II. ÚS 873/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 873/2014-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2009 a takto

rozhodol:

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 873/2014-9 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Sťažovateľ je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Sťažovateľ ako navrhovateľ podal dňa 13.11.2009 na Okresný súd Pezinok „Žalobu o určenie práva užívania nehnuteľnosti, vydania hnuteľného majetku a náhradu škody na majetku, ktorý má v užívaní odporkyňa od roku 1993“ zo dňa 05.11.2009, ktorá bola zapísaná pod sp. zn. 10C 99/2009. (...)» Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v napadnutom konaní dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, pričom „Uvedený stav právnej neistoty vyhovuje odporkyni, o čom svedčí aj jej konanie a to podanie doručené súdu v deň pojednávania, žiadosť o odročenie pojednávania a v neposlednom rade návrh na prerušenie konania zo dňa 18.04.2013, ktorý súd zamietol uznesením zo dňa 10.09.2013, voči ktorému podala odporkyňa odvolanie dňa

2.1 Čo sa týka povahy a zložitosti veci, ako aj využitia právnych prostriedkov nápravy, sťažovateľ okrem iného uviedol: «Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd SR v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle žalobného návrhu niekoľko rokov vôbec nekonal. Teda dôvodom vzniku prieťahov v konaní nebola právna a faktická zložitosť veci, ale práceneschopnosť zákonnej sudkyne, nedostatočné personálne obsadenie súdu aj tiež neprijatie potrebných opatrení na zamedzenie vzniku prieťahov

Petrom Šamkom zo dňa 10.05.2011 a neskôr aj listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 06.06.2011, v ktorých konštatoval, že v uvedenom konaní skutočne k prieťahom došlo. S odstupom času podal sťažovateľ ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená podpredsedom Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom Šamkom listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní Okresného súdu v Pezinku“ zo dňa 11.07.2011, v ktorom sťažovateľa vyrozumel o nemožnosti hodnotiť a zasahovať do zvoleného postupu sudcu, teda do rozhodovacej činnosti súdu.

Pri hodnotení posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu, sťažovateľ dáva do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Pezinok niekoľko rokov nekonal v zmysle žalobného návrhu, pričom spôsobené prieťahy odôvodnil veľkým počtom civilných vecí a nedostatočným personálnym obsadením súdu. Takýmto postupom odďaľoval prijatie

znemožňuje sťažovateľovi užívanie jeho osobného vlastníctva a naopak podporuje stav právnej neistoty, ktorý vyhovuje odporkyni. Sťažovateľ sa nachádza v stave hmotnej núdze, a preto je nútený bývať spolu s odporkyňou v predmetnej nehnuteľnosti, pričom odporkyňa mu v jeho užívaní bráni. Vzťahy medzi účastníkmi sú tak napäté, že si vyžadujú intervenciu

Je záležitosťou toho ktorého súdu, aby si otázky personálneho obsadenia vyriešil tak, aby mohol konať bez zbytočných prieťahov. Pri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní hovoriť napríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený, prípadne značne zminimalizovaný. Kritérium správania sa účastníkov konania preto nemožno pri preskúmavaní zbytočných prieťahov na súde ani preceňovať, ani podceňovať. Najmä ak je spôsobené účelovo jednou procesnou stranou, v snahe neprimerane poškodiť druhú procesnú stranu, či v snahe oddialiť spravodlivosť. Spravodlivosť súdneho konania sa vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše predlžovanie súdneho konania jednej strane súdneho sporu veľa ráz vyhovuje, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranný. Je úlohou všetkých subjektov občianskeho súdneho konania, jeho účastníkov, ale aj osôb zúčastnených na konaní (znalci, tlmočníci, prekladatelia), a samozrejme súdu, aby si svoje povinnosti plnili riadne a včas.»

2.2 Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia: „Vzhľadom na to, že sťažovateľovi vznikla v dôsledku prieťahov v uvedenom konaní postupom Okresného súdu Pezinok ujma vo výške 30.000,- €, sťažovateľ žiada zo strany Okresného súdu Pezinok - finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- €. Treba zvýrazniť nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie jeho právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu. O tejto skutočnosti prikladáme lekárske správy.“

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol čiastočnú chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti: «(...) po oboznámení sa s tzv. „náhradným obalom“ k spisu a vyjadrením zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti si dovolím uviesť nasledovné: Uznesením súdu č. k.: 10C 99/2009-195 zo dňa 10.09.2013 súd návrh odporkyne na prerušenie konania zamietol. Dňa 04.10.2013 podala odporkyňa voči uzneseniu odvolanie. Súdny spis sp. zn. 10C 99/2009 bol dňa 20.01.2014 predložený na Krajský súd v Bratislave. V zmysle vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti zo dňa 11.02.2014 časový odstup medzi rozhodnutím a predložením spisu odvolaciemu súdu bol spôsobený rozhodovaním Centra právnej pomoci o návrhu na pridelenie advokáta navrhovateľovi -sťažovateľovi a následnému doručovaniu rozhodnutia. Ku dnešnému dňu sa súdny spis sp. zn. 10C 99/2009 z Krajského súdu v Bratislave nevrátil. Na základe vyššie uvedeného, sa plne pridržiavam odpovedí podpredsedu súdu na sťažnosti navrhovateľa a mojej odpovede na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 20.02.2014, ako aj vyjadrenia zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti(...) Z dôvodu, že originál súdneho spisu sp. zn. 10C 99/2009 sa t. č. nachádza na Krajskom súde v Bratislave, Vám nie je možné zaslať súdny spis a vyjadrenie k ústavnej sťažnosti zaslať v takom rozsahu, ako ho požadujete.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.»

3.2 Zákonný sudca uviedol tieto relevantné skutočnosti: „K žiadosti Ústavného súdu SR týkajúcej sa konania vedeného pod sp. zn. II. ÚS/873/2014 sa nie je možné vyjadriť v kontexte tam uvedeného okruhu otázok (skutková a právna zložitosť veci, prehľad procesných úkonov, prekážky postupu a iné), pretože spisový materiál veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/99/2009 sa aktuálne od 20.01.2014 nachádza na Krajskom súde v Bratislave. Bez prítomnosti spisového materiálu by mohlo byť akékoľvek moje vyjadrenie nepresným, skresľujúcim vo vzťahu k skutkovým okolnostiam ako aj ich hodnoteniu a teda bez vecného významu pre potreby rozhodovania Ústavného súdu SR. V dôsledku tejto situácie som preto odkázaný pridržať mojich doterajších vyjadrení vypracovaných na základe sťažností sťažovateľa založených v registroch správy Okresného súdu Pezinok.“

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10 C 99/2009: Dňa 13. novembra 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde proti odporkyni . (ďalej len „žalovaná“) žalobný návrh „o určenie práva užívania nehnuteľností, vydanie hnuteľného majetku a náhrada škody na majetku, ktorý má v užívaní žalovaná od roku 1993“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 99/2009 a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Petre Priečinskej. Dňa 17. februára 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby „doplnil a opravil nesprávne a neúplné podanie“. Dňa 11. marca 2010 sťažovateľ doručil súdu „Doplnenie a oprava podania č. k. 10C 99/2009“. Dňa 21. októbra 2010 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k podanej žalobe. Dňa 10. novembra 2010 sa žalovaná písomne vyjadrila k podanej žalobe. Dňa 3. januára 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovanej na zaujatie stanoviska. Dňa 21. januára 2011 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Romanovi Majerskému. Dňa 8. marca 2011 sťažovateľ zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej. Dňa 11. marca 2011 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým doplnil svoje ostatné podania a požiadal o „urýchlenie konania“. Dňa 7. júna 2011 súd požiadal Okresný súd Bratislava III o zaslanie spisu sp. zn. 10 C 149/2005. Dňa 14. júna 2011 bolo okresnému súdu oznámené, že žiadaný spis sa nachádza na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, preto ho nemožno zaslať.

Dňa 19. apríla 2013 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ sa do 15 dní vyjadrí k návrhu na prerušenie konania. Dňa 7. mája 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k návrhu žalovanej na prerušenie konania. Dňa 10. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-195 návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. V rovnaký deň bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. november 2013. Dňa 10. októbra 2013 pojednávanie nariadené na 27. november 2013 bolo odročené na 27. november 2013 „z dôvodu odvolania odporkyne voči uzneseniu 10C 99/09-195“. Dňa 4. novembra 2013 bolo do spisu založené splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, ktorý bol sťažovateľovi určený Centrom právnej pomoci. Dňa 21. januára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom prostriedku žalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 99/2009-195.

III.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa. Nezodpovedá skutočnosti stanovisko okresného súdu, že dlhý časový odstup medzi rozhodnutím o prerušení napadnutého konania (10. septembra 2013) a predložením spisu odvolaciemu súdu (21. januára 2014) „bol spôsobený rozhodovaním Centra právnej pomoci o návrhu na pridelenie advokáta navrhovateľovi“, pretože (ako to vyplýva tiež z chronológie v bode II nálezu) splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, ktorý bol sťažovateľovi určený Centrom právnej pomoci, bolo do spisu založené 4. novembra 2013.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 € najmä preto, že „nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie jeho právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.