II. ÚS 865/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MONTOSTAV − REAL spol. s r. o., Pri Šajbách 24, Bratislava (v citáciách aj „žalovaný 1/“), a , (v citáciách aj „žalovaný 2/“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Slávom Uhrinom, Niťová 3, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou Obchodný súd s. r. o., Banská Bystrica (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. OS 22/2013 z 10. júla 2013.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli žalovanými v rozhodcovskom konaní vedenom rozhodcovským súdom pod sp. zn. OS 22/2013, v ktorom sa obchodná spoločnosť (ďalej len „žalobkyňa“, v citáciách aj „žalobca“), žalobou doručenou rozhodcovskému súdu 6. marca 2013 domáhala proti nim zaplatenia sumy 10 064,53 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty s tým, že plnením jedného zo sťažovateľov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo sťažovateľov.

Rozhodcovský súd po tom, ako vec prerokoval, rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. OS 22/2013 z 10. júla 2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalobkyni priznal právo na náhradu trov rozhodcovského konania.

Rozhodnutie je nesprávne v tom, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky. Je samostatnou pohľadávkou. V rozsudku, ktorým sa zmluvná pokuta priznáva je potrebné jej výšku vždy presne vyčísliť a špecifikovať. Nemožno ju preto priznať spôsobom ako úroky z omeškania. ... Rozhodcovský súd neprihliadol na to, že... ručiteľské prehlásenie sťažovateľa 2 bolo podmienené. Znela tak, že sťažovateľ 2 uspokojí veriteľa len vtedy, ak sám nevykoná všetko potrebné nato, aby dlžník splnil svoj záväzok. Ručenie by preto prichádzalo do úvahy ak sťažovateľ nevykonal všetko potrebné na to, aby dlžník splnil svoj záväzok a súčasne dlžník nesplnil záväzok... ... Rozhodcovský súd ustanovil sťažovateľovi 2 opatrovníka postupom, pri ktorom porušil jeho ústavné práva. Rozhodcovský súd pred vydaním rozhodcovského rozsudku zaslal dňa 11. 3. 2013 sťažovateľovi 2 na adresu jeho pobytu uvedenú v registri obyvateľov žalobný návrh a vyzval ho na zaslanie odpovede. Sťažovateľ zásielku neprevzal a zásielka sa vrátila 15. 3. 2013 späť s poznámkou doručovateľa, že adresát je neznámy. Rozhodcovský súd dňa 8. 4. 2013 ustanovil navrhovateľovi za opatrovníka obchodnú spoločnosť Najvyšší rozhodcovský súd, a. s... Opatrovník ustanovenie prijal a v odpovedi dňa 13. 5. 2013 uviedol, že keďže nedisponuje žiadnymi informáciami o hmotnoprávnom vzťahu, tak z dôvodu opatrnosti navrhuje nárok zamietnuť a vec rozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania. Tiež vzniesol námietku premlčania... Určenie právnickej osoby za opatrovníka účastníka konania zákon (§ 29 ods. 2 O. s. p.) síce výslovne nevylučuje, napriek tomu sa tento procesný postup prieči účelu, ktorý je sledovaný uvedeným zákonným ustanovením. Opatrovník má totiž v konaní hájiť práva a oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje. Preto má byť ustanovený spomedzi osôb, ktoré sú účastníkovi blízke... Z rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd po vrátení prvej a jedinej zásielky adresovanej ručiteľovi na adresu uvedenú v návrhu zisťoval len miesto jeho trvalého pobytu dopytom na Register obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici. Ten mu potvrdil už známu adresu trvalého bydliska. Rozhodcovský súd mohol a mal preto vo veci pred ustanovením opatrovníka vykonať aj ďalšie šetrenie, napr. dopytom na poštový úrad kto prevzal zásielku za sťažovateľa 1 prípadne ako sa doručuje na uvedenej adrese. Rozhodne mal určiť inú vhodnú osobu za opatrovníka. Zo spisu je pritom zrejmé, že sťažovateľ 2 na danej adrese prevzal predtým listové zásielky za seba aj za sťažovateľa 1. Rozhodcovský súd opatrovníkom určil nevhodnú právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je aj podnikateľské činnosti ako reklamné a marketingové služby, vydavateľská činnosť, organizovanie kurzov, školení a seminárov a aj administratívne služby a ktorej záujem môže byť v rozpore so záujmom sťažovateľa 2.“

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo teda úlohou ústavného súdu predovšetkým posúdenie toho, či má právomoc preskúmať namietané porušenie základných práv rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

Sťažovatelia už na ústavnom súde spochybnili ústavnosť postupu a rozhodnutí rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Ústavný súd niektoré sťažnosti proti rozhodnutiam týchto súdov prijal na ďalšie konanie (II. ÚS 155/2015), a dokonca zrušil takéto rozhodnutia. Vychádzal pritom jednak z úvah, že rozhodnutie je zo zákona exekučným titulom [porov. III. ÚS 162/2011 a § 41 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov], ale aj z absencie iných opravných prostriedkov (III. ÚS 547/2013).