II. ÚS 871/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 871/2014­27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Milestone s. r. o., Hlavná 760/16, Šamorín, právne zastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Sándorom, Advokátska kancelária, Mickiewiczova 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 155/2012 (pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Rob 171/2011) a takto

rozhodol:

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 871/2014­11 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Milestone s. r. o., Hlavná 760/16, Šamorín (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 155/2012 (pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Rob 171/2011).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti: «(...) Dňa 05.10.2011 naša spoločnosť doručila Okresnému súdu Bratislava I návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy vo výške 2.000,­ Eur, ktorá suma bola naša odmena za zhotovenie diela pre objednávateľa, spoločnosť Smart Choise, s.r.o.(...) podľa Rámcovej zmluvy o vytvorení diela a o spolupráci zo dňa 07.04.2011. (...)

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol: „1. Okresný súd Bratislava I vo veci o zaplatenie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 30Cb/155/2012 porušil právo obchodnej spoločnosti Milestone s.r.o.(...), aby sa jej vec prejednala bez zbytočných prieťahov v konaní, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní o zaplatenie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 30Cb/155/2012 konal. 3. Spoločnosti Milestone s.r.o.(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,­ Eur(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť spoločnosti do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Spoločnosti Milestone s.r.o.(...) priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Skalica (zrejme má byť Okresný súd Bratislava I, pozn.) povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Štefana Sándora(...), do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3011/2014 z 21. januára 2015 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní) a právny zástupca sťažovateľky stručným prípisom k vyjadreniu okresného súdu z 22. februára 2015.

3.3 Právny zástupca sťažovateľky nezaujal stanovisko k vyjadreniam okresného súdu, iba oznámil, že „netrváme na ústnom pojednávaní v horeuvedenej právnej veci. Zároveň si dovoľujeme oznámiť súdu, že zotrvávame na našich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a ďalšie písomné stanovisko vo veci nebudeme dávať, nakoľko ho považujeme za nadbytočné.“.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Dňa 23. decembra 2011 odporkyňa podala odpor proti uvedenému platobnému rozkazu. Dňa 3. januára 2012 okresný súd uznesením č. k. 30 Rob 171/2011­59 vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor. V rovnaký deň súd vyzval sťažovateľku, aby sa písomne vyjadrila k podanému odporu. Dňa 3. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odporu. Dňa 8. februára 2012 odporkyňa podala odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 30 Rob 171/2011­59. Dňa 9. februára 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní odporkyne. Dňa 30. apríla 2012 krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 58/2012­88 napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Dňa 29. mája 2012 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 31. mája 2012 bolo uvedené uznesenie krajského súdu expedované účastníkom konania. Dňa 16. augusta 2012 odporkyňa uhradila súdny poplatok za podaný odpor. Dňa 28. augusta 2012 bola vec prevedená do oddelenia Obchodné veci a bola zaevidovaná pod sp. zn. 30 Cb 155/2012. Dňa 30. júla 2013 odporkyňa oznámila súdu zmenu „v osobe splnomocneného zástupcu“. Dňa 29. novembra 2013 sťažovateľka oznámila súdu zmenu „v osobe splnomocneného zástupcu“. Dňa 3. decembra 2013 súd vyzval pôvodného právneho zástupcu sťažovateľky na oznámenie, či došlo k ukončeniu jej právneho zastupovania. Dňa 11. decembra 2013 pôvodný právny zástupca oznámil súdu, že došlo k ukončeniu právneho zastupovania sťažovateľky. Dňa 8. januára 2014 bola okresnému súdu doručená plná moc od nového právneho zástupcu sťažovateľky. Dňa 11. marca 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. september 2014.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol danej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný, a to konkrétne od 28. augusta 2012 do 3. decembra 2013 (pätnásť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako jedného roka nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na skutočnosť, že tieto zbytočné prieťahy „boli spôsobené nadmernou zaťaženosťou sudcu“, na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci ­ a teda vykonanie spravodlivosti ­ bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 16. apríla 2014 a spísanie ústavnej sťažnosti z 27. apríla 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 284,08 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 56,81 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 340,89 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.