II. ÚS 894/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 894/2014­23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti , , zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Jonášom, Advokátska kancelária Gazdičová a Jonáš, M. R. Štefánika 2393/29, Trebišov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a základného práva podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14 S 2/2014 z 29. septembra 2014 takto

rozhodol:

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) podala kandidátnu listinu nezávislého kandidáta miestnej volebnej komisii v obci Vojčice (ďalej len „miestna volebná komisia“), a to na voľbu starostu obce vo voľbách konaných 15. novembra 2014. Miestna volebná komisia rozhodnutím č. 5/2014 z 25. septembra 2014 rozhodla, že ju nezaregistruje z dôvodu, že „predložené petičné hárky podpísané voličmi... neobsahovali zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 21 ods. 2 z. č. 346/1990 Zb.“.

Proti napadnutému rozhodnutiu podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. Okresný súd napadnutým uznesením po preskúmaní rozhodnutia miestnej volebnej komisie jej návrh na zaregistrovanie ako kandidátky pre voľby starostu obce Vojčice zamietol z dôvodu, že u 80 osôb v petícii, ktorá obsahovala podpisy od 210 osôb, bola pri trvalom bydlisku uvedená iba obec a číslo domu – bez ulice, a u 32 osôb bol zle uvedený trvalý pobyt bez označenia obce, len s označením ulice a číslom domu. Sťažovateľka mala podľa zákona o voľbách predložiť petičné hárky s minimálne 200 podpismi, preto podľa názoru okresného súdu neboli splnené zákonné podmienky na jej registráciu.

Sťažovateľka tiež poukázala už na existujúce právoplatné uznesenia všeobecných súdov, „ktoré sa práve týmito otázkami zaoberali, a to konkrétne: OS Liptovský Mikuláš č. 7S/1/2010 zo dňa 18.10.2010, OS Košice­okolie č. 16S/3/2014... Dôvody, pre ktoré všeobecný súd môj návrh na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľbu starostu obce Vojčice zamietol, nepredstavujú svojím charakterom a rozsahom tak závažné skutočnosti, že by mali za následok obmedzenie pasívneho volebného práva navrhovateľky, ktoré jej garantuje v čl. 30 ods. 3 a 4 Ústavy SR. Ústava SR zakotvuje základné princípy volebného práva, ktorým je jeho všeobecnosť, rovnosť a priamosť, pričom volebné právo sa vykonáva tajným hlasovaním. Občania pritom majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy SR štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Nepriamo, t. j. prostredníctvom volených zástupcov teda aj prostredníctvom voľby poslancov do OZ a starostov obcí, dochádza k realizácii princípu suverenity občanov, uvedeného v čl. 2 ods. 1 Ústavy SR. Prísne formalistický výklad zákonných ustanovení zákona o voľbách a zákona o petičnom práve vo vzťahu k posúdeniu úplnosti petície na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta tak ako ho vykonala miestna volebná komisia a všeobecný súd, môže mať za následok znemožnenie výkonu ústavou garantovaného práva navrhovateľky byť volená do orgánov verejnej moci (pasívne volebné právo).“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že: „Uznesením OS Trebišov č. 14S/2/2014 zo dňa 29.9.2014 boli porušené ústavné práva navrhovateľky, garantované Ústavou SR, a to v čl. 30 ods. 3, 4 a v čl. 2 ods. 1, kde je garantované pasívne volebné právo občana. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie OS Trebišov č. 14S/2/2014 zo dňa 29.9.2014. Voľby starostu obce Vojčice konané dňa 15.11.2014 vyhlasuje za neplatné. Okresný súd v Trebišove je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 Eur, a to v lehote do 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.“

Každý kandidát a tiež jeho podporovateľ, aj keď by nepoznal literu zákona, vie, že pri vypĺňaní petičného hárku je povinný uviesť pri trvalom bydlisku všetky potrebné údaje, a to obec, ulicu a číslo domu, lebo je to priamo uvedené v záhlaví petičnej listiny. Podľa vedomosti súdu problém s petičnými hárkami z dôvodu neuvedenia všetkých predpísaných údajov o osobách, ktoré ich podpisujú, pretrváva pri každých komunálnych voľbách. Napriek tomu aj v roku 2014 došlo opäť k takejto situácii, a to aj v okrese Trebišov na viacerých miestach. Generálna prevencia v tejto oblasti sa tak javí ako nedostatočná a dané rozhodnutie nášho súdu má plniť aj tento účel. Zo správy Obce Vojčice vyplýva, že obec sa na ulice člení od roku 2003, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby občania už boli zvyknutí, že v úradnom styku musia uvádzať takúto svoju adresu. Súd považuje plné uvedenie trvalého bydliska podporovateľa kandidáta za nutnosť, nie z hľadiska správnej identifikácie danej osoby, ale z hľadiska dodržania litery zákona. Pokiaľ by súdy odobrili takýto nedostatok a kandidáta napriek neúplnosti jeho petičných hárkov zaregistrovali, stratila by právna úprava o náležitostiach petície význam a funkčnosť. Tiež by tým boli znevýhodnení tí kandidáti, ktorí petičné listiny predložili ako obsahovo správne a úplné. Súd nemal v záujme poškodiť pani na jej pasívnom volebnom práve. Svoj neúspech si zrejme zapríčinila sama. Osoba, ktorá chce vykonávať funkciu starostu obce, musí byť pri plnení svojich povinností dôsledná, čo však sťažovateľka nepreukázala...»

Ja som toho názoru, že nie je možné striktne sa držať ustanovenia zákona, ktoré zákonodarca zakomponoval do zákona zrejme preto, aby nemohlo dôjsť k zámene osôb a aby osoby uvedené v petícii boli jednoznačne identifikovateľné. Na druhej strane je potrebné skúmať rozhodnutie volebnej komisie, následne aj rozhodnutie súdu, ktoré v tomto konaní napadám aj z hľadiska ústavnosti. Myslím si, že keď Ústava SR je základným zákonom v našej republike, všetky rozhodnutia musia byť ústavné a nesmú byť v rozpore s Ústavou. Trvám na to, ako som to uviedla aj v svojom písomnom návrhu na začatie konania ústavnej sťažnosti, že takýmto rozhodnutím, ktoré napadám boli porušené tak ústavné práva voličov ako aj moje ústavné práva. Uviedla som už, že osoby, ktoré petíciu podpísali sa nedajú zameniť a sú jednoznačne identifikovateľné, keďže ide o malú obec, kde v podstate každý každého pozná a osoba s menom a dátumom narodenia je zrejmá pre každého. S obdobnými prípadmi sa už zaoberali všeobecné súdy v SR, čo som uviedla aj v návrhu, ktoré sa vysporiadali s takýmito prípadmi v prospech kandidáta a takéhoto kandidáta zaregistrovali. Uviedla som ako príklady rozhodnutia OS Liptovský Mikuláš č. 7S/1/2010, OS Košice­okolie č. 16S/3/2014. Som toho názoru, že dôvody, ktoré uvádza OS v Trebišove v svojom uznesení, ktoré napádam, ale aj v svojom písomnom vyjadrení nie sú také závažné, žeby mali za následok obmedzenie môjho pasívneho volebného práva, ktoré mi garantuje v čl. 30 ods. 3 a 4 Ústava SR. Ústava SR zakotvuje základy volebného práva, ktorým je jeho všeobecnosť, rovnosť a priamosť, pričom volebné právo sa vykonáva tajným hlasovaním. Občania pritom majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy SR štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Nepriamo, t. j. prostredníctvom volených zástupcov, teda aj prostredníctvom voľby poslancov do OZ a starostov obcí, dochádza k realizácii princípu suverenity občanov uvedeného v čl. 2 ods. 1 Ústavy SR. Prísne formalistický výklad zákonných ustanovení zákona o voľbách a zákona o petičnom práve vo vzťahu k posúdeniu úplnosti petície na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta tak ako to vykonala miestna volebná komisia a všeobecný súd môže mať za následok znemožnenie výkonu Ústavou garantovaného práva, teda môjho práva byť volená do orgánov verejnej moci.“

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (II. ÚS 1/95, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 2 ods. 1 ústavy štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Ústavný súd poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxe vyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám môžu porušiť čl. 30 ods. 4 ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu verejnej moci. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“

V prerokúvanom prípade ústavný súd zistil, že rozhodnutie miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľky okresný súd, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „Dňa 25.9.2014 vydala Miestna volebná komisia vo Vojčiciach rozhodnutie č. 5/2014 o nezaregistrovaní ako nezávislého kandidáta z dôvodu, že ňou predložené petičné hárky podpísané voličmi podporujúcimi jej kandidatúru neobsahovali zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 21 ods. 2 zákona č. 346/1990Zb... v zákonnej lehote podala na tunajší súd návrh na registráciu svojej osoby ako kandidáta pre voľby starostu obce z dôvodu, že rozhodnutie volebnej komisie považuje za nezákonné a účelové so snahou znevýhodniť ju a zvýhodniť ostatných kandidátov, prípadne konkrétneho individuálneho kandidáta. Z obsahu jej návrhu vyplýva, že z bližšieho ústneho vysvetlenia zistila, že sa jednalo konkrétne o to, že petičné hárky neobsahovali úplnú adresu, keď pri údajoch o trvalom pobyte nebola uvedená Obec Vojčice. Podľa nej s názorom a rozhodnutím komisie nemožno súhlasiť, pretože k neuvedeniu názvu obce u niektorých občanov došlo jednoznačne chybou v písaní pri zhromažďovaní podpisov, pričom petíciu mohli podpísať len občania obce. V prípade občanov, ktorí tento neúplný trvalý pobyt mali uvedený, sa jedná preukázateľne o občanov

Chyba v nesprávnom označení trvalého bydliska voličov, ktorí podpísali petíciu pre navrhovateľku nemôže byť odstránená výkladom, že identifikácia týchto osôb je nesporná. V danom prípade petícia je tak závažný dokument, že musí spĺňať všetky zákonom predpísané náležitosti už aj z toho dôvodu, že je to listina, ktorá tvorí súčasť volieb, jednej z najdôležitejších udalostí v živote spoločnosti. Na základe tohto dôkazu súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.“

Okresný súd a miestna volebná komisia pred zamietnutím návrhu vôbec neskúmali skutočnosť, či osoby uvedené na petícii mali naozaj aktívne volebné právo v obci, a rozhodli iba „od stola“ bez preverenia konkrétnych údajov o osobách uvedených v petícii, čo nemožno tiež akceptovať. U sťažovateľky navyše ide už o druhý prípad, keď tá istá miestna volebná komisia a okresný súd nezaregistrovali kandidáta na funkciu starostu obce Vojčice, keďže ústavný súd predtým vyslovil už porušenie základných práv iného sťažovateľa (obdobne II. ÚS 63/2015). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na iné svoje rozhodnutia, ktoré sa týkali odmietnutia registrácií kandidátov do orgánov samosprávy obcí, a tam uvedenú judikatúru všeobecných súdov (napr. III. ÚS 523/2014, III. ÚS 651/2014, I. ÚS 722/2014 a podobne), pričom aj v tejto veci konštatuje, že výklad § 21 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o voľbách okresným súdom je potrebné považovať za prehnane formálny a v rozpore s princípom spravodlivosti. Takýto výklad zákona o voľbách nerešpektuje zmysel a účel citovaných zákonných ustanovení a nie je prejavom materiálneho prístupu k výkladu a aplikácii právnych predpisov, a aj z tohto dôvodu je napadnuté uznesenie okresného súdu ústavne neudržateľné.

S prihliadnutím na tieto východiská a uvedené závery ústavný súd preto konštatuje, že okresný súd svojím napadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľky zaručené v čl. 30 ods. 3 ústavy a na prístup k voleným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené v čl. 30 ods. 4 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu), pretože znemožnil sťažovateľke uchádzať sa o funkciu starostu vo voľbách do samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. augusta 2015