II. ÚS 875/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 875/2014-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Bauerom, ktorý koná v mene Advokátskej kancelárie Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 28/06 a takto

rozhodol:

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo najmä, že «Ako vyplýva z obsahu spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11C/28/2006 sťažovateľ podal návrh na začatie konania „... o vyslovenie neplatnosti zmluvy o vydanie veci...“, v ktorom dochádza k prieťahom v konaní okresnému súdu... (ďalej len „návrh“), pričom podľa zistení advokáta namietané konanie nie je ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu (ďalej len „sťažnosť“) právoplatne skončené, je poznačené neefektívnou činnosťou okresného súdu, ako aj jeho nečinnosťou, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zbytočné prieťahy v namietanom konaní. Predmet namietaného konania nie je podľa sťažovateľa skutkovo, a ani právne zložitý. Konanie svedčí o nespôsobilosti porušovateľa konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť podľa možností, už na prvom pojednávaní. (...) okresný súd v časovom období od podania návrhu dňa 28. februára 2006 do dňa podania sťažnosti, teda 9. júna 2014 teda v období takmer viac ako 8 rokov v skutkovo a právne jednoduchej veci nielenže meritórne nerozhodol, ale ani neuskutočnil efektívne pojednávanie vo veci. Uvedené nesvedčí o schopnosti okresného súdu konať plynule, bez zbytočných prieťahov za súčasného odstránenia právnej neistoty sťažovateľa a vo veci rozhodnúť. Navyše v tomto časovom období zjavným pochybením zo strany okresného súdu, a to jeho nesústredenou činnosťou pri rozhodovaní a zisťovaní a rozhodovaní o pobyte sťažovateľa, ako aj zbytočným ustanovením opatrovníka, ktorý navyše nezistil podstatné pochybenie okresného súdu, ktoré bolo neskôr po odvolaní sťažovateľa naprávané, okresný súd zavinil neprimerané predĺženie namietaného konania čím spôsobil zbytočné prieťahy v namietanom konaní.»

2.2. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Mgr. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/28/2006 porušené boli. 2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/28/2006 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Mgr. finančné zadosťučinenie v sume 5.500,- EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Mgr. trovy právneho zastúpenia v sume 876,87 Eur(...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Richarda Bauera, Štúrova 27, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3010/2015 z 9. januára 2015 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní) a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. marca 2015.

3.2 Zákonná sudkyňa JUDr. Jeanette Hajdinová popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti: «(...) Ústavnú sťažnosť podal „ “ , aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. II. ÚS 875/2014-19 zo dňa 11.12.2014 označil sťažovateľa ako „ “ , no navrhovateľom vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/28/2006 je „ “ . Vychádzam z predpokladu, že sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom SR a navrhovateľ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 11 C/28/2006 je totožnou osobou a došlo len k chybe v písaní (nie je však zrejmé, v ktorom konaní došlo k chybe v písaní, pretože návrh vo veci sp. zn. 11 C/28/2006 podpísal navrhovateľ osobne a ústavnú sťažnosť podával právny zástupca navrhovateľa). Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľom vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C/28/2006 je „ “ , budem ho v tomto vyjadrení aj tak označovať. Spis sp. zn. 11C/28/2006 vo veci navrhovateľa: Mgr. , narodený , bytom v , , proti odporcom: 1) Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, 2) Sloboda zvierat (asanačný podnik s vydavateľskou činnosťou), , so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 37, zastúpeného advokátom , so sídlom v Bratislave, o návrhu navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti zmluvy a o nariadenie predbežného opatrenia, som prevzala na základe Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2013 účinného od 6.novembra 2013. V konaní predo mnou konali sudcovia Okresného súdu Bratislava I: JUDr. Mariana Harvancová a JUDr. Branislav Král. Nedovolím si podať vyjadrenie k časovým úkonom svojich predchodcov v predmetnej právnej veci súvisiacim s mierou ich zaťaženia, prípadnou práceneschopnosťou, súhrnom právne náročných vecí, plnením ďalších pracovných povinností, a podobne.

ktoré odporcovia držia neoprávnene v útulku na Poliankach v Bratislave alebo na inom neznámom mieste, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol ako adresu svojho bydliska: , . Vzhľadom na absenciu náležitostí návrhu na začatie konania súd uznesením č. k. 11 C/28/2006-16 zo dňa 14.3.2006 vyzval navrhovateľa podľa § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.

opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP, - z celého obsahu žalobného návrhu nie je zrejmé, z akého dôvodu považuje zmluvu za neplatnú, či je zmluva v rozpore so zákonom a ktorým, či zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, prípadne zákon obchádza, a pod.

v druhom rade. Navrhovateľ bol v citovanom uznesení poučený o následkoch neodstránenia vád. Navrhovateľ prevzal uznesenie dňa 17.3.2006 a reagoval naň podaním zo dňa 20.3.2006, v ktorom uviedol, že nariadenie riadnej starostlivosti o jeho psy je návrhom na nariadenie

Dôvodom odmietnutia podania bolo neodstránenie vád podania - navrhovateľ nedoplnil, ani neopravil neúplné podanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konanie; ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Navrhovateľ podal dňa 5.5.2006 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/28/2006-26 zo dňa 19.4.2006 odvolanie.

Od tohto dátumu neprebieha konanie v merite veci (o určenie neplatnosti zmluvy), a preto od 14.5.2007 v ňom nemôže dochádzať ani k prieťahom. Podľa môjho názoru od podania návrhu do právoplatného skončenia veci v jej merite súd nekonal s prieťahmi, ale plynulo, o čom svedčí aj obsah spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C/28/2006. Ad 2) Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.2.2006, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.2.2006, domáhal aj nariadenia predbežného opatrenia v tomto znení: „odporcom sa ďalej nariaďuje riadna starostlivosť o výživu všetkých vyššie uvedených psov a šteniatok do právoplatného výroku rozhodnutia vo veci samej.“

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11 C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 zastavil konanie o predbežnom opatrení navrhovateľa z dôvodu prekážky litispendencie, pretože konaniu o nariadenie predbežného opatrenia sp. zn. 11 C/28/2006 predchádza konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C/21/2006. Navrhovateľ podal dňa 5.5.2006 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11 C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co 246,247/2006-38 zo dňa 28.2.2007 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/28/2006-25 zo dňa 19.4.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Spis bol prvostupňovému súdu vrátený dňa 3.5.2007 a navrhovateľ prevzal uznesenie krajského súdu dňa 14.5.2007 na adrese: . Navrhovateľ požiadal dňa 11.5.2006 o oslobodenie od súdnych poplatkov a dňa 15.5.2006 súdu doručil vyplnené tlačivo na preukázanie jeho pomerov. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 11C/28/2006-40 zo dňa 27.6.2007 (po vrátení veci z krajského súdu) nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

starostlivosť o psy, akou formou sa má poskytovať, atď.), - opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia - uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, - listinný/é doklad/y, preukazujúci/e skutočnosť, že odňaté psy má vo svojej držbe odporca v druhom rade, nakoľko z listu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 16.8.2005 táto skutočnosť nevyplýva. Navrhovateľ bol poučený o následku neodstránenia vád podania. Navrhovateľovi bolo toto uznesenie doručované na adresu v , (inú adresu navrhovateľ súdu doposiaľ neoznámil). Súdu sa dňa 21.12.2009 vrátila zásielka neprevzatá s poznámkou pošty Bratislava 1 „adresát je neznámy“.

navrhovateľ nenahlásil prípadnú zmenu svojho pobytu ani ohlasovni pobytu, ani Sociálnej poisťovni, ani Obchodnému registru Okresného súdu Bratislava I a ešte dňa 27.7.2011 sa v ňom nachádzala adresa bydliska navrhovateľa na v (č. l. 123,124).

Opatrovníčka uznesenie a výzvu prevzala dňa 28.5.2010. Uznesenie o ustanovení opatrovníčky nepovažujem za zbytočné ani absurdné, ako to namieta navrhovateľ v ústavnej sťažnosti, pretože navrhovateľovi nebolo možné doručiť písomnosti na poslednú známu adresu, ktorú súdu oznámil, a až do 28.4.2011, nemal súd vedomosť o novej adrese bydliska navrhovateľa, na ktorej sa zdržiaval.

zisťoval pobyt navrhovateľa zákonným spôsobom v Registri obyvateľov SR, v Sociálnej poisťovni aj v Ústrednej evidencii väzňov SR. Všetky dopyty viedli k jednému zisteniu, že navrhovateľ má trvalý pobyt hlásený na adrese v .

V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej bolo v záujme samotného navrhovateľa (a zároveň aj jeho zákonnou povinnosťou), aby súdu oznámil adresu svojho pobytu, na ktorej sa zdržiava a preberá zásielky, čím by prispel k rýchlejšiemu konaniu vo veci. Navrhovateľ neoznámením svojho pobytu sťažil postup súdu v konaní sp. zn. 11 C/28/2006 a dlhšie konanie nemožno dávať za vinu súdu. Následne súd uznesením č.k. 11C/28/2006-62 bez uvedenia dátumu odmietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 28.2.2006. Na prvopise uznesenia

Súd pojednávanie dňa 23.3.2011 odročil na deň 8.6.2011. Navrhovateľ medzitým dňa 28.4.2011 oznámil súdu zmenu svojej adresy na: . Súd doručoval predvolanie navrhovateľovi už na novú adresu, na ktorej ho dňa 3.6.2011 prevzal. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8.6.2011 uviedol, že psy previedol na spoločnosť Panónia Motion Pictures Corp., Rockefeller Plaza Center, P. O. Box 1161, New York City, New York 10185, USA. Ak psy nie sú identifikovateľné, je to problém Slobody zvierat. Vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr.

Navrhovateľ dňa 13.7.2011 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd ho dňa 27.7.2011 vyzval na predloženie jeho majetkových a osobných pomerov, a sám zisťoval na Geodetickom a kartografickom ústave v Bratislave a v Sociálnej poisťovni pomery navrhovateľa.

odstrániť. Po odstránení nedostatku mal byť spis opäť predložený Krajskému súdu v Bratislave. Súd uznesením č. k. 11 C/28/2006-144 zo dňa 25.9.2013 zrušil uznesenie č. k. 11C/28/2009-61 zo dňa 26.4.2010 o ustanovení opatrovníka navrhovateľovi, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bol opatrovník navrhovateľovi ustanovený.

11C/28/2006-179 zo dňa 8.10.2014 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania tak, že: - presne označí psov, ktorých sa predbežné opatrenie týka tak, aby ich bolo možné jednoznačne identifikovať (napr. uviesť čísla štítkov umiestnených na obojkoch psov, mená, na ktoré psy reagujú a pod.), - uvedie, čoho sa presne domáha (čo všetko má zahŕňať riadna starostlivosť o psy navrhovateľa a ich výživu, akou formou sa má poskytovať, atď.), - opíše rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, - uvedie podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, - vzhľadom k časovému odstupu, odôvodní nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

Navrhovateľ bol poučený, že proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 3 písm. 1/ OSP; uznesenie prevzal dňa 12.12.2014. Navrhovateľ sa voči uzneseniu č.k. 11 C/28/2006-185 zo dňa 6.11.2014 odvolal a vzniesol voči mne námietku zaujatosti (podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 16.12.2014), ku ktorej som sa vyjadrila dňa 7.1.2015. Zároveň v ten istý deň som dala pokyn na predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti aj o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č. k. 11 C/28/2006-185 zo dňa 6.11.2014. Spis nebol predložený Krajskému súdu v Bratislave, pretože bol pripojený k spisu sp. zn. Spr 3010/2015. (.

.) Dovolím si ešte uviesť, že navrhovateľ sťažil postup súdu tým, že mu neoznámil riadne a včas zmenu svojho bydliska (§ 79 ods. 1 OSP), situáciu zneprehľadňuje množstvom návrhov na začatie konania (napríklad na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 11C/21/2006, 11C/28/2006, na Okresnom súde Bratislava; II sp. zn. 13C/47/2009, Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 12C/177/2005), vrátane námietok zaujatostí voči zákonným sudcom, ktoré sú identické alebo veľmi podobné. Po výzvach na odstránenie vád podania vady neodstraňuje. Dovolím si v tejto súvislosti poukázať na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej dĺžku trvania súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v súdnom konaní (II. ÚS 41/00, III. ÚS 253/09). Preto dôvody uvedené v ústavnej sťažnosti považujem za nepodložené a nedôvodné. (.

3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu zaujal toto stručné stanovisko: „(...) Sťažovateľ zastúpený svojou právnou zástupkyňou, týmto v prvom rade oznamuje ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu. Vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zastúpený svojou právnou zástupkyňou uvádza, že zotrváva v plnom rozsahu na okolnostiach a dôvodoch porušenia jeho základných práv, pričom nepovažuje za potrebné zaujímať obsiahlejšie stanovisko k vyjadreniu porušovateľa nakoľko tento ani po takmer desiatich rokoch od začatia konania nepriznáva bezdôvodné prieťahy v namietanom konaní a má za to, že k porušovaniu práv sťažovateľa nedochádza.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu a účastníkov konania v napadnutom konaní, ktoré popísala zákonná sudkyňa v danej veci (pozri bod 3.2), možno konštatovať, že túto chronológiu úkonov ani sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu nijako nespochybnil, a keďže ústavný súd zo zapožičaného spisu tiež zistil, že popísané úkony zákonnou sudkyňou plne zodpovedajú priebehu napadnutého konania, pri posúdení predmetu napadnutého konania vychádzal z uvedenej chronológie.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr. II. ÚS 26/95). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 126/02). Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zapožičal, jednoznačne vyplynulo, že napadnuté konanie bolo vo vzťahu k návrhu „na vyslovenie neplatnosti zmluvy a vydanie veci“ na okresnom súde právoplatne skončené 14. mája 2007 uznesením okresného súdu č. k. 11 C 28/06-26 z 19. apríla 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 246/06 z 28. februára 2007. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním zo 17. januára 2014, t. j. v čase, keď v „základnej časti“ návrhu porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom v tejto časti už nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vo vzťahu k návrhu „na vyslovenie neplatnosti zmluvy a vydanie veci“

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na neprimeranej dĺžke napadnutého konania má svoj podiel najmä sťažovateľ, predovšetkým tým, že podal nejasný návrh na predbežné opatrenie, a preto ho musel okresný súd opakovane vyzývať na odstránenie jeho nedostatkov. Sťažovateľ pritom viac rokov nebol súčinnostný pri odstraňovaní nedostatkov svojho návrhu, pretože neoznámil súdu, ale ani iným príslušným orgánom (napr. ohlasovni pobytu, Sociálnej poisťovni atď.) zmenu svojho trvalého pobytu, hoci tak bol povinný učiniť v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu sa okresnému súdu od 21. decembra 2009 do 28. novembra 2011 nepodarilo sťažovateľovi doručiť zásielky, keďže nemal vedomosť o novej adrese jeho bydliska, a to bol tiež dôvod na ustanovenie mu opatrovníka súdom. V súvislosti s nejasným, zmätočným návrhom účastníka konania už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). Okrem uvedeného sťažovateľ postupne podal vo veci 5 odvolaní, neúspešne namietol predpojatosť zákonnej sudkyne, a tým došlo k neúmernému predĺženiu konania. Samozrejme, využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. Občianskym súdnym poriadkom – opravné prostriedky, námietky zaujatosti atď.) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v napadnutom súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy, avšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženie priebehu konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, už aj preto, lebo požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle uvedeného článku ústavy a dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní okresného súdu, nemožno vyhovieť, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2016