II. ÚS 872/2014

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 94/2010 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 542/2011­28 zo 14. februára 2012 p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho, Advokátska kancelária, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I.

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ spolu s manželkou podali proti mne ako odporkyni rod. návrh o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pôvodné konanie bolo vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. 7C 885/1988, pričom v súčasnej dobe je vedené pod č. k. 14 C 94/2010. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto súdneho sporu som podala dňa 14.11.2011 sťažnosť na Ústavný súd SR. Následne Ústavný súd SR vydal nález č. III. ÚS 542/2011 28 zo dňa 14.2.2012, ktorým rozhodol vo výroku č. I. tak, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/94/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 885/1988) v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 173/05

. .) Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu počas vyše 1 roku od podania ústavnej sťažnosti som podala i opätovnú sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Čadca na prieťahy v konaní zo dňa 20.3.2013, na ktorú mi odpovedala listom zo dňa 9.4.2013. V tomto liste

. .) K sťažnosti si dovolím pripojiť aj zoznam pojednávaní určený na deň 30.1.2013 na č. dverí 55. Prejednávajúca sudkyňa na pojednávanie v tejto veci vytýčila čas len 15 minút, pričom podľa môjho názoru za 15 minút sa na pojednávaní nič nevyrieši a poskytla nám veľmi malý časový priestor na obhajovanie svojich práv, pričom práve z takýchto dôvodov dochádza k nepretržitým prieťahom v konaní. (.

. .) Nakoľko od podania poslednej ústavnej sťažnosti v roku 2011 do dnešného dňa tento 26 ročný súdny spor nebol právoplatne skončený, mám za to, že konaním Okresného súdu Čadca dochádza neustále k prieťahom v konaní(.

.) a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené, domáham sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Poukazujem na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam pre dĺžku doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom ako strana konania nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania, čo vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol: „Základné právo (...) na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/94/2010 (v pôvodnom konaní pod sp. zn. 7 C 885/1988) v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 542/2011­28 zo 14. februára 2012 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva (...) finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,­ € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu. Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 € za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie, príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ­ jeden úkon á 130,16 € + 7,81 € režijný paušál + 55,19 € (20 % DPH)/ na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Sčuryho(...), do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 9/15 z 13. januára 2015 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 28. januára 2015.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti: „(...) Po preštudovaní spisového materiálu konštatujem, že vo veci boli spôsobené zbytočné prieťahy zo strany súdu. K prieťahom prispela i skutočnosť, že vo veci bolo viackrát navrhované a realizované znalecké dokazovanie. Voči vyhláseným rozhodnutiam účastníci konania podávali odvolanie, spis bol viackrát zaslaný na krajský súd.“

. .) nekonal vôbec v čase od 14.5.2012 do 20.8.2012 a následne od 20.8.2012 do 30.1.2013, kedy vo veci bolo pojednávanie. Od tohto pojednávania dňa 30.1.2013 sa vo veci nekonalo do 21.3.2013. Následne prebehlo niekoľko procesných úkonov súdu, avšak v čase od 17.7.2013 do 24.9.2013 súd nekonal. Následne došlo k predloženiu spisu sudkyňou JUDr. Hozákovou k inému konaniu, a preto súd opäť vo veci nekonal. V čase od 14.5.2014 do 23.9.2014 súd opäť nekonal, pričom čakal na znalecký posudok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že v konaní pred OS v Čadci dochádza permanentne k prieťahom, pričom sa jedná o bežnú vec, v rámci ktorej sa vysporiadava podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Preto i naďalej trvám na podanej sťažnosti a navrhujem Ústavnému súdu SR, aby tejto v plnom rozsahu vyhovel. Na záver svojho vyjadrenia chcem poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľka v dôsledku dlhodobých súdnych sporov s , ktoré trvajú už 27 rokov i psychicky ochorela v dôsledku neustálych prieťahov v konaní, pričom svoje ochorenia

možné. Následne teda bývala v prenajatom byte od Mesta , hoci bol tento pridelený . Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu v súčasnej dobe býva u svojho syna a to aj napriek tomu, že vlastní 1/2 cu rodinného domu súp. č. 1063 (predmet súdneho konania). Aj napriek tomu, že sa už 27 rokov snaží vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu súp. č. 1063, tak pre neustále prieťahy v konaní sa jej to nedarí, čím samozrejme dochádza k amortizácii rodinného domu súp. č. 1063 a k stále nižšej náhrade, ktorá jej bude vyplatená za jej spoluvlastnícky podiel.

(. . .) S poukazom na vyššie uvedené chcem požiadať ÚS SR, aby mi priznal trovy konania spojené so zastupovaním pred ÚS SR a aby rozhodol tak, že porušovateľ Okresný súd Čadca je mi povinný zaplatiť náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 518,76 €(.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Dňa 30. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely „podania upraveného návrhu zo strany právneho zástupcu navrhovateľa v 1/, rade“. Dňa 21. marca 2013 právny zástupca sťažovateľky podal súdu „Vyjadrenie k pojednávaniu zo dňa 30.1.2013 – úprava vzájomného návrhu“. Dňa 3. apríla 2013 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podaný vzájomný návrh. Dňa 4. apríla 2013 okresný súd zaslal navrhovateľovi 1 „odvolanie právneho zástupcu odporkyne, ktoré bolo Okresnému súdu Čadca doručené dňa 7.8.2008“, na vyjadrenie. V rovnaký deň súd urgoval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie listinného dôkazu a vyzval právneho zástupcu navrhovateľky 2 oznámiť, či „nedošlo k rozšíreniu masy patriacej BSM“ formou notárskej zápisnice. Dňa 9. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010­1137 vyzval „navrhovateľov v 1, 2 na odstránenie vád podania“. Dňa 16. apríla 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 885/88­688 z 3. júla 2008. Dňa 22. apríla 2013 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 22/2013­1143 napadnuté

uznesenie

okresného súdu potvrdil. Dňa 24. mája 2013 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 3. júna 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu navrhovateľky 2 „na výzvy súdu zo dňa 4.4.2013 a 9.4.2013“. Dňa 17. júla 2013 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010­1154 nepripustil právne zastúpenie navrhovateľky 2 advokátom, ktorý zastupoval aj sťažovateľku. Dňa 5. septembra 2013 súd vyzval navrhovateľku 2, aby sa vyjadrila k jeho uzneseniu č. k. 14 C 94/2010­1137. Dňa 13. septembra 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky k uzneseniu č. k. 14 C 94/2010­1154. Dňa 20. septembra 2013 navrhovateľka 2 reagovala na výzvu súdu z 5. septembra 2013.

Dňa 15. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010­1233 ustanovil vo veci znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, ktorý mal v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia najmä určiť hodnotu sporných nehnuteľností. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. mája 2014. Dňa 15. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010­1241 „zmenu návrhu došlú súdu 21.3.2013(...) nepripúšťa“. Dňa 7. mája 2014 sa právny zástupca sťažovateľky vyjadril „k uzneseniam o ustanovení znalca“ a k „nepripustení zmeny návrhu“. Dňa 14. mája 2014 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril ku skutkovým okolnostiam prípadu. Dňa 21. mája 2014 právny zástupca sťažovateľky reagoval na uvedenú výzvu súdu. Dňa 24. júla 2014 boli okresnému súdu doručené zmluvy a ponuky realitných kancelárií. Dňa 1. augusta 2014 ustanovený znalec požiadal súd „o predĺženie termínu na vypracovanie znaleckého posudku“. Dňa 13. augusta 2014 okresný súd povolil „predĺženie lehoty na vypracovanie posudku o 1 mesiac“. Dňa 22. septembra 2014 bol súdu doručený znalecký posudok č. 123/2014. Dňa 23. septembra 2014 bol uvedený znalecký posudok zaslaný účastníkom na vyjadrenie. Dňa 24. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 C 94/2010­1332 priznal znalcovi odmenu. Dňa 29. septembra 2014 sa navrhovateľ 1 vyjadril k znaleckému posudku. Dňa 7. októbra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2011. Dňa 14. októbra 2014 sa navrhovateľka 2 vyjadrila k znaleckému posudku. Dňa 21. októbra 2014 sa aj sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k znaleckému posudku, ktorému vytýkala „nedostatky“. Dňa 22. októbra 2014 súd vyzval znalca, aby písomne zaujal stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 94/2010 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 7 C 885/88)

dochádza opätovne, t. j. aj po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 542/2011­28 zo 14. februára 2012, k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...) Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce hodnotenie tejto otázky obsiahnuté aj v náleze ústavného súdu č. k. III. ÚS 542/2011­28 zo 14. februára 2012, podľa ktorého ide o sporové konanie, ktoré nie je právne zložité, pretože v ňom možno využiť stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov. Sťažovateľkinu vec je však nevyhnutné považovať za skutkovo zložitejšiu jednak pre nutnosť opakovania znaleckého dokazovania, ako aj pre nevyhnutnosť preukazovania investícií do spoločnej veci vložených jednotlivými účastníkmi konania v minulosti.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľka podľa vyjadrenia okresného súdu „navrhovala znalecké dokazovania a podávala odvolania“, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 21. októbra 1987 a bez právoplatného rozhodnutia trvá už takmer dvadsaťosem rokov. Na túto skutočnosť nebolo možné neprihliadnuť, hoci v zmysle svojej ustálenej judikatúry relevantné skutočnosti bolo možné preskúmať až od 15. februára 1993, v danom prípade od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 542/2011­28 zo 14. februára 2012, ktorým už bolo vyslovené porušenie základného práva sťažovateľky garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a bolo jej priznané aj finančné zadosťučinenie za porušenie týchto práv, ako i trovy právneho zastúpenia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. februára 2012, a preto prieskum ústavného súdu sa sústredil najmä na obdobie po uvedenom dátume.

688 z 3. júla 2008. Spis s opravným prostriedkom účastníka konania predložil krajskému súdu až takmer po 5 rokoch, pričom už len po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 542/2011 tak mohol urobiť napr. aj 25. mája 2012, keď bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach proti uzneseniu o prerušení konania. Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu už po štvrťstoročie trvajúcom napadnutom konaní nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas takmer jedného roka okresný súd opakovane nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci ­ a teda vykonanie spravodlivosti ­ bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. dohovoru, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom náleze č. k. IV. ÚS 173/05­28 zo 6. septembra 2005 prikázal okresnému súdu v napadnutej veci konať bez zbytočných prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu k napadnutému konaniu už 3 x (IV. ÚS 173/2011, III. ÚS 542/2011 a IV. ÚS 93/2012) vyslovil porušenie základného práva (vo vzťahu k sťažovateľke, ale aj ostatným účastníkom konania) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov, sťažovateľke opakovane priznal finančné zadosťučinenie, napriek tomu okresný súd nekonal vo veci s osobitnou starostlivosťou.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. februára 2014, spísanie ústavnej sťažnosti z 5. mája 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. januára