II. ÚS 89/2015

2. Sťažnosti spoločností JÁN & LÝDIA, s. r. o., a naudium s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti JÁN & LÝDIA, s. r. o., Visolaje 148 (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 25 K 16/2012­1700 z 10. septembra 2014 a žiada vydať tento nález: „Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa každému zaručuje právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Okresného súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. 25 K 16/2012­1700 porušené. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd uznesenie Okresného súdu v Trnave vo veci sp. zn. 25 K 16/2012­1700 zo dňa 10.09.2014 zrušuje. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd vracia Okresnému súdu v Trnave vec vedenú pod sp. zn. 25 K 16/2012­1700 zo dňa 10.09.2014 na ďalšie konanie.“

konkurznej podstaty úpadcu (ďalej len „správca“) zvolaná schôdza konkurzných veriteľov (ďalej len „schôdza“) s programom 1. Otvorenie schôdze, 2. Správa o činnosti správcu a stave konkurzného konania, 3. Voľba členov veriteľského výboru, 4. Rôzne (rozprava),

Správca nepriznal hlasovacie práva dvom prítomným nezabezpečeným konkurzným veriteľom: , s odôvodnením, že „pohľadávka je sporná, v čase konania schôdze nebola zistená, prvostupňový rozsudok bez vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti, v odvolacom konaní“, a , s odôvodnením: „podmienená pohľadávka, podmienka vzniku pohľadávky v čase konania schôdze nebola preukázaná.“ Sťažovateľ v 1. rade a konkurzný veriteľ naudium s. r. o., vzniesli na začiatku schôdze námietku ku všetkým bodom rokovania proti zvolaniu a konaniu schôdze z dôvodu rozporu jej

Sťažovateľ v 1. rade a konkurzný veriteľ naudium s. r. o., poukázali v námietke ďalej na to, že táto schôdza bude považovaná za poslednú v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) ZKR a každá nasledujúca schôdza bude schôdzou, v ktorej sa už nemôže odzrkadliť avizovaná existujúca zmena počtu hlasovacích práv všetkých veriteľov, pokiaľ ide o veriteľa , ktorému bol prv, než neúspešne požiadal správcu o zvolanie schôdze, doručený 6. júna 2014 prvostupňový rozsudok okresného súdu č. k. 36 Cbi 23/2012 336 z 2. mája 2014, ktorým bolo určené, že žalobca

Tento prvostupňový neprávoplatný rozsudok bol doručený v overenej kópii správcovi so žiadosťou o zvolanie schôdze veriteľov 23. júna 2014. Súčasťou tejto námietky bolo aj tvrdenie sťažovateľa v 1. rade a konkurzného veriteľa naudium s. r. o., že týmto postupom znemožnil správca veriteľovi , využiť svoje hlasovacie právo a iné práva po uskutočnení správcom zvolanej schôdze 8. augusta 2014 týkajúce sa možnosti odvolať správcu postupom predpokladaným v

pripustené hlasovanie . Neakceptovanie hlasovacích práv tohto konkurzného veriteľa je porušením § 32 ods. 16, § 198 ods. 4 a § 6 ZKR. Sťažovateľ v 1. rade a konkurzný veriteľ naudium s. r. o., vzniesli námietku i vo vzťahu k nepripusteniu hlasovania veriteľa , vo vzťahu k voľbe členov veriteľského výboru a nezvolenia sťažovateľa v 1. rade a veriteľa naudium, s. r. o. , bol oprávnený na schôdzi hlasovať z toho dôvodu, že podľa § 35 ods. 4 ZKR ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze zistená čo do právneho dôvodu

Správca vo vyjadrení k podaným námietkam, pokiaľ ide o jeho postup vo vzťahu k , uviedol, že v zmysle § 32 ods. 17, 18 a 19 ZKR pohľadávku možno považovať za zistenú iba vtedy, ak márne uplynie lehota na popretie pohľadávky; ak je pohľadávka písomne uznaná správcom a ak tak právoplatne rozhodol súd v incidenčnom konaní. Rozsudok okresného súdu č. k. 36 Cbi 23/2012­336 z 2. mája 2014 nie je právoplatný a nie je ani predbežne vykonateľný, lebo nejde o rozhodnutie podľa § 198 ods. 4 ZKR, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým sa priznávajú hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s pohľadávkou. Vo vzťahu k , správca uviedol, že ešte predchádzajúci správca pohľadávku tohto veriteľa uznal vo výške 1 500 000 € z titulu „úhrada kúpnej ceny na prevod nehnuteľností“ ako pohľadávku podmienenú, pričom podmienkou bolo „právoplatné zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy alebo zánik platnosti kúpnej zmluvy v súlade s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka“. Podľa vyjadrenia úpadcu uvedeného v jeho námietkach proti takémuto posúdeniu predchádzajúcim správcom však pohľadávka nevznikla, pretože kúpna zmluva, na základe ktorej mala , zaplatiť kúpnu cenu, je absolútne neplatná, pretože bola uzatvorená pri realizácii záložného práva na základe záložnej zmluvy z 28. marca 2011, ktorú za úpadcu ako záložcu uzatvorila osoba ( ), ktorá nebola za úpadcu oprávnená konať. Predchádzajúci správca námietkam úpadcu nevyhovel a pohľadávku uznal. V každom prípade však podmienka podmienenej pohľadávky splnená nebola, návrh na povolenie vkladu zamietnutý nebol a neboli splnené podmienky jej vzniku. Správca uviedol, že túto námietku a tvrdenia v nej považuje za účelové a celý postup smeruje k ovládnutiu schôdze veriteľov a výmene správcu.

Sťažovateľ v 1. rade sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru postupom a uznesením okresného súdu č. k. 25 K 16/2012­1700 z 10. septembra 2014 odôvodnil jednak tým, že toto rozhodnutie je „nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“, a jednak tým, že „vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Vo vzťahu k bola vec okresným súdom nesprávne právne posúdená z dôvodu, že: a) rozsudok okresného súdu č. k. 36 Cbi 23/2012­336 z 2. mája 2014, ktorým bolo určené, že je veriteľom pohľadávky 4 301 655, 79 € voči úpadcovi uplatnenej v konkurznom konaní prihláškou zo 6. septembra 2012, je rozhodnutím o určení popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 16 ZKR, a teda je v zmysle § 198 ods. 4 ZKR predbežne vykonateľný (v § 198 ods. 4 ZKR je priamo odkaz na § 32 ods. 16 ZKR, zákonodarca rozlišuje právoplatné rozhodnutia podľa § 32 ods. 19 ZKR a iné rozhodnutia vydané v incidenčnom konaní, t. j. aj neprávoplatné podľa § 32 ods. 16 ZKR). Je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy sa pohľadávka považuje za zistenú (§ 32 ods. 19 ZKR), a medzi tým, kedy je popretá pohľadávka určená aj neprávoplatným rozhodnutím súdu (§ 32 ods. 16 ZKR), čím súčasne dochádza k priznaniu hlasovacích práv a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou. Aj v odbornej literatúre (POSPÍŠIL, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Bratislava: Eurounion, Iura Edition, 2012, s. 145) sa konštatuje, že meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v incidenčnom konaní je predbežne vykonateľné, ak ide o hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou; b) nezrozumiteľné je konštatovanie okresného súdu o tom, že je potrebné rozlišovať „súd“ a „konkurzný súd“; c) pokiaľ poukazuje okresný súd na § 32 ods. 19 ZKR a toto vykladá tak, že podľa neho je veriteľ oprávnený požiadať o zvolanie schôdze veriteľov a vykonávať hlasovacie práva až dňom právoplatnosti rozhodnutia, sťažovateľ v 1. rade zdôrazňuje, že ustanovenie § 32 ods. 19 ZKR upravuje nespornosť pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, ktoré nie je možné poprieť, lebo sa v určenom rozsahu považujú za zistené, a teda ide o také pohľadávky, o ktorých už súd alebo iný orgán verejnej moci právoplatne rozhodol;

Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľa bola pridelená ústavným súdom sp. zn. Rvp 15269/2014.

Ústavnému súdu bola 20. novembra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti naudium s. r. o., Velehradská 33, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rovnakým uznesením okresného súdu, t. j. uznesením č. k. 25 K 16/2012­1700 z 10. septembra 2014, ktorou žiadala vydať nález: „Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa každému zaručuje právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Okresného súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. 25 K 16/2012­1700 porušené. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd uznesenie Okresného súdu v Trnave vo veci sp. zn. 25 K 16/2012­1700 zo dňa 10. 09. 2014 zrušuje. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd vracia Okresnému súdu v Trnave vec vedenú pod sp. zn. 25 K 16/2012­1700 zo dňa 10. 09. 2014 na ďalšie konanie.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa v 2. rade a k nej pripojených príloh, sťažovateľ v 2. rade je tak ako sťažovateľ v 1. rade veriteľom v rovnakom konkurznom konaní, vzniesol rovnako odôvodnenú námietku ku všetkým bodom rokovania proti zvolaniu a konaniu schôdze a aj jeho zhodne odôvodnený návrh na zrušenie uznesení prijatých na schôdzi veriteľov úpadcu 8. augusta 2014, a to uznesení č. 01/2014, 02/2014, 03/2014, 04/2014, 05/2014, 06/2014 a 07/2014, okresný súd uznesením č. k. 25 K 16/2012­ 1700 z 10. septembra 2014 zamietol.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosti z hľadiska existencie dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Okresný súd uznesenie č. k. 25 K 16/2012 1700 z 10. septembra 2014 odôvodnil takto: «Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Veriteľ sa môže domáhať zrušenia prijatého uznesenia na súde, ak bol prítomný na schôdzi veriteľov, mal hlasovacie právo a na schôdzi uplatnil do zápisnice námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom. Súd preskúmal spisový materiál a má za to, že námietky vznesené na schôdzi veriteľov konanej dňa 08. 08. 2014 veriteľmi Ján & Lýdia, s. r. o. a naudium s. r. o., boli vznesené veriteľmi oprávnenými hlasovať na schôdzi veriteľov a zároveň, že návrhy od oboch veriteľov na zrušenie prijatých uznesení na predmetnej schôdzi boli podané včas

uzneseniam č. 1, 2, 3, 5, 6 a 7. Súd preštudovaním zápisnice zo dňa 8. 08. 2014 zistil, že proti prijatému uzneseniu č. 4 námietky vznesené neboli, ale nakoľko boli vznesené námietky voči samotnému zvolaniu schôdze veriteľov, súd do výroku rozhodnutia zahrnul všetky prijaté uznesenia na schôdzi veriteľov konanej dňa 08. 08. 2014. Súd vo veci podania námietky ohľadne nezákonne zvolanej schôdze a nepriznaniu hlasovacieho práva spoločnosti je toho názoru, že najprv bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či spoločnosti boli rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/23/2012 336 zo dňa 02. 05. 2014 priznané hlasovacie práva a iné práva spojené s popretou pohľadávkou a súčasne či je predbežne vykonateľné

Nerozhoduje však, či veriteľ má alebo nemá hlasovacie a iné práva spojené s popretou pohľadávkou. Súd súhlasí so správcom, že je potrebné rozlišovať výraz ,,súd“ v jednotlivých ustanoveniach narážajúc konkrétne na ustanovenie § 198 ods. 4, pričom práve v tomto ustanovení sa pod pojmom „súd“ rozumie konkurzný súd, čiže Okresný súd Trnava, ktorý vedie konkurzné konanie pod sp. zn. 25K/16/2012, nie Okresný súd Trnava konajúci v spore, ktorý bol vyvolaný konkurzom, konkrétne konanie vedené pod. sp. zn. 36Cbi/23/2012. Inak by v tomto ustanovení (§ 199 ods. 4) muselo byť uvedené „súd a iný príslušný orgán“, lebo o popretej pohľadávke môže rozhodovať súd ale aj iný príslušný orgán, a o priznaní hlasovacích práv veriteľovi môže rozhodovať iba súd a to konkurzný. V komentári Ďurica M. Zákon

Za rozhodnutie, ktorým súd priznáva hlasovacie práva a iné práva spojené s popretou pohľadávkou v zmysle §198 ods. 4 ZKR súd je toho názoru, že za takéto rozhodnutie sa považuje výhradne rozhodnutie vydané súdom v zmysle § 32 ods. 20 ZKR a iba toto rozhodnutie je možné považovať za predbežne vykonateľné v zmysle § 198 ods. 4

Súd po preštudovaní dospel k záveru, že z ustanovení § 35 ods. 4 ZKR a § 32 ods. 20, vyplýva, že iba konkurzný veriteľ so zistenou pohľadávkou čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti alebo veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá a nie je v čase konania schôdze zistená, ale konkurzný súd mu priznal hlasovacie práva, má právo hlasovať na schôdzi veriteľov.

skorším rozhodnutím, čo však súd má za preukázané, že takéto skoršie rozhodnutie v rámci konkurzného konania vydané nebolo (podľa § 32 ods. 20 ZKR). Súd zároveň uvádza, že ak by každý veriteľ s popretou pohľadávkou chcel vykonávať hlasovacie práva bez právoplatného rozhodnutia súdu, malo by to za následok priznanie hlasovacích práv v rozpore s osobitným postupom uvedeným v § 32 ods. 20 ZKR, pretože výlučne príslušný konkurzný súd má právomoc rozhodovať o priznaní a nepriznaní hlasovacích práv popretému konkurznému veriteľovi, túto právomoc nemá súd, alebo iný orgán v incidenčnom konaní a pokiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, pohľadávka popretého veriteľa nie je zo zákona zistená a teda nemá ani hlasovacie práva, iba ak by konkurzný súd tieto práva takému veriteľovi priznal.

práv veriteľovi na základe neprávoplatného rozsudku a následne k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu odvolacím súdom. Je potrebné tiež uviesť, že naopak, v prípade právoplatného rozsudku v incidenčnom konaní v prospech veriteľa, si veriteľ bude môcť po právoplatnosti uplatniť svoje práva spojené s pohľadávkou v konkurznom konaní, teda k poškodeniu jeho práv nedôjde. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že schôdza veriteľov konaná dňa 08. 08. 2014 nebola zvolaná v rozpore so zákonom a zároveň konštatuje, že správca konal s odbornou starostlivosťou, keď nezvolal schôdzu veriteľov na podnet spoločností , nakoľko spoločnosť ani nebola oprávnená na podanie žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov v zmysle § 34 ods. 2 ZKR v dôsledku skutočnosti, že jej pohľadávka nebola do dnešného dňa zistená na základe právoplatného rozhodnutia súdu a súčasne súd má za to, že jej ani neboli priznané hlasovacie práva v zmysle rozhodnutia vydaného v incidenčnom konaní, teda správca konal s odbornou starostlivosťou ohľadne nepriznania hlasovacích práv vyššie spomenutej spoločnosti.

„právoplatné zamietnutie návrhu na vklad kúpnej zmluvy, prípadne iný zánik kúpnej zmluvy“. Súd sa ohľadne predmetnej námietky oboznámil s vyjadrením namietajúcich veriteľov, doloženými prílohami a vyjadrením správcu úpadcu a má za to, že správca správne postupoval, keď nepriznal hlasovacie práva spoločnosti Súd konštatuje, že z ustanovenia § 28 ods. 5 a § 29 ods. 3 ZKR vyplýva, že podstatou podmienených pohľadávok je, že vznik pohľadávky je viazaný na podmienku, a nakoľko v tomto prípade podmienkou vzniku je právoplatné zamietnutie návrhu na vklad kúpnej zmluvy prípadne iný zánik kúpnej zmluvy, a nakoľko predmetné rozhodnutie v rámci katastrálneho konania vydané nebolo, súd má za to, že podmienka vzniku pohľadávky

veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky dňom, keď sa vznik pohľadávky, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, stal nemožným. Súd vo veci nemožnosti plnenia, ako spôsobu zániku záväzku v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka poukazuje na to, že nemožnosť plnenia musí mať trvalý charakter. Avšak s prihliadnutím na to, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy bolo zo zákona prerušené, t. j. ide o dočasný stav, pričom v konaní je možné pokračovať buď na návrh správcu alebo po ukončení konkurzného konania. Ďalej súd dáva do pozorností aj prebiehajúci excindačný spor o vylúčenie nehnuteľnosti v kat. úz. zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., ktorý je vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Cbi/52/2013, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti totožné s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy, pričom v dôsledku ešte prebiehajúceho excindačného konania a možného vylúčenia nehnuteľností zo súpisu nie je

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného súdu konštatuje, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené. Takto okresný súd podrobne a jasne vysvetlil, ktoré zákonné ustanovenia, okolnosti a úvahy považoval za rozhodujúce pre záver o tom, že námietkam sťažovateľov nebolo možné vyhovieť. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Sťažovatelia však namietali v sťažnostiach doručených ústavnému súdu i „právne posúdenie“ veci okresným súdom, a teda tvrdili, že výklad a aplikácia dotknutých (už citovaných) ustanovení ZKR popiera ich účel a zmysel a je v rozpore s princípmi konkurzného konania.

Ústavný súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, podľa ktorého pohľadávku nebolo možné považovať za zistenú, pretože o nej právoplatne nerozhodol súd v incidenčnom konaní, a rozsudok okresného súdu č. k. 36 Cbi 23/2012­336 z 2. mája 2014 skutočne nie je predbežne vykonateľný, lebo nejde o rozhodnutie podľa § 198 ods. 4 ZKR. Okresný súd teda otázku, či spoločnosti boli rozsudkom č. k. 36 Cbi 23/2012­336 z 2. mája 2014 priznané hlasovacie práva a iné práva spojené s popretou pohľadávkou a súčasne či je predbežne vykonateľné v zmysle § 198 ods. 4 v spojení s § 32 ods. 16 ZKR, vyriešil v súlade so zmyslom a účelom právnej úpravy konkurzného konania. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že za rozhodnutie, ktorým súd priznáva hlasovacie práva a iné práva spojené s popretou pohľadávkou v zmysle § 198 ods. 4 ZKR, sa považuje výhradne rozhodnutie vydané súdom v zmysle § 32 ods. 20 ZKR a iba toto rozhodnutie je možné považovať za predbežne vykonateľné v zmysle § 198 ods. 4 ZKR, tento jeho názor nepopiera zmysel a cieľ právnej úpravy konkurzného konania. Preto potom spoločnosť nebola oprávnená ani na podanie žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov a ani na hlasovanie na schôdzi veriteľov, keďže takéto oprávnenia patria iba veriteľovi so zistenou pohľadávkou alebo veriteľovi, ktorému tieto práva priznal konkurzný súd, čo sa vo vzťahu k veriteľovi nestalo.

Rovnako tak ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný záver okresného súdu, podľa ktorého vo vzťahu k , podmienka podmienenej pohľadávky splnená nebola, návrh na povolenie vkladu nebol zamietnutý a nedošlo ani k inému zániku kúpnej zmluvy. Nestotožňuje sa s názorom sťažovateľov, že došlo k hmotnoprávnemu zániku kúpnej zmluvy, čím sa pohľadávka kupujúceho prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu mala stať nepodmienenou. Konkurzný súd bol povinný vychádzať z právneho a skutkového stavu v čase rozhodovania, ktorý opačný zaver nepripúšťa. Kontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie citovaných právnych predpisov s ústavou (čl. 46 ústavy) a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (čl. 6 ods. 1 dohovoru) dospel ústavný súd k záveru, podľa ktorého okresný súd neaplikoval dotknuté zákonné ustanovenia spôsobom, ktorý by bol s namietanými ustanoveniami ústavy a dohovoru v rozpore.