitívnymi úkonmi – návrhmi na zmenu petitu, resp. čiastočnými späťvzatiami menila predmet konania (celkovo 9­krát, pozn.).

Ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca v 1. rade pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, resp. úraz viackrát ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach. Okresný súd z uvedeného dôvodu zisťoval u ošetrujúceho lekára, či odporca je spôsobilý sa zúčastniť na pojednávaniach.

Rovnako zohľadnil to, že aj postup odporcu v 3. rade prispel k celkovému trvaniu konania. Svojím podaním z 27. marca 2005 oznámil okresnému súdu, že sa zdržiava v USA, nevie sa vyjadriť k predmetu konania a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Na svoje zastupovanie si však neustanovil ani právneho zástupcu a ani zástupcu pre doručovanie písomností, prípadne neuviedol ani adresu na doručovanie písomností. Okresný súd mu preto uznesením z 15. marca 2010 ustanovil opatrovníka – odporkyňu vo 4. rade na doručovanie písomností.

V napadnutom konaní bol súdny spis predložený celkovo 3­krát krajskému súdu na rozhodovanie o odvolaniach účastníkov konania. Prvýkrát v čase od 31. maca 2005 do 14. novembra 2005, t. j. sedem a pol mesiaca. Druhýkrát v čase od 23. októbra 2008 do 9. januára 2009, t. j. približne dva mesiace. Následne tretíkrát od 22. februára 2012 do 27. marca 2012, t. j. približne jeden mesiac. Celkovo ide o obdobie 10,5 mesiaca, keď vo veci konal krajský súd ako odvolací súd, z toho dva mesiace je potrebné pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý vec predčasne predložil krajskému súdu.

Celkovo možno konštatovať, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa javí byť neefektívnym a nesústredeným, neefektívnosť a nesústredenosť sa napr. prejavila bezdôvodným predložením veci krajskému súdu, tým, že v priebehu celého konania nebol ustálený predmet konania, a tiež tým, že v konaní s celkovým trvaním 11 rokov okresný súd relevantne nevykonával dokazovanie a meritórne nerozhodol ani raz. Opakovaná zmena zákonných sudcov, hoci aj z objektívnych dôvodov, tiež prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania, pretože tieto zmeny vyvolali potrebu opätovného oboznámenia sa konajúcich sudcov s predmetom konania. Konanie v trvaní takmer 11 rokov, z čoho takmer 6 rokov možno pripočítať na ťarchu okresného súdu, bez meritórneho rozhodnutia nemožno akceptovať a ani uvádzané okolnosti predmetného prípadu nemôžu ospravedlniť takúto dĺžku konania.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že predovšetkým neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na neustálený predmet konania v dôsledku procesnej aktivity navrhovateľky, na opakované prerušenie napadnutého konania, na konanie krajského súdu ako odvolacieho súdu v relevantnom čase, na okolnosti na strane odporcov v 1. a vo 4. rade, ktoré nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu, ústavný súd priznal sťažovateľke v 1. rade sumu 3 000 € a sťažovateľke v 2. rade sumu 2 000 €, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľky ani v sťažnosti a ani v podaní z 31. januára 2015 nežiadali úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátkou. Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2015