II. ÚS 888/2014

2. Zo spojenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení a § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov a ďalšími ustanoveniami zákona o sociálnom poistení (§ 67 ods. 4 a 5 a § 293bt) vyplýva, že osobám, ktoré inak spĺňajú (splnili) podmienky nároku na predčasný dôchodok a zároveň poberajú (začnú poberať) odmenu za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy (teda aj odmenu za výkon funkcie poslanca), nárok na výplatu predčasného dôchodku nevznikne, resp. zaniká. Najvyšší súd práve týmto spôsobom odôvodnil svoj sťažnosťou sťažovateľa napadnutý rozsudok. Proti tomuto odôvodneniu z formálno­právneho hľadiska nemožno mať zásadnejšie výhrady, pretože záver najvyššieho súdu zodpovedá výkladu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení v spojení s § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Inou je otázka, či najvyšším súdom interpretované a aplikované ustanovenia zákona o sociálnom poistení sú v súlade s ústavou.

3. V prospech záveru, ktorý vyvodil najvyšší súd z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k zastaveniu výplaty predčasného dôchodku sťažovateľovi, žiaľ, nasvedčujú aj závery pléna ústavného súdu vyjadrené v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 96/2011 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“), ktorým sa domáhala vyslovenia nesúladu § 67 ods. 4 a 5 v spojení s § 293bt zákona o sociálnom poistení s viacerými ustanoveniami ústavy. Ústavný súd o návrhu skupiny poslancov rozhodol nálezom sp. zn. PL. ÚS 96/2011 z 28. novembra 2012 tak, že mu v celom rozsahu nevyhovel.

... Odmeny za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva zvlášť v menších obciach nie sú vysoké (vo väčšine z nich spravidla nepresahujú niekoľko desiatok eur). Suma týchto odmien nepochybne nie je vo väčšine obcí taká vysoká, aby v prípade, ak by predstavovala u určitej osoby jej jediný príjem, postačovala na jej obživu, nehovoriac už o tom, aby jej „... umožnila dôstojnú životnú úroveň“ [čl. 36 písm. a) ústavy]. Tejto odmeny sa osoby, ktoré boli zvolené do funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, podľa platnej právnej úpravy nemôžu právne účinným spôsobom vzdať, t. j. takým spôsobom, aby boli považované za osoby, ktoré z výkonu funkcie poslanca nepoberajú žiadny príjem, a teda sú z hľadiska zákona o sociálnom poistení osobami, ktoré nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť. ... Za situácie uvedenej vyššie sa základné právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy garantujúce občanom prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok vo vzťahu k niektorým funkciám v orgánoch územnej samosprávy (predovšetkým k funkcii poslanca obecného zastupiteľstva) u osôb, ktoré inak spĺňajú zákonom ustanovené podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ako aj nároku na jeho výplatu, stáva iluzórnym, t. j. len právom teoretickým a fakticky nerealizovateľným. Ak totiž vznikom nároku na odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý je spojený so zvolením určitej osoby do tejto funkcie vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním, nevznikne, resp. zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku v zmysle § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení, pričom odmena za výkon tejto funkcie zjavne nepostačuje na obživu, resp. neumožňuje dôstojnú životnú úroveň, tak u osôb, ktorých jediným zdrojom príjmu by inak bol predčasný starobný dôchodok, je prístup k takýmto verejným funkciám (funkciám v orgánoch územnej samosprávy) fakticky nemožný (nerealizovateľný). Je celkom nepochybné, že takéto osoby musia z existenčných dôvodov uprednostniť pred realizáciou svojho základného práva na prístup k verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy svoje právo (nárok) na výplatu predčasného starobného dôchodku. Z rovnakých dôvodov je podľa môjho názoru ustanoveniami § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení neprípustným spôsobom obmedzené aj základné právo niektorých občanov (nachádzajúcich sa v uvedenej sociálnej situácii, pozn.)