II. ÚS 867/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 867/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , , , zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Cibíkom, Advokátska kancelária, Tomášikova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Tpo 15/2015 z 11. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Dňa 10. decembra 2014 bolo vyšetrovateľom uznesením ČVS: ORP-1124/1-VYS- B5-2014 sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, kde poškodenou je .

Dňa 23. februára 2015 podal obvinený prostredníctvom obhajcu žiadosť o prepustenie z väzby, ktorej prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „prokurátor“) nevyhovel a 26. februára 2015 ju predložil sudcovi pre prípravné konanie so stanoviskom, že dôvody väzby u obvineného trvajú naďalej v nezmenenej podobe. Obava z pokračovania v trestnej činnosti u obvineného vyplýva okrem iného z psychického a fyzického ovládnutia poškodenej obvineným, ako aj z osobnostných čŕt obvineného v zmysle znaleckého posudku.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 85/2015 z 5. marca 2015 bol obvinený prepustený z väzby z dôvodu, že pominuli dôvody väzby.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť.

Uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 15/2015 z 11. marca 2015 bolo rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušené a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Krajský súd neprijal jeho písomný sľub a nenariadil ani dohľad probačného a mediačného úradníka.

Sťažovateľ je toho názoru, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 15/2015 z 11. marca 2015 je nezákonné a týmto rozhodnutím boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy. Sudca pre prípravné konanie v rozhodnutí o jeho vzatí do väzby (uznesenie sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 621/2014 z 5. decembra 2014) odôvodnil jeho väzobné stíhanie obavou z pokračovania v trestnej činnosti, čím má byť daný dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V tom čase mu bolo na základe uznesenia vyšetrovateľa ČVS: ORP-1124/1-VYS-B5-2014 z 3. decembra 2014 vznesené obvinenie iba pre skutok týkajúci sa poškodenej . Dňa 10. decembra 2014 mu bolo uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-1124/1- VYS-B5-2014 vznesené obvinenie pre skutok týkajúci sa poškodenej .

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Krajský súd... odôvodnil svoje zrušujúce rozhodnutie tým, že sudca pre prípravné konanie neskúmal rozšírenie obvinenia o skutok (poškodená ) a neprihliadal aj na tento druhý skutok pri rozhodovaní o väzbe (pozn. čo vyplýva z jeho odôvodnenia). Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby zmenil dôvody väzby, resp. ich rozšíril, čím porušil tým jednak ust. § 79 ods. 2 Trestného poriadku a aj základné právo obvineného na obhajobu (napr. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03. 01. 2014 sp. zn.: 23 Tpo/59/2013, zverejnený v odbornom časopise Zo súdnej praxe). Vychádzajúc aj z uvedeného rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu v trestnom stíhaní obvineného, keď je tento reálne väzobné stíhaný aj pre ďalší trestný čin, na ktorý sa uznesenie o vzatí do väzby nevzťahovalo, bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 79 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku neodkladne navrhnúť súdu rozšíriť dôvody väzby aj pre tento trestný čin. Zabezpečenie základného práva na obhajobu obvineného nachádzajúceho sa vo väzbe, vyžaduje, aby tento vždy na základe rozhodnutia súdu bol informovaný o trestných činoch, ktoré sú dôvodom jeho väzby podľa ust. § 71 ods. 1 Trestného poriadku − skutkové zmeny dôvodov väzby.“.

Sťažovateľ tiež poukázal aj na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 187/07, podľa ktorého „každý hoci aj zákonom predvídaný zásah do základných práv a slobôd, musí mať svoj základ v súdnom rozhodnutí (jeho výrokovej časti), lebo len s ním zákon spája právne účinky“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že keďže krajský súd uznesením sp. zn. 1 Tpo 15/2015 z 11. marca 2015 rozhodol tak, že uznesenie sudcu pre prípravné konanie zrušil a sám zamietol žiadosť o prepustenie z väzby bez toho, aby rozhodol aj o zmene dôvodov väzby, a toto odôvodnil tým, že obvinený je stíhaný aj pre ďalší skutok, na ktorý sa však pôvodné rozhodnutie o vzatí do väzby nevzťahovalo, porušil tým práva obvineného podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku, ako aj právo obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, a tým aj čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy.

Krajský súd ďalej konštatoval, že „... u obvineného sú aj naďalej dané materiálne podmienky väzby, nakoľko doposiaľ zistené skutočnosti a zabezpečené zákonné dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bol obvinený vzatý do väzby, rovnako aj ten, pre ktorý bol obvinený následne, sa stal, má znaky trestného činu, a existuje dôvodné podozrenie, že tento spáchal obvinený. Dôvodnosť podozrenia je daná vtedy, ak sú zadovážené také fakty, informácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť logický úsudok o tom, že konkrétna osoba mala spáchať trestný čin, a to s prihliadnutím na všetky známe okolnosti prípadu. Nevyžaduje sa, aby spáchanie trestného činu obvineným bolo nezvratne preukázané už v tomto štádiu trestného konania, t. j. prípravného konania, keďže preukazovanie či vyvracanie podozrenia zo spáchania trestného činu je cieľom vyšetrovania a najmä dokazovania v konaní pred súdom... Okresný súd vzhľadom na chybný záver o materiálnej stránke väzby už nevenoval pozornosť dôvodom väzby, a uniklo jeho pozornosti rozšírenie obvinenia o ďalší skutok, kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, ktorého sa mal obvinený dopúšťať voči manželke po dlhší čas, s výnimkou fyzického násilia, ktoré mu vo vzťahu k poškodenej nie je kladené za vinu, mal konať obdobným spôsobom, čo malo vyústiť do plne rozvinutej postraumatickej stresovej poruchy takého charakteru, že došlo k trvalej zmene osobnosti , ktorá môže byť vyhodnotená ako ťažká ujma na zdraví. Pri posudzovaní dôvodov väzby sťažnostný súd prihliadal na charakter oboch skutkov v spojení s osobnosťou obvineného, u ktorého boli znalecky podchytené sklony k agresivite. Jeho správanie k obom poškodeným vysvetľuje podstata jeho osobnosti − charakteristická zmiešanou poruchou osobnosti, zníženou frustračnou toleranciou so zhoršujúcou sa tendenciou, a zakladá obavu zo spôsobenia vážneho následku, preto sú uňho aj naďalej dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku...“.

3. priznáva náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Cíbika do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o základných právach alebo slobodách alebo ľudských právach a základných slobodách vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov podmienená princípom subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy).

Väzba je procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý je prípustný podľa čl. 17 ústavy.

Trestný poriadok ustanovuje tzv. formálne a materiálne podmienky väzby, ktoré musia byť splnené, aby mohol byť obvinený vzatý do väzby. Obvineného preto možno vziať do väzby za predpokladu, že mu bolo vznesené obvinenie zo spáchania niektorého trestného činu, existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal trestný čin uvedený v obvinení a je tu niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku.

So zmenou dôvodov väzby súvisí tiež § 76 ods. 8 Trestného poriadku, podľa ktorého ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný za viac trestných činov, na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin najprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov väzby skutkovo vzťahovať. Ak je to potrebné na dosiahnutie tohto účelu, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodnúť o zmene dôvodov väzby.

Z už uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodnúť o zmene dôvodov väzby je potrebné predovšetkým v tých prípadoch, kedy je obvinený stíhaný pre viacero trestných činov v tom istom konaní, pre ktoré zákon ustanovuje rôznu dĺžku lehoty väzby. V ostatných prípadoch síce môže súd, resp. sudca pre prípravné konanie, rozhodnúť o zmene dôvodov väzby, no robí tak spravidla vtedy, ak uzná, že to je potrebné.

Z citovaného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že tento nepovažoval za potrebné rozšíriť dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku aj na ďalší skutok, ktorého sa obvinený dopustil voči poškodenej . Krajský súd skúmal (prihliadnuc aj na ďalší skutok), či sú u obvineného sťažovateľa dané materiálne podmienky väzby, a po zhodnotení všetkých skutočností prípadu (vrátane sťažovateľom navrhovaných možností nahradenia jeho väzby) dospel k záveru, že tieto naďalej trvajú.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti stabilne uvádza, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní po zhrnutí už uvedeného nezistil, že by sťažovateľ bol pozbavený slobody inak ako z dôvodov, spôsobom a na čas ustanovený zákonom, teda v rozpore s citovanými článkami ústavy a dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015